1. Včasnosť

Čím skôr, tým lepšie: pre rodinu aj pre dieťa.

znamená poskytnutie raného poradenstva tak skoro po zistení diagnózy, ako je to možné. Veľké množstvo výskumov v zahraničí dokázalo, že jedným z najdôležitejších kritérií úspešnosti starostlivosti o dieťa s postihnutím je čas, keď sa začalo s dieťaťom pracovať s podporou raného poradenstva. V prvých rokoch života dieťaťa je nutné využiť mimoriadnu plasticitu detského mozgu počas kľúčových období vývinu, čo umožní pri vhodnej a intenzívnej podpore vo veľkej miere kompenzovať najrôznejšie vývojové poškodenia, prijímať a spracovať informácie a prispôsobovať sa zmenám. Poskytnutie podpory včas znamená tiež, že rodina sa začne s novou situáciou vyrovnávať čím skôr. Minimalizuje sa tým vplyv zdravotného znevýhodnenia na vzťahy v rodine.

 

2. Tímový prístup

Raná starostlivosť znamená koordináciu lekárskej, fyzioterapeutickej, logopedickej, špeciálnopedagogickej a inej starostlivosti. Rodičia sa pri podozrení alebo po zistení diagnózy často  najprv potrebujú zorientovať v tom, aké vyšetrenia by mali s dieťaťom absolvovať,  v akom poradí, u akých odborníkov. Žiaden profesionál sám nedokáže uspokojiť všetky potreby rodiny s dieťaťom s postihnutím. Každý je odborníkom vo svojej oblasti, ale pre kvalitnú ranú starostlivosť sú potrebné vedomosti a zručnosti viacerých.

Je preto v poriadku, ak sa realizujú konzultácie s viacerými odborníkmi. Spolupráca viacerých odborníkov prináša nové pohľady na vaše dieťa, nové možnosti riešenia  vzniknutých situácií, ale aj iný pohľad v hodnotení pokroku.

 

3. Hlavná je práca v domácom prostredí dieťaťa

Doma je to v pohode.

Za jednu z hlavných charakteristík ranej starostlivosti sa považuje to, že jej hlavná časť by mala prebiehať v domácom prostredí dieťaťa. Doma sa dieťa cíti bezpečne, novú osobu prijíma ľahšie, správa sa prirodzene, bezprostredne. Počas stretnutí v domácom prostredí sa dieťa prakticky len hrá, preto sa takmer nestáva, že by nespolupracovalo.

Aj rodičia v domácom prostredí majú väčší pocit bezpečia a cítia sa byť expertmi na svoje dieťa. Rodičia oceňujú, že s malinkým dieťatkom nemusia cestovať za odborníkom a čakať v čakárni, nie sú v strese z toho, či dieťa bude alebo nebude spolupracovať. Zručnosti, ktoré sa naučia v domácom prostredí, vedia lepšie použiť. K veľkým výhodám práce v domácom prostredí patrí aj to, že sa do nej zapájajú všetci členovia rodiny – obaja rodičia, súrodenci, starí rodičia, opatrovateľka. Všetci sa učia komunikovať s dieťaťom.

Odborníci konštatujú, že v domácom prostredí sa im darí oveľa lepšie nadviazať kontakt s rodinou, naladiť sa na potreby dieťaťa aj rodiny. Doma majú možnosť lepšie porozumieť silným stránkam rodiny aj situáciám, v ktorých sa rodina každodenne nachádza. Pokroky dieťaťa aj rodiny sú rýchlejšie a efektívnejšie ako pri ambulantnej starostlivosti.

 

4. Podpora rodiny v krízovej situácii

Rodina sa po narodení dieťaťa s akýmkoľvek problémom ocitá v situácii, v ktorej nikdy nebola. Je mnoho vecí, ktoré musí v krátkom čase riešiť, s ktorými sa musí vyrovnať. Rodičia sa po zistení diagnózy často ocitajú v šoku, majú hnev, pocity sebaobviňovania a úzkosti až bezvýchodiskovosti.

Raná starostlivosť sa snaží poskytnúť rodine pomoc v procese vyrovnávania sa s diagnózou dieťaťa. Rodičia, ktorí nie sú aspoň čiastočne vyrovnaní so zdravotným stavom dieťaťa, budú len ťažko vnímať rady na zlepšenie situácie a tiež budú len s ťažkosťami dodržiavať odborné rady, ako s dieťaťom rehabilitovať a pracovať.

 

5. Dobrovoľnosť rodiny pri vyhľadaní pomoci

Rané poradenstvo nie je pre rodinu povinné. Sami rodičia sa musia rozhodnúť, či takúto službu potrebujú, či a kedy ju vyhľadajú. Kontaktovanie služby raného poradenstva/včasnej intervencie by malo byť slobodným rozhodnutím rodiny.

 

6. Najdôležitejšia je vlastná aktivita rodiny

Rané poradenstvo vychádza z dôležitého východiska, že rodičia dieťaťa sú najväčšími expertmi na výchovu svojho dieťaťa. Preto sa odborníci nesnažia nič spraviť za rodinu, naopak, snažia sa maximálne zapojiť rodinu, aby situáciu vedela zvládnuť sama. Hlavná zodpovednosť za vývin dieťaťa je na rodičoch, nik iný nemôže nahradiť ich nezastupiteľnú úlohu pri výchove dieťaťa. Rodina a jej členovia sa stávajú aktívnymi účastníkmi procesu intervencie, nie sú len pasívnymi pozorovateľmi. Rodina je najdôležitejším členom tímu, pretože môže informovať odborníkov o pokrokoch dieťaťa, alebo o pochybnostiach a  poskytuje neoceniteľnú spätnú väzbu pre ďalšie plánovanie programu ranej starostlivosti.

 

7. Podpora fungovania rodiny

Ranú starostlivosť charakterizuje rešpekt k jedinečnému systému fungovania každej rodiny. Poradca sa snaží porozumieť pravidlám rodiny a na základe toho sa snaží navrhovať možné riešenia. Základom raného poradenstva je rešpektovanie toho, že každé dieťa a každá rodina tvoria jedinečný systém, a preto nie je možné poskytovať rané poradenstvo každej rodine rovnako.

 

8. Individuálny prístup k dieťaťu a jeho rodine

Každá rodina, každé dieťa potrebuje iný prístup.

Žiadne dve rodiny ani žiadne dve deti nie sú rovnaké, každé si vyžaduje individuálny prístup. Na vývin detí s poruchou sluchu navyše vplývajú faktory, ako sú: typ a stupeň straty sluchu; vek, v ktorom došlo k strate sluchu, príčiny straty sluchu, kompenzačné pomôcky, ktoré dieťa využíva (načúvacie prístroje, kochleárny implantát). Dve deti, ktoré majú rovnaký typ a stupeň straty sluchu, rovnakú kompenzačnú pomôcku, môžu mať úplne iné požiadavky na ranú starostlivosť. Niektoré deti rady pracujú s kartičkami a knižkami, iné sú skôr pohybové typy a treba pre ne pripraviť iný typ úloh. Nebuďte preto prekvapení, že s dvomi deťmi s rovnakými charakteristikami sa pracuje iným spôsobom. Je to v poriadku, cieľ sa dá dosahovať rozličnými cestami.

 

9. Podpora vývinu dieťaťa

Doma sa učí s dieťaťom komunikovať viac členov rodiny.

Medzi dôležité východiská raného poradenstva patrí podpora celkového vývinu dieťaťa. Vývin motoriky, reči, komunikácie, myslenia u malých detí neprebieha samostatne, tieto oblasti sa navzájom ovplyvňujú. Napríklad vývin motoriky vplýva na vývin komunikácie a reči; vývin myslenia podporuje vývin reči a naopak; vývin hrubej motoriky podporuje vývin jemnej motoriky a sebaobsluhy. Cieľom je, aby sa dieťa naučilo v maximálnej možnej miere koordinovať všetky oblasti: motoriku, zmysly, komunikáciu, myslenie.  Raná intervencia zameriava  na silné stránky dieťaťa a pomocou nich sa snaží stimulovať celkový jeho vývin. U detí s poruchou sluchu sa, samozrejme, najväčší dôraz kladie na vývin reči, komunikácie a sluchových schopností.

 

10. Zníženie možnej závislosti rodiny a neskôr aj dieťaťa od sociálnych systémov a zaradenie dieťaťa do bežného

Dosiahnutie maximálnej možnej samostatnosti rodiny a dieťaťa je cieľom raného poradenstva.

vzdelávacieho systému

Ak rodiny s dieťaťom s poruchou sluchu majú k dispozícii včasnú a kvalitnú ranú starostlivosť,  výraznou mierou sa zvyšuje možnosť, že dieťa bude navštevovať bežné školy v mieste bydliska (materská, základná, stredná škola). Dieťa nemusí byť počas školských rokov umiestnené na internáte, nemusí mať  špeciálnu starostlivosť.  Samozrejme, existujú deti aj rodiny, ktoré potrebujú a vždy budú potrebovať určitú mieru podpory. Tieto rodiny zas získajú predstavu o možnej pomoci  zo strany štátu aj iných organizácií.