1. Kde sa môžeme posunky naučiť?
Na Slovensku máte niekoľko možností. Výber závisí od toho, čo je vám dostupné fyzicky, finančne, prípadne toho, či máte šancu stretávať sa s dospelými nepočujúcimi osobami.
a.) Kurz posunkového jazyka a kontaktného posunkovania
ponúkajú viaceré organizácie. Ich prístup sa líši podľa toho, či učia prirodzený posunkový jazyk (jazyk s vlastnou gramatikou) alebo tzv. kontaktné posunkovanie (posunky spojené s hovorenou rečou, kde sa dodržiava gramatika hovorenej reči). Učenie sa posunkov v skupine má jednu veľkú výhodu – je tam vždy niekto, kto vás v prípade zle realizovaného posunku opraví.
Kurzy na Slovensku robí pravidelne napr. Kresťanské centrum nepočujúcich, OZ Aveprosperita spolu s Robom Šarinom a niektoré lokálne kluby nepočujúcich.
Špecifikom týchto kurzov je, že ich často robia dospelé nepočujúce osoby alebo počujúce deti nepočujúcich rodičov, ktoré vedia výborne posunkovať, keďže sa v nepočujúcom prostredí pohybujú celý život.
Niektoré organizácie sú po dohode ochotné urobiť aj špeciálne kurzy pre rodičov, pretože vedia, že komunikácia s malými deťmi sa líši od komunikácie s dospelými.
Posunkový jazyk sa čoraz viac dostáva do povedomia verejnosti. Je preto pravdepodobné, že sa na kurzoch stretnete aj s ľuďmi, ktorí nemajú v rodine nikoho nepočujúceho a posunkovať sa rozhodli iba preto, aby vytvorili svet s menšími bariérami pre ľudí s poruchou sluchu.
Základnú posunkovú zásobu sa môžete zároveň naučiť na kurzoch v rámci škôl pre deti so sluchovým postihnutím a v niektorých centrách špeciálnopedagogického poradenstva.
„Posunkovať sme so Simonkou začali vo veku 18 mesiacov. V tom čase sme sa dostali k surdopédke, ktorá nás učila posunky, a vďaka tomu sme mohli začať posunkovať.“
„Keď som zistila, že jednoduché posunky už nestačia a je potrebné spájať slová do viet a vyjadriť nejakú ucelenú myšlienku, nevