Intenzívny pocit nešťastia a uplakanosti, keď neviete zastaviť slzy, sprevádza mnohých rodičov. Aj keď sa plač podarí na chvíľku zastaviť, vlna zúfalstva sa objaví nanovo. V čase, keď neplačete, sedíte v tichosti a pozeráte do stropu. Depresiu zažívajú mamy aj otcovia, len ich vonkajšie prejavy môžu byť iné.

 

„Jediné, čo som dokázal, bolo ostať vo svojej izbe. Vždy, keď som sa na Táňu pozrel, rozplakal som sa.“

 

„Vždy, keď počujem, ako spievajú vtáci, alebo keď hrajú moju obľúbenú pesničku, tak mi príde tak ľúto, že Johanka nepočuje. Tak veľmi by som chcela, aby to všetko tiež počula. Nikdy už nebudeme normálnou rodinou.“

 

„Najväčšia chybu, ktorú som urobila, bola, že som si vyplakala všetky slzy pred tým, než som svojim rodičom zavolala a oznámila im ,novinu‘. Vedela som, že moji rodičia by boli veľmi smutní, a tak som sa ich snažila uchrániť tým, že som sa správala, ako by bolo všetko v poriadku. Pretože som skutočne pôsobila tak, že mám všetko pod kontrolou, chybne predpokladali, že som úplne v poriadku. Keby som vtedy bola k nim úprimná a priznala som sa, aká som zlomená, boli by ma mohli oveľa viac podporiť v čase, keď som to naozaj veľmi potrebovala.“

 

Tvrdí sa, že depresia je reakcia na stratu dôvery v samého seba. Je to otočenie hnevu do vnútra na nás samotných, pretože si uvedomujeme, že sme kedysi neboli schopní zabrániť, aby nášmu dieťaťu nebolo ublížené a ani teraz nie sme schopní zabezpečiť nápravu. Napriek tomu, že je toto obdobie veľmi vyčerpávajúce a často rodičia vyhľadajú pomoc psychológa, môže vás aj mnohému naučiť. Schopnosť uvedomiť si, že máme na jednej strane obmedzenia, ale na druhej strane aj silné stránky, vedie k prehodnoteniu toho, čo môžeme pre dieťa aj seba reálne urobiť… a to je dobrý základ pre vysnívanie nového sna.