Ako reakcia na potrebu služieb rodinám s deťmi so zdravotným znevýhodnením začali vznikať v roku 1991  v rezorte školstva takzvané  špeciálnopedagogické poradne (dnes existujú pod názvom centrá špeciálnopedagogického poradenstva). Prvé štyri vznikli v roku 1991, následne boli prijímané koncepcie špeciálnopedagogického poradenstva (1998, 2000, 2007), pričom sa aj veľmi rýchlo zvyšoval počet týchto zariadení a v súčasnosti pôsobí na Slovensku  viac ako 150 centier špeciálnopedagogického poradenstva.   Ide o  štátne, súkromné, ale aj cirkevné centrá, ktoré sa môžu vyskytovať pri špeciálnych školách (podľa druhu zdravotného postihnutia), samostatne alebo spolu s materskou školou a patria pod pôsobnosť Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Štátne centrá špeciálnopedagogického poradenstva sú financované Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Súkromné centrá špeciálnopedagogického poradenstva sú financované z podielových daní zriaďovateľov – väčšinou obcí.

Tieto centrá môžu na základe  zákona č.245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a naň nadväzujúcej vyhlášky MŠ SR č. 325/2008 Z. z. o školských zariadeniach výchovného zariadenia a prevencie poskytovať aj služby deťom v ranom veku a ich rodinám. Tieto služby môžu poskytovať ambulantne (v centre) alebo aj priamo v rodinách.

Legislatívne je v rezorte školstva vytvorená možnosť ranej starostlivosti o všetky deti so zdravotným znevýhodnením, teda aj o deti so stratou sluchu,  rovnako je vytvorená funkcia terénneho špeciálneho pedagóga, ktorý by mal realizovať svoju činnosť aj v domácom prostredí.

Podmienky pre realizáciu terénnej práce v rodinách (finančné, materiálne a personálne) neboli a nie sú vytvorené.  CŠPP majú na prácu s klientom vyčlenený minimálny normatív, ktorý v súčasnosti nemôže pokryť takú časovo a odborne náročnú prácu, akou je terénna služba raného poradenstva v rodinách.

Napriek tomu na Slovensku nájdete centrá špeciálnopedagogického poradenstva, ktoré sa venujú deťom s poruchou sluchu v ranom veku a svoje služby poskytujú buď priamo v centrách, alebo aj terénnou službou. Snažia sa v rámci poskytnutých financií poskytovať kvalitné služby raného poradenstva a bojujú za vytvorenie lepších podmienok. Pre potreby tejto publikácie sme zmapovali aktuálnu sieť CŠPP, ktoré poskytujú služby rodinám s deťmi s poruchou sluchu. Ich zoznam nájdete v prílohe tejto publikácie.

 

Čo môžete od služieb raného poradenstva  v CŠPP očakávať?

Medzi hlavné výhody CŠPP v oblasti raného poradenstva nesporne patrí tímový a komplexný prístup. V mnohých CŠPP pracujú v tíme špeciálny pedagóg (pre deti s poruchou sluchu surdopéd), logopéd, psychológ, niekedy aj sociálny pracovník. Títo odborní pracovníci medzi sebou pravidelne komunikujú a snažia sa spolu s rodinou hľadať najlepšie riešenia pre konkrétne dieťa.

Ďalšími výhodami sú odborný prístup, prax  a  zameranie na konkrétny druh zdravotného znevýhodnenia.  V mnohých CŠPP pracujú odborníci, ktorí majú dlhoročnú prax v práci s deťmi so zdravotným znevýhodnením, poznajú metódy práce s deťmi a majú praktické zručnosti. Často sa špecializujú na konkrétny druh zdravotného znevýhodnenia (porucha sluchu, zraku, telesné postihnutie atď.), preto vedia poskytnúť podrobnejšie informácie. Zároveň majú prax aj s prácou  s rodinou a so školou.

 

Medzi prioritné činnosti, ktorým sa venujú CŠPP, patria:

1. DEPISTÁŽ– vyhľadávanie detí a mládeže so zdravotným znevýhodnením, spolupráca s lekármi (pediatrami, odbornými lekármi, rehabilitačnými lekármi), so školami

 

2.PREVENCIA– predchádzanie, zmierňovanie vzniku negatívnych dôsledkov zdravotného znevýhodnenia na život dieťaťa a rodiny

 

3.KOMPLEXNÁ ŠPECIÁLNOPEDAGOGICKÁ DIAGNOSTIKA zameraná na určenie špeciálnopedagogickej diagnózy, špeciálnopedagogickej prognózy, definovanie špeciálnopedagogických potrieb klienta a určenie postupov, ktorými budú napĺňané. Odporúčanie najvhodnejšej možnosti zaškolenia klienta, odporúčanie k integrácii klienta, monitorovanie priebehu zaškolenia klienta – rediagnostika, prehodnocovanie priebehu zaškolenia.

