Kreslenie, maľovanie, modelovanie, lepenie učí už malé deti s poruchou sluchu veľa o svete okolo nich. Počas toho ako deti spontánne tvoria:

  • vnímajú svet okolo seba viacerými zmyslami naraz, čím prepájajú viaceré oblasti mozgu,
  • sa prirodzene učia o farbách, tvaroch, rôznych veľkostiach,
  • sa učia premýšľať (napríklad pri miešaní farieb alebo lepení papiera sa učia chápať príčinu a následok),
  • sa zdokonaľujú v plánovaní (čo si musím pripraviť, aby som mohol kresliť, čo a ako musím vystrihnúť, aby z toho bol nakoniec dom),
  • si cvičia trpezlivosť a pozornosť, ktorú neskôr budú potrebovať v škole.

Rovnako ako pri čítaní, aj tu platia podobné pravidlá:

1. Dbajte na to, aby ste si každý deň našli aspoň krátku chvíľku na kreatívnu tvorbu s dieťaťom.

Už maličké – ročné deti vedia oceniť moment, keď zistia, že ceruzka alebo pero, ktoré držia v ruke zanecháva na papieri stopu.

2. Nechajte dieťaťu voľnosť, aby mohlo bezpečne experimentovať a objavovať,

nemusíte ho vo všetkom viesť. Niekedy stačí sadnúť si a pozorovať ako dieťa predmety skúma, prípadne mu ukázať, čo s ceruzkami, farbami a detskými nožničkami robíte vy a potom sledovať ako sa s tým vysporiada dieťa.

3. Kreslite si spolu s dieťatkom.

Niektoré deti obľubujú hry, kedy rodič kreslí a dieťa môže hádať, čo mu rodič nakreslil. Iné deti zase radi dokresľujú detaily do vašich obrázkov, dovoľte im to.

4. Povzbudzujte dieťa, aby malo radosť z tvorenia a objavovania.

Tak ako pri mnohých iných veciach v živote malých detí, dôležitejší je proces ako výsledok. Rodičia detí s poruchou sluchu majú občas tendenciu, neustále si overovať, či už dieťa vie pomenovať obrázok, či už vie pomenovať farbu, ktorou kreslí, či už vie vysvetliť, čo sa na obrázku stalo, či sa vie podpísať a správne vysloviť svoje meno.

Nepochybne, všetky tieto vedomosti sú dôležité, občas však neustále otázky oberajú dieťa  o možnosť len tak niečo vytvoriť bez toho, aby bolo neustále skúšané.

Ak ste jedným z týchto rodičov, skúste možno namiesto toho, aby ste sa dieťaťa pýtali – Čo je toto? Aká je to farba? Iba okomentovať, čo práve robí. Napríklad – „Vidím, že sa veľmi snažíš. Nakresliť rovnú čiaru je ťažké.“ „Ty si nakreslil véééééľa krúžkov.“ „To je zaujímavá farba. Ja mám modrú farbu rada. A ty?“ „Tvoje slniečko sa krásne usmieva.“, „Chceš mi povedať o obrázku viac?

5. Experimentujte s rôznymi materiálmi.

Experimentovanie pozýva vaše dieťa ku kreativite.

Môžete maľovať s prstovými farbami, umývateľnými fixami, vatovými tampónikmi, tyčinkami do uší, špongiami, motúzikmi… jednoducho čím vám napadne.

  • Môžete si kresliť kriedami na chodníkoch a potom sledovať, čo sa stane, keď  kresbu polejete vodou.
  • Deti radi používajú  silu skúšajú svoju silu– ponúknite im pevnejšie voskovky a skúste nimi kresliť tak, že si zoberiete vypuklý povrch (mincu, list zo stromu, kôru stromu) a položíte na to papier. Ako budete kresliť pastelkami po papieri, vytvorí sa vám zaujímavá reliéfna kresba.
  • Pridajte potravinárske farby alebo trblietky do ryže alebo piesku a naplňte ním malú priesvitnú nádobu.
  • Zoberte si prázdnu pipetku z kvapiek do uška a kvapkajte ňou malé farebné kvapky do prísaviek protišmykovej kúpeľňovej podložky.
  • Ponúknite dieťaťu rôzne vodové alebo temperové farby a nechajte ho objaviť, čo sa stane, keď zmiešate dve alebo tri farby dokopy.
6. Vyveste a vystavte si výtvory dieťaťa.

