Pred samotným vyšetrením sluchu u dieťaťa je potrebné skontrolovať stav jeho vonkajšieho a stredného ucha. Touto kontrolou je totiž možné často odhaliť príčiny, ktoré mohli spôsobiť prevodovú poruchu sluchu, príčiny, ktoré môžu negatívne ovplyvniť výsledok aj akéhokoľvek ďalšieho diagnostického vyšetrenia sluchu. Ide predovšetkým o otoskopické vyšetrenie a tympanometrické vyšetrenie, ktoré vykonáva rajónny ORL lekár alebo ORL lekár v Centre pre vyšetrenia porúch sluchu dieťaťa.

1. Otoskopické vyšetrenie

Pri vyšetrení lekár pozrie do uška dieťaťa pomocou zväčšovacej techniky, aby zistil, ako vyzerá vonkajší zvukovod a bubienok dieťaťa. Otoskopické vyšetrenie lekárovi napovie:

  • či sa v ušku nenachádza veľa mazu, ktorý by skresľoval vyšetrenie sluchu. (Maz je nutné zo zvukovodu odborne odstrániť, aby mohlo na bubienok dopadať dostatočné množstvo zvukov.)
  • či sa vo vonkajšom ušku nenachádzajú odreniny alebo iné drobné poškodenia, ktoré môžu niekedy vzniknúť pri nosení ušných koncoviek načúvacích prístrojov,
  • či má zvukovod aj bubienok správnu farbu a tvar (zmeny vo zvukovode alebo na bubienku môžu poukazovať na infekciu v uchu alebo iný zdravotný problém).

V závislosti od veku dieťaťa môže otoskopické vyšetrenie prebiehať v ľahu (hlavne bábätká) alebo v sede (väčšie deti, ktoré už môžu sedieť rodičovi na kolenách alebo si odvážne samy sadnú do vyšetrovacieho kresla).

2. Tympanometrické vyšetrenie

zisťuje, ako funguje stredné ucho. Je to objektívne vyšetrenie, ktoré nevyžaduje od dieťaťa, aby spolupracovalo, vyžaduje však od neho, aby vydržalo niekoľko minút pokojne sedieť. 

Toto vyšetrenie sleduje:

  • poddajnosť a celistvosť bubienka,
  • čo sa deje za bubienkom v bubienkovej dutine.

Počas vyšetrenia sa vloží malá sonda do ušného kanála dieťaťa a zvukovod sa ňou utesní. Sonda má v sebe zabudovaný malý reproduktor, mikrofón aj vzdušnú pumpu. Reproduktor sondy vyšle zvuk a mikrofón sondy zmeria, koľko akustickej energie sa odrazilo späť od bubienka (časť energie prejde cez stredoušné kostičky do vnútorného ucha). Ak je stredné ucho v poriadku, tak by zvuk, ktorý prístroj vyšle, mal voľne pokračovať do stredného a vnútorného ucha a iba jeho malá časť by sa mala odraziť späť od blanky bubienka. Ak sa odrazí od bubienka príliš veľa akustickej energie, znamená to, že prevod zvuku cez bubienok na kostičky nefunguje správne.

Úlohou vzdušnej pumpy je sledovať, či sa bude bubienok voľne pohybovať tam a späť aj vtedy, ak sa vo vonkajšom zvukovode bude cielene meniť tlak. Ak sa bubienok voľne nehýbe, môže to byť spôsobené infekciou, tekutinou alebo iným patologickým procesom prebiehajúcim v strednom uchu. (Tekutina v uchu môže zapríčiniť dočasnú prevodovú poruchu sluchu.)

Tympanogram je grafický záznam tympanometrie. To, ako krivka vyzerá a kde je umiestnená, pomáha lekárovi určiť, čo spôsobilo problém so sluchom. Ak vášmu dieťaťu urobili tympanometrické vyšetrenie, v správe, ktorú ste od lekára dostali, je napísané, akú „krivku“ dieťa malo. Na nasledujúcom obrázku si môžete prezrieť príklady troch rôznych výsledkov tympanogramu.

Rozoznávame 3 základné typy tympanometrických kriviek.

Krivka A (naľavo) je tympanogram, ktorý zobrazuje, ako vyzerá krivka pri normálnom tlaku v strednom uchu. Jej vrchol je od -100 do +50 daPa.

Krivka B (v prostriedku) je tympanogram, ktorý sa vyskytuje väčšinou vtedy, keď má dieťa v strednom uchu tekutinu alebo krv – krivka je rovná (plochá). Rovnaká krivka sa objavuje aj pri pretrhnutom bubienku alebo ventilačnej trubičke. V prípade tekutiny v strednom uchu má dieťa prevodovú poruchu sluchu.

Krivka C (napravo)je tympanogram, ktorý má síce normálny (ostrý tvar) krivky, avšak vrchol krivky je posunutý doľava do hodnôt tlaku menšieho ako -100 daPa. Vzniká vtedy, ak má dieťa sople (vírusové, bakteriálne alebo pri alergii) alebo je napríklad pre zväčšenú nosohltanovú mandľu nefunkčná sluchová trubica, následkom čoho vznikne v strednom uchu podtlak. „C krivka“ sa často objavuje vtedy, keď sa u dieťaťa hojí zápal stredného ucha. Dieťa má tiež prevodovú poruchu sluchu.

Video v anglickom jazyku ukazuje ako sa robí tympanometrické vyšetrenie a vysvetľuje rôzne výsledky/krivky
3. Meranie strmienkového (stapediálneho) reflexu

je súčasťou tympanometrického vyšetrenia, avšak nevyšetruje sa plošne u všetkých detí. Strmienkový sval sa pôsobením silného zvuku (nad 80 dB) reflexne stiahne, čo spôsobí, že sluchové kostičky akoby náhle „stuhli“. Je to vlastne obranný reflex, ktorý má chrániť sluchový orgán pred náhlym ohlušením. Proces stiahnutia dokáže zaznamenať prístroj. Deti s percepčnou poruchou sluchu väčšou ako 60 dB tento reflex nemajú. Reflex sa zároveň neobjavuje pri niektorých problémoch v strednom uchu (napríklad pri tekutine) alebo pri poškodení mozgového kmeňa. U detí so sluchovou neuropatiou tento reflex väčšinou chýba alebo je naopak veľmi zvýšený.