„Všetko sa akosi popri Noemke prirodzene učí sám. Učí sa od sestry z toho, čo miliónkrát doma počuje, keď sa s ňou učíme. Je to vedľajší efekt toho, že je mladší a má viacnásobne postihnutú sestru, ktorej sa veľa venujeme. Už aj okolie si všimlo, aký je samostatný a vyspelejší.“

 

„Na špecifiká komunikácie s Danielkou som syna nijak neupozorňovala. Akosi sám od seba pochopil, že keď Danielka nereaguje, tak k nej musí prísť, poklepať ju po ramene a výraznejšie na ňu hovoriť :-) .“

 

 „Dúfam, že sa naučili minimálne to, že nie sme všetci rovnako obdarení a sú okolo nás aj ľudia, ktorí potrebujú viac pomoci od ostatných… a títo ľudia žijú bezprostredne okolo nás. Zároveň verím, že moje počujúce deti vidia, že človek môže prežívať plnohodnotný život, šťastie a lásku aj s postihnutím.“

 

„Naučil sa posunkovať a neverbálne komunikovať s inými deťmi. Myslím, že je teraz schopný viac vycítiť bez slov, pretože je zvyknutý na Ľudku pozerať a vnímať, čo je vo veci.“

 

 „Naučila sa, že aj takýto je život. Táňa sa niekedy zamýšľa nad tým, prečo má jej brat poruchu sluchu, ale nemôžem povedať, že by ju to vyslovene trápilo. Myslím si, že zatiaľ len vníma, koľko trpezlivosti musíme mať (a nemáme J), koľko času, energie a peňazí starostlivosť o Braňa vyžaduje… Podľa mňa sa to v nej všetko teraz ukladá kdesi dozadu a vypláva to von oveľa neskôr. Dúfam len, že to bude niečo, čo ju v dospelosti urobí ,lepšou‘, sociálne vyspelejšou osobou a nie naopak – zatrpknutou osobou, ktorá kvôli bratovi s poruchou sluchu musela toto a nemohla tamto… Myslím si, že je dôležité vnímať a nezabúdať na potreby ,zdravých‘ deti , nebrať ich  ,veď on/ona je v pohode.“

 

„Myslím si, že naše staršie počujúce deti sú ohľaduplnejšie k iným chorým ľuďom a neberú zdravie ako samozrejmý fakt, ale skôr ako dar. Sú pre malú ozaj oporou, a to aj napriek tomu, že už nie sú doma. Vidím, že sa na nich môžeme spoľahnúť.“

 

„Celkovo je to pre nich stretnutie s inakosťou. Je to poznanie, že zdravie nie je zárukou ani nutnou podmienkou šťastia. Poznanie, že je ich zdravie nezaslúžený dar. Takisto sa učia, že porucha sluchu (nepočutie) prináša neporozumenie, a v našom prípade sa to prejavuje aj nečakanými agresívnymi reakciami.“