Pre dieťa je dôležité mať pocit, že je jeho snaha a práca ocenená a dôležitá.

Schopnosť dieťaťa nakresliť ľudskú postavu, zviera alebo vec závisí od mnohých faktorov. Na začiatku deti niečo neplánované nakreslia a až potom svoj výtvor pomenujú. Neskôr, ako ich myslenie a zraková pamäť dozreje, si najprv naplánujú, čo chcú nakresliť a až potom sa do kreslenia pustia.

Na nasledujúcich obrázkoch vidíte, ako sa postupne vyvíja kresba postavy u dieťaťa od 2 do 6 rokov. Na začiatku sú to len čmáranice, pribudnú veľké oči a ústa (obr.2), oči sa zmenšia, objavia sa nohy a ruky vychádzajúce priamo z tela (obr.3), pribúdajú detaily (prsty, vlasy, uši) a telo s nohami sa oddelí od hlavy (obr.4). Pribúdajú ďalšie detaily – prsty a nohy sú oválne, už to nie sú iba paličky, objavia sa detaily na tvári (napr. mihalnice) a oblečení (topánky, náhrdelník). Telo začína mať správne proporcie (obr.5), pribúda ešte viac detailov.

Schopnosť kresliť ľudskú postavu dozrieva u každého dieťaťa individuálne a závisí od jeho mentálnych schopností, ale aj toho, ako často má dieťa príležitosť držať ceruzku v ruke a zároveň od toho, ako často vidí iných ľudí okolo seba kresliť.

Ponúknite preto dieťaťu v prvých rokoch života veľa zábavných chvíľ, kedy môže skúšať kresliť a písať rôznymi spôsobmi a s rôznymi pomôckami. Uvidíte, že pokrok sa s postupom času dostaví.

Od kreslenia k písaniu

Čmáranie a tvorenie je pre maličké deti základom budúceho písania. Najprv dieťa objaví, že pastelka, ktorú nechtiac pritlačí na papier zanecháva stopu. Začne ju chytať častejšie a príde na to, že svoju ruku môže ovládať a čmárať môže kedykoľvek chce.

Deťom pomáha, ak im v tomto veku prilepíte po bokoch papier na stôl, aby sa im pri tvorbe nehýbal. V tomto období deti s obľubou kreslia na čokoľvek, čo im príde pod ruku – stoly, steny alebo skrine. V niektorých rodinách sa osvedčilo, že prilepili na vybranú stenu veľký baliaci papier, na ktorý deťom dovolili kresliť.

Čím viac držia deti ceruzku alebo štetec v ruke, tým viac získavajú kontrolu nad svojimi prstami aj dlaňou, čo je výborný základ pre budúce písanie.

V rovnakom čase, ako dieťa začne cielene plánovať a kresliť obrázky, sa u neho objaví symbolické myslenie. Začne chápať, že čiarky a krúžky, ktoré na papier nakreslilo, predstavujú (symbolizujú) niečo iné – napríklad človeka, dom alebo zviera.

V tomto istom čase dieťa začne chápať aj to, že existuje rozdiel medzi kreslením a písaním. Prejaví sa to tak, že nakreslí obrázok a vedľa toho napíše (načmára) o čom obrázok je.

Povzbuďte dieťa, aby vám o obrázku porozprávalo, je to výborná motivácia k tomu, aby začalo kresliť ďalšie a ďalšie obrázky.

