Mýty a fakty o načúvacích prístrojoch

Mnohí rodičia majú na začiatku skreslené a nekompletné informácie o načúvacích prístrojoch, čo neskôr často vedie k ich nespokojnosti alebo frustrácii. Prejdime si teda niektoré mýty o načúvacích prístrojoch spolu, aby ste vedeli, čo môžete od načúvacích prístrojov očakávať.

 

Mýtus: S načúvacími prístrojmi bude moje dieťa počuť rovnako dobre ako počujúce dieťa.

Načúvacie prístroje nenavrátia sluch na „normál‟ ani „nevyliečia‟ poruchu sluchu. Vďaka zosilneniu zvukov sa však zlepší počutie dovtedy tichých zvukov a vytvoria sa lepšie podmienky na učenie sa hovorenej reči. Zvuk však bude naďalej čiastočne skreslený a počúvanie náročné, a to hlavne u detí s ťažkou percepčnou poruchou sluchu. Týmto deťom môže pomôcť sluchová a rečová výchova, vďaka ktorej sa naučia vyťažiť zo svojho sluchu maximum.

 

Na počúvanie s načúvacími prístrojmi si väčšina detí s ťažkou stratou sluchu zvyká postupne. Nie je to rovnaké, ako keď si nasadíte okuliare. Najprv sú prístroje nastavené slabšie, aby sa dieťa zvukov nevyľakalo, a postupne sa v pravidelných, niekoľkotýždňových intervaloch prístroje zosilňujú tak, aby dieťa dosiahlo čo najlepší výsledok (ideálna je zisková krivka okolo 20 – 30 dB). Schopnosť naučiť sa počúvať si vyžaduje trpezlivosť, celodenné nosenie načúvacích prístrojov a pravidelnú sluchovú výchovu. Ak sú načúvacie prístroje nastavené správne, dieťa by ich nemalo dlhodobo odmietať. Niektoré deti s veľmi ťažkou stratou sluchu však napriek veľkej snahe odborníkov nikdy nedosiahnu s načúvacími prístrojmi úroveň počutia podobnú počujúcim deťom. Je to preto, lebo sa ich porucha sluchu nedá s prístrojmi dostatočne dobre kompenzovať.

 

Mýtus: S načúvacími prístrojmi bude moje dieťa schopné porozumieť reči (porozumieť, čo mu hovorím).

Ak už dieťa má prístroje a je s nimi schopné počuť reč (všetky hlásky reči), tak má výborný základ na budúce porozumenie reči. To, že vašu reč cez prístroje začalo pred niekoľkými dňami počuť, ešte stále neznamená, že jej aj rozumie. Deti najprv potrebujú ľudskú reč niekoľko mesiacov počúvať, aby sa jej neskôr naučili rozumieť. Musia sa naučiť spájať slová s osobami, predmetmi a činnosťami a až keď k tomuto spojeniu dôjde, tak reči začnú rozumieť. Je to podobné, ako keď prídete do Nemecka a neviete po nemecky. Počujete, čo ľudia hovoria, ale netušíte, o čom hovoria. Musíte sa naučiť, čo ktoré slovo znamená, aby ste ho vedeli rozoznať v bežnej komunikácii.

 

Mýtus: S dvoma dobre nastavenými načúvacími prístrojmi sa naše dieťa rýchlo „rozrozpráva“.

Áno, často je to tak, ale nie vždy. Predstavte si deti, ktoré bežia. Niektoré majú ploché nohy, iné zakrivené, niektoré deti majú na nohách otlaky z tesných topánok, iné zase skrátené šľachy. Niektoré deti majú dlhé nohy, a preto robia pri behu veľké skoky, iné majú zase krátke nožičky, a preto musia cupitať. Niektoré deti chodia behávať s rodičmi od malička, iné deti nikdy nevideli rodiča športovať. Ako vidíte, je veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú, akým spôsobom dieťa beží, či sa hýbe rýchlo alebo pomaly, či často padá a zakopáva alebo vie naopak popri behu ešte skákať cez prekážky.

 

S počutím a rozumením reči cez načúvacie prístroje alebo kochleárny implantát je to podobné. Je veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú, ako rýchlo sa dieťa naučí reči sluchom porozumieť a neskôr ju aj produkovať. Väčšina z týchto faktorov však nie je navonok viditeľná, rovnako ako je to pri nohách. Pri počúvaní a učení sa rozprávať zohráva veľkú úlohu napríklad individualita dieťaťa – inteligencia dieťaťa, pridružené zdravotné komplikácie, to, či dokážu jednotlivé časti sluchového orgánu navzájom spolupracovať, stupeň straty sluchu, povaha dieťaťa – introvert vs. extrovert…), vek, kedy dieťa prístroje začalo celodenne nosiť, alebo prostredie, v ktorom dieťa vyrastá (záleží na tom, či dieťa veľa sedí pri mobile a tablete alebo naopak trávi čas s rodičmi, ktorí sa s ním veľa rozprávajú). To, či má dieťa dobre nastavené prístroje, je len jeden, aj keď mimoriadne dôležitý faktor, ktorý predchádza porozumeniu reči a následnému hovoreniu.

 

Mýtus: Používanie načúvacích prístrojov postupne zhorší sluch môjho dieťaťa.

Správne nastavené načúvacie prístroje nepoškodzujú sluch. Slúži na to napríklad širokopásmová (širokofrekvenčná) kompresia, funkcia, ktoré je dostupná pri  viackanálových prístrojoch, vďaka ktorej je schopný prístroj v rovnakom čase najviac zosilniť najtichšie zvuky, stredne silné zvuky zosilniť trochu a hlasné zvuky vôbec nezosilňovať alebo ich naopak potláčať, aby neprekročili bezpečnú hladinu hlasitosti. Ak teda foniater urobil všetko preto, aby zistil, akú stratu sluchu vaše dieťa má reálne, čiže overil si veľkosť straty sluchu viacerými vyšetrovacími metódami (pozri kapitolu Vyšetrenia sluchu) a následne citlivo nastavil načúvacie prístroje, nie je dôvod, aby poškodil sluch vášho dieťaťa.

 

Mýtus: Iba deti s ťažkou stratou sluchu potrebujú načúvacie prístroje.

Výskumy ukazujú, že aj ľahká alebo stredná strata sluchu, ktorá nie je kompenzovaná načúvacími prístrojmi, môže spôsobovať u dieťaťa oneskorenie  vývinu reči, menšiu slovnú zásobu a problémy s porozumením v hlučnom prostredí škôlky alebo školy. Viac sme sa o tom zmieňovali v kapitole Porucha sluchu a podkapitole Stupeň straty sluchu.

 

Mýtus: Nie je nutné, aby dieťa nosilo dva načúvacie prístroje.

Nie nadarmo máme dve uši. Obojstranné počutie je pre človeka prirodzené a veľmi prínosné. Binaurálne (obojstranné) počúvanie nám pomáha napríklad zistiť, odkiaľ zvuky prichádzajú alebo rozoznávať reč v hlučnom prostredí (pozri obrázok).

Zároveň umožňuje tzv. trojrozmerné počúvanie a mapovanie zvukov v priestore – schopnosť rozhodnúť sa, či chceme počúvať človeka, ktorý stojí blízko alebo ďaleko odo nás, alebo oddeliť hlas od okolitého šumu na pozadí. Okrem vyššie uvedených dôvodov existuje ešte jeden navyše. Vnútorné ucho je sluchovo-polohový orgán, ktorý nám okrem počutia pomáha vyrovnávať rovnováhu. V niektorých prípadoch sa preto stáva, že strana, ktorá nie je kompenzovaná načúvacím prístrojom, takzvane „ťahá“ dieťa na stranu. Prejaví sa to tak, že dieťa stráca schopnosť kráčať priamo a to predovšetkým vo voľnom priestranstve, kde nie je možné, aby sa zachytilo zrakom o nejaký bod.

Dôležité je zároveň uvedomiť si, že zatiaľ čo už pre počujúceho človeka, ktorý by dočasne nepočul na jedno ucho, môže byť porozumenie reči a orientácia v priestore sťažená, v prípade dieťaťa, ktoré je nedoslýchavé na obe uši, bude porozumenie reči iba s jedným načúvacím prístrojom výrazne náročnejšie. Je to preto, lebo nedoslýchavé ucho napriek tomu, že bude kompenzované načúvacím prístrojom, nikdy nebude schopné vnímať reč rovnako kvalitne ako počujúce ucho. Akékoľvek porozumenie reči v náročným podmienkach bude preto pre nedoslýchavé dieťa s jedným prístrojom oveľa viac náročnejšie ako pre  počujúce dieťa.

