Táto kapitola je určená všetkým z vás, ktorí sa priamo hráte s dieťatkom. V prvej časti kapitoly vám chceme aspoň trošku porozprávať o čítaní a kreslení a o tom ako čítanie a rozprávanie príbehov pozitívne ovplyvňuje rozvoj jazyka v prvých 6 rokoch života.

V druhej časti sa venujeme konkrétnym nápadom ako rozvíjať dieťatko v prvých troch rokoch života a to predovšetkým pomocou čítania.

Samozrejme, pre vývin dieťaťa je veľmi dôležité, aby sa v prvých troch rokoch rozvíjala aj jeho jemná a hrubá motorika a sebaobsluha, táto oblasť je však podľa nášho názoru veľmi pekne rozpísaná v mnohých knižkách pre rodičov a preto sa jej vo väčšej miere nebudeme venovať.

Rozhodli sme sa cielene venovať knižkám, pretože si čoraz viac všímame, že sa knižky vytrácajú z našich domácností a deti uprednostňujú pred knižkou mobil a tablet.

V tejto kapitole vám ponúkneme nápady, ako sa hrať, hovoriť a čítať s dieťatkom tak, aby malo čo najväčšiu slovnú zásobu a v budúcnosti sa z neho stal dobrý čitateľ a pisateľ.

Zároveň vám ponúkneme nápady na výber vhodných kníh. Súbor hier, ktorý sme dali dokopy, má slúžiť ako nápadník pre voľné chvíle. Samozrejme, že nie je nutné odskúšať všetky tieto aktivity na to, aby vaše dieťatko napredovalo. Je nás vás, aké aktivity si vyberiete.

Pamätajte, že nie je dôležité množstvo aktivít, ale to, či aktivity, ktoré ste vybrali vaše dieťatko zaujímajú a má z nich radosť. Tak ako vo vývine reči, tak aj v čítaní, kreslení, či strihaní sa deti líšia. Každé dieťa má svoj čas a nie je dobré ho do aktivít nútiť, ak o nemá záujem. Dieťa v ranom veku sa ma predovšetkým hrať a nie cvičiť.

Na otázku, kedy sa deti zvyknú naučiť čítať, by mnoho rodičov odpovedalo, že počas prvého ročníka základnej školy. Výskum aj prax však ukazujú, že je výborné, ak sa proces prípravy na čítanie a písanie začne doma, ďaleko predtým, ako dieťa nastúpi do školy.

Základy toho, ako sa stať dobrým čitateľom a pisateľom, sa môžu začať stavať chvíľku na to, ako sa deti narodia. Už niekoľko mesačné deti majú záujem o obrázkové knižky. Bábätká nepotrebujú rozumieť textu, aby si užili, že ich držíte v náručí a rozprávate im príbeh.

Okolo trištvrte roka veku už deti narábajú s knižkou – otvárajú ju a s pomocou otáčajú strany. Majú radosť, keď im dáte do ruky veľké ceruzky s ktorými môžu nekontrolovane čmárať a diviť sa stope, ktorú zanechávajú.

Pred tým ako deti dovŕšia jeden rok, už majú nespočetne veľa príležitostí vidieť iných ľudí ako si čítajú knihy a časopisy a s pomocou rodiča objavujú, že existuje správna pozícia knihy, aby obrázky neboli hore nohami, že príbehy sú na pokračovanie a jazyk má mnoho rôznych zvukov, tónov, rôznu hlasitosť aj tempo. Jednoducho, že obrázky majú zmysel a čítanie je príjemné strávený čas, kedy je pozornosť rodiča sústredená na nich.

Čo je to raná gramotnosť a prečo je dôležitá pre deti s poruchou sluchu.

V jednoduchosti povedané, skorá (raná) gramotnosť je to, čo deti vedia o čítaní a písaní predtým, ako sa naučia čítať a písať. Je to svojim spôsobom schopnosť prijímať informácie, uvažovať nad nimi a následne o svojich myšlienkach a nápadoch s inými komunikovať, čiže všetko to, čo v neskoršom veku vďaka čítaniu aj písaniu robíme.

Pre deti s poruchou sluchu je veľmi dôležitá, pretože čítanie výrazne rozvíja slovnú zásobu a myslenie dieťaťa a písaný text čiastočne slúži ako kompenzácia poruchy sluchu.

Pre mnohých ľudí s poruchou sluchu sa tlačené písmo neskôr stane dôležitým zdrojom informácií, ktoré nie sú schopní úplne zachytiť sluchom – umožňuje im vnímať titulkované správy alebo filmy, čítať poznámky spolužiakov z vysokej školy alebo zápisy z porád, prípadne komunikovať so svetom emailom, ak im telefón nie je kvôli ťažkej poruche sluchu dostupný.

Výskum ukazuje, že skorá gramotnosť sa najlepšie rozvíja počas hry cez hovorenie, spievanie a rýmovanie, písanie (kreslenie), hravé čítanie a počítanie.

Vypísali sme pre vás 6 predčitateľských zručností, ktoré by dieťa malo zvládnuť na to, aby sa neskôr z neho mohol stať úspešný čitateľ. Je jedno, či tieto zručnosti nadobudne v hovorenom alebo posunkovom jazyku.

Sú to tieto:

  • Mám rád knihy, sám ich vo voľnom čase vyhľadávam, prezerám si ich a teším sa z „čítania“.
  • Mám veľkú slovnú zásobu – viem, že slová (alebo posunky) označujú predmety, ľudí, udalosti, emócie. Viem, čo  mnoho slov znamená.
  • Rozumiem príbehom a sám ich hovorím (posunkujem), viem opísať udalosti. Rozumiem, že príbeh má určitý dej a štruktúru, viem predvídať, čo sa v príbehu stane, rozumiem, čo čítam a uvažujem o tom.
  • Vnímam hlásky, som schopný sa s hláskami v slove hrať, vnímam a používam rým. (Ukázalo sa, že mnohé deti, ktoré majú v školskom veku ťažkosti s čítaním, majú problémy práve so schopnosťou  vnímať a rozlišovať hlásky v  slove – tzv. fonologickým uvedomovaním.)
  • Všímam si tlačený text okolo seba. Chápem, že písaný text je užitočný, že obrázky aj slová predstavujú reálne veci v tomto svete, že písmenká v slove sú rovnaké ako hlásky v hovorenej reči, prípadne znaky v prstovej abecede.
    Takisto som sa naučil, že knižka má obálku a zadnú stranu a číta sa spredu dozadu a zhora nadol. Viem, že na stranách nájdem slová, ktoré sa čítajú zľava doprava a sú oddeľované malými medzierkami.
  • Poznám abecedu a všímam si písmenká všade okolo seba. Chápem, že jednotlivé písmenka sa od seba líšia nielen tým ako vyzerajú, ale aj tým ako znejú, keď ich hovorím. Je to veľmi dôležité, ak chcem prečítať napísané slovo nahlas.

Ako vidíte, viaceré tieto body sú založené na tom, že je dieťa schopné počuť reč. Aj to je jeden z dôvodov, prečo je dôležité, aby malo dobre kompenzovaný sluch načúvacími prístrojmi alebo kochleárnym implantátom.

Ak vaše dieťa z rôznych dôvodov nepočuje, neznamená to, že sa nikdy nenaučí čítať. Znamená to len, že proces čítania a porozumenia čítanému textu nebude prebiehať prirodzene, tak ako u počujúcich detí, môže trvať dlhšie a bude založený predovšetkým na zraku.