V tomto čase si dieťa začne všímať, že na každý obrázok zapisujete jeho meno a začne sa pokúšať svoje meno písať aj samo. Najčastejšie jednotlivé písmenká skopíruje pod meno, ktoré ste napísali vy.

Nastupuje obdobie písania písmen, kedy deti chápu, že zhluky písmen označujú jednotlivé predmety. V snahe čosi napísať, začnú deti náhodne kombinovať písmená, mysliac si, že tieto zhluky písmen sú skutočné slová.

Ak je dieťa s poruchou sluchu od mala vystavené globálnemu čítaniu napríklad v jeho vlastnom denníčku, v tomto období už vníma, nielen to, že sú niektoré slová dlhé a iné krátke, ale začína si uvedomovať aj to, že hlásky v konkrétnom slove sa vyskytujú vždy rovnako a nemôžu sa zamieňať. Pevný základ pre písanie a čítanie sa dokončil.

Často sa stretávame, že sú rodičia nešťastní, že ich dieťa nechce kresliť alebo písať. Keď sa spýtame, či vidí dieťa niekoho v rodine kresliť alebo písať, tak je častou odpoveďou zriedkavo. Je to rovnaké ako s čítaním.

Ak chcete, aby dieťa rado čítalo, tak nestačí, ak mu ponúknete knižku raz za týždeň. Ak chcete, aby dieťa kreslilo, tak mu dajte na to príležitosť tak často, ako sa dá, ale nielen to.

Upozornite ho, že píšete tesne pred odchodom na papierik preto, aby ste nezabudli, že máte poobede zavolať priateľke, nechajte dieťaťu, aby vám nadiktovalo nákupný zoznam a videlo vás zapísať ho, kreslite a čmárajte si pred ním, kedykoľvek máte chvíľku času.

Jednoznačne sa nám potvrdilo, že najviac sa ku kresleniu a písaniu ťahajú deti, ktoré vidia rodičov alebo súrodencov často kresliť a písať. Vôbec nemusíte ma talent na kreslenie, aby vás dieťa pokladalo za najväčšieho Picassa na svete.

Možno sa to tak na prvý pohľad nezdá, ale správny úchop ceruzky je dôležitý, pretože umožňuje dieťaťu písať bez únavy ruky. Skúste vystrčiť pri písaní malíček alebo chytiť ceruzku  inými prstami ako palcom, ukazovákom a prostredníkom. Uvidíte, že vás ruka po chvíli začne bolieť a začnete si ju vytriasaním uvoľňovať.

Je samozrejmé, že ročné dieťa (vľavo) nie je schopné držať ceruzku tak ako staršie dieťa (vpravo) a drží ju viac ako kolík. Jemná motorika a uchopovanie sa však postupne u malých detí zlepšuje a postupne sa dieťa naučí ceruzku držať správne.

Medzi 2 – 3 rokom sa viaceré deti naučia pri dobrom vzore držať ceruzku správne. Dopomôže im k tomu vo veľkej miere to, že pri spoločnom kreslení s vami pravidelne vidia,  ako ceruzku držíte vy.

Niektorým deťom pri kreslení pomáha, ak im z času na čas ceruzku v ruke napravíte vy, nerobte to však nasilu. Dôležité je, aby dieťa kreslilo rado, správny úchop ceruzky a neskôr aj pera príde postupne.

Nie ste si istí ako správne držať ceruzku? Ceruzku by malo dieťa správne držať tak, že ju drží kúsoček nad zastrúhanou časťou vo dvoch prstoch (palec a ukazovák), pričom prostredník ceruzku zo spodu podopiera.

Prsty nesmú na končekoch „obelieť“ (to znamená, že dieťa zoviera ceruzku príliš silno). Prstenník a malíček sú schované v dlani, ceruzku nedržia. Ceruzka sa voľne opiera o oblúčik ruky a jej tupý koniec smeruje k dieťaťu (nemá byť postavená v ruke kolmo hore).