 

Ak sa tak doteraz nestalo, požiadajte foniatra vášho dieťaťa, aby dieťaťu čo najskôr predpísal aj druhý načúvací prístroj v prípade, že má vaše dieťa obojstrannú poruchu sluchu. Odborníci na celom svete sa zhodujú, že malé deti majú mať kompenzovanú poruchu dvoma načúvacími prístrojmi čo najskôr, aby sa čo najskôr začali stimulovať obe sluchové centrá.

 

Ak sa chcete dozvedieť viac o výhodách obojstranného počutia, prečítajte si podkapitolu Obojstranné počutie v kapitole Porucha sluchu.

 

Mýtus: Stačí, ak bude naše dieťa nosiť načúvacie prístroje iba na logopédiu alebo v škôlke.

Nestačí! Vaše dieťa s poruchou sluchu potrebuje nosiť načúvacie prístroje po celý deň, aby čo najviac napočúvalo reč okolo seba a počúvanie preň nebolo veľmi náročné a zaťažujúce. Celodenné nosenie načúvacích prístrojov je dôležitý krok k tomu, aby sa zlepšila kvalita života vášho dieťaťa a urýchlil sa jeho vývin reči.

 

Mýtus: S načúvacími prístrojmi bude naše dieťa schopné vždy počuť reč dobre.

Načúvacie prístroje síce výrazne pomáhajú, aby dieťa lepšie počulo reč, miera porozumenia však závisí od druhu a veľkosti straty sluchu a zároveň prostredia, v ktorom sa dieťa nachádza. Cieľom používania načúvacích prístrojov je umožniť sluchovým centrám, aby prijímali čo najväčšie množstvo rôznych zvukov prostredia aj reči. Existujú však situácie, ktoré sťažujú počúvanie a  aj porozumenie reči. Ide napríklad o ozvenu v izbe, kde nie je koberec, počúvanie v divadle alebo v kine, rozhovor viacerých osôb naraz, keď sa jednotlivé hlasy hovoriacich zlievajú alebo veľký hluk v školskej triede, ktorý „prehluší“ hovorenú reč. V týchto situáciách bude vaše dieťa horšie rozumieť reči napriek tomu, že bude mať načúvacie prístroje.

 

Digitálne načúvacie prístroje majú zároveň špeciálne funkcie, ktoré pomáhajú deťom lepšie počuť v hlučnom prostredí mesta alebo prostredí, kde napríklad fúka vietor, netreba však čakať „zázraky“. Prístroje „nevedia“, čo chce alebo nechce dieťa v danom momente počuť, preto je nutné pravidelným nosením načúvacích prístrojov trénovať mozog, aby robil to, čo robí najlepšie – triedil informácie, zameriaval sa na dôležité a potláčal ostatné. Počúvanie v hlučnom prostredí je pre mnohé deti veľmi náročné. Deti sa najprv učia počúvať v tichom prostredí, potom hlučnejšom prostredí a nakoniec v prostredí, kde hovorí viac ľudí naraz alebo je na pozadí hluk. Sledovanie konverzácie v hlučnom prostredí je však často náročné nielen pre deti s poruchou sluchu, ale aj pre ich počujúcich rodičov.

V hlučnom prostredí môže dieťaťu uľahčiť počúvanie FM systému (pozri koniec tejto kapitoly).

 

Mýtus: Pre načúvacie prístroje bude moje dieťa pôsobiť „postihnuto“.

Výrobcovia načúvacích prístrojov sú si vedomí, že estetický vzhľad je pre mnohé deti aj ich rodičov veľmi dôležitý. Načúvacie prístroje aj ušné koncovky sa preto začali vyrábať v rôznych vzoroch a farbách. Pre deti sa zároveň začali vyrábať rôzne nálepky a detské ozdoby na načúvacie prístroje, aby sa cítili byť jedinečné a prístroje vnímali ako ozdobu. Na ušku tak môžu mať zaveseného obľúbeného mimoňa, princeznú alebo futbalovú loptu.

Ozdoby na načúvacie prístroje sa však začali vyrábať aj pre dospelých, pretože si viacerí uvedomili, že zaujímavé načúvacie prístroje môžu byť módnym doplnkom, rovnako ako elegantné dioptrické okuliare.