 

4.KOMPLEXNÁ PSYCHOLOGICKÁ DIAGNOSTIKA A NÁSLEDNÁ STAROSTLIVOSŤ

 

5.KOMPLEXNÁ  ŠPECIÁLNOPEDAGOGICKÁ STAROSTLIVOSŤ

  • individuálne edukácie a reedukácie zamerané na konkrétny druh postihnutia
  • vypracovanie a realizácia individuálnych stimulačných programov pre klientov s rôznym druhom postihnutia – presne podľa ich špeciálnych výchovnovzdelávacích potrieb
  • terénny špeciálny pedagóg zabezpečuje aj služby v domácom prostredí
  • dôraz na ranú a predškolskú starostlivosť o deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a ich rodiny

 

6.PORADENSKÁ A OSVETOVÁ ČINNOSŤ:

  • pomoc pri predškolskej príprave detí so špeciálnymi potrebami, detí s odkladom školskej dochádzky
  • pomoc pri vyhľadávaní vhodnej školy pre výchovu a vzdelávanie detí so špeciálnymi potrebami
  • prednášky a semináre pre učiteľov, lekárov, iných odborníkov
  • osvetová činnosť (informovanie o činnosti v médiách, formou letáčikov, brožúrok)
  • vydavateľská činnosť (vydávanie brožúrok, metodických materiálov, príručiek)

 

6a.) Poradenstvo pedagógom, školským špeciálnym pedagógom a asistentom učiteľa

  • metodická pomoc pri zaškolení dieťaťa do špeciálnej MŠ, ZŠ
  • metodická pomoc pri zaškolení dieťaťa, individuálnej integrácii žiaka so špeciálnymi  potrebami v bežnej MŠ, ZŠ…
  • pomoc pri vypracovaní potrebnej dokumentácie
  • metodická pomoc pri vypracovaní IVVP žiaka
  • návrhy možností využitia  špeciálnopedagogických metód a postupov pri vyučovaní na bežnej MŠ, ZŠ
  • praktické ukážky práce s dieťaťom
  • vypracovanie metodických materiálov pre konkrétneho klienta
  • semináre a školenia pre pedagógov
  • metodické dni pre školské zariadenia
  • terénna práca –návštevy klienta v priamo v školskom zariadení

 

6b.) Poradenstvo rodinám

  • práca s rodinou: podpora a rozvoj rodičovských kompetencií, podpora rodiny v ťažkej životnej situácii, stanovenie cieľov rodiny
  • pravidelné konzultácie rodinným príslušníkom klienta so špeciálnymi potrebami
  • vypracovanie individuálneho stimulačného programu pre dieťa
  • vypracovanie individuálnych materiálov, výroba pomôcok pre konkrétne dieťa
  • poradenstvo pri výbere kompenzačných pomôcok
  • zapožičiavanie odbornej literatúry
  • zapožičiavanie kompenzačných a iných pomôcok
  • poradenstvo v oblasti sociálnej pomoci
  • vypracovanie podkladov pre príslušné orgány (napr. ÚPSVaR)
  • podporné skupiny rodičov – stretnutia rodičov detí so špeciálnymi potrebami, výmena skúseností
  • semináre a školenia pre rodičov

 

Formy práce s klientom:

  • priama činnosť s dieťaťom so zdravotným postihnutím
  • poradenstvo  rodičom a zákonným zástupcom detí so zdravotným postihnutím
  • poradenstvo  učiteľom a iným záujemcom

 

Formy poskytovanej starostlivosti:

  • ambulantná forma v našom zariadení
  • terénnou forma priamo v zariadeniach, kde sa klienti vzdelávajú
  • terénna forma priamo v rodinách

 

Hlavné oblasti, na ktoré CŠPP zameriavajú svoju činnosť, sú:

A. Diagnostika

Starostlivosť o dieťa v CŠPP sa zvyčajne začína komplexnou diagnostikou, ktorá by mala pomenovať silné stránky vo vývine dieťaťa a tiež oblasti, na ktorých rozvoj sa treba sústrediť. Odborní zamestnanci nediagnostikujú dieťa preto, aby rodičov deprimovali, naopak, diagnostikou sa snažia zistiť, ktoré oblasti vývinu dieťaťa by mali stimulovať. Diagnostika (psychologická, špeciálnopedagogická, logopedická)  je teda východiskom k plánovaniu rozvoja dieťaťa. Na základe kvalitnej diagnostiky je možné stanoviť  ciele stimulačného programu dieťaťa. Výsledky diagnostiky by mali byť vám, rodičom, podané zrozumiteľne a objektívne, v intímnom prostredí (nie v prítomností cudzích osôb).

 

Na výsledky diagnostiky by malo nadväzovať zostavenie cieľov stimulačného programu dieťaťa. Tieto ciele by mali vychádzať z potrieb a konkrétnej situácie vašej rodiny. Stimulačný program sa zostavuje pre konkrétne dieťa a priebežne sa pod vplyvom rôznych okolností  (napríklad dieťa nenapreduje podľa očakávaní, zhoršil sa zdravotný stav dieťaťa, pribudla nová diagnóza, doteraz navrhnuté opatrenia nie sú účinné) prehodnocuje.

 

V pravidelných intervaloch by sa mala realizovať tzv. rediagnostika = opätovná diagnostika po určitom čase realizácie stimulačného programu. Rediagnostika je dôležitou spätnou väzbou v celom procese, pretože v živote rodiny a vo vývine dieťaťa sa môžu udiať nové udalosti, ktoré treba vziať do úvahy, prehodnotiť doterajší plán a stanoviť nové ciele starostlivosti o dieťa.

Graf znázorňuje jednotlivé fázy odbornej starostlivosti o dieťa s rodinu v podmienkach CŠPP. Diagnostika (psychologická, špeciálnopedagogická, logopedická, iná)  je východiskom k stanoveniu cieľov odbornej starostlivosti (napríklad zlepšiť komunikačné schopnosti, očný kontakt, rozšíriť slovnú zásobu, naučiť rodinu reagovať na podnety zo strany dieťaťa), ciele sú východiskom pre vypracovanie stimulačného plánu pre dieťa. Na základe stimulačného plánu odborný zamestnanec realizuje odborné intervencie (u detí s poruchou sluchu napríklad sluchová výchova, nácvik komunikačných stratégií, nácvik komunikácie v posunkovej reči…) Po určitom čase sa vykoná  rediagnostika, ktorá  zisťuje výsledky celého procesu a je východiskom pre stanovenie nových cieľov starostlivosti o klienta. V rámci rediagnostiky sa zisťujú aj nové potreby rodiny, ktoré vznikli  v celom procese (napríklad mama sa chce vrátiť do práce, dieťa by chceli zaradiť do materskej školy).

 

B. Rodina dieťaťa so zdravotným znevýhodnením.

V živote každého dieťaťa je rodina najdôležitejším faktorom, ktorý ovplyvňuje jeho vývin. Všetka starostlivosť, stimulácia dieťaťa sa odohráva v rodine dieťaťa. Žiaden odborník nedokáže uspokojiť potreby dieťaťa tak ako jeho rodina. Odborníci v oblasti raného poradenstva si tento fakt uvedomujú, a preto väčšinu svojej práce orientujú na prácu s rodinou. Hoci do poradní s dieťaťom najčastejšie chodia mamy a otcovia detí, nezriedka sa stáva, že je potrebné pracovať aj s ďalšími členmi rodiny: súrodencami, starými rodičmi.

Pre služby raného poradenstva platí zásada: práca s dieťaťom = práca s rodinou.

Pre odborníkov je veľmi dôležité počúvať, aké potreby má konkrétna rodina a snažiť sa pomôcť rodine zvládnuť situáciu jej vlastným spôsobom. Toto býva zároveň pre odborníkov najťažšie: naozaj rešpektovať systém fungovania  rodiny a zároveň pomôcť jej do života zaradiť nové veci, ktoré vyplývajú z novej životnej situácie (napr. dieťa má diagnostikovanú poruchu sluchu – musíme sa starať o načúvacie prístroje – mali by sme sa viac sústrediť na rozvoj sluchu a reči dieťaťa – riešime výber materskej školy…).

 

C. Zariadenie, ktoré dieťa so zdravotným znevýhodnením navštevuje – materská škola, prípadne iné zariadenie.

Veľmi dôležitou časťou raného poradenstva je oblasť výberu a zaškolenia dieťaťa do materskej a základnej školy.  Centrá špeciálnopedagogického poradenstva sú zo zákona oprávnené vystupovať ako partneri školských zariadení pri zaškoľovaní detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Pre rodiny s deťmi so zdravotným znevýhodnením je téma zaradenia dieťaťa do materskej a neskôr základnej školy veľmi dôležitá a citlivá, pretože si uvedomujú dôležitý vplyv  výchovy, socializácie a vzdelávania dieťaťa na vývin dieťaťa. CŠPP pomáhajú rodine pri výbere vhodného školského zariadenia, poskytujú informácie o dostupných možnostiach v danom regióne a vypracujú dokumentáciu potrebnú pre zaradenie dieťaťa do materskej školy. Úlohou CŠPP je aj následná komunikácia so školskými zariadeniami pomoc vedeniu škôl a paniam učiteľkám  a sledovanie, či je zvolená forma vzdelávania je vhodná a  napomáha vývinu dieťaťa  so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Ak sa chcete dozvedieť viac o úlohe CŠPP v procese výberu a pomoci školám, prečítajte si kapitoly Dieťa s poruchou sluchu v materskej škole a Zápis dieťaťa do základnej školy.

 

D. Osveta, práca s rodinami. Niektoré CŠPP sa venujú aj práci s rodinami. Organizujú podporné skupiny rodín, kurzy posunkovej komunikácie, organizujú semináre pre odborníkov a rodiny. Snažia sa vytvoriť podmienky na stretávanie rodín, vzájomnú výmenu informácií a skúseností.