Zo začiatku dieťa sleduje pohyby úst bez toho, aby im rozumelo. Až neskôr sa naučí priradiť pohybom pier určitý význam a pochopí, čo daný obraz z úst znamená. Dieťa, ktoré je naučené sledovať vašu tvár, si začne slová, ktoré počuje (alebo posunky, ktoré vidí), spájať s príslušnou artikuláciou. Čím viac dané slovo v zmysluplných situáciách uvidí na vašich perách, tým skôr si ho zapamätá. Nestačí, že ho bude počuť, musí ho na vašich perách vidieť.

Dieťa sa učí vnímať slová ako celky (nie písmenko po písmenku). Odzeranie potom funguje tak, že si mozog „vyberá“ zo zásoby známych pojmov ten, ktorý sa najviac podobá na konkrétny pohyb úst. Vzhľadom na to, že viaceré slová môžu navonok vyzerať rovnako alebo veľmi podobne, dieťaťu pomáha, ak vie tému, o ktorej sa hovorí. Ak napríklad vie, že hovoríte o častiach tela, tak si nezamení slovo „nos“ za slovo „noc“, pretože vie, z akej oblasti má „vyťahovať“ slová v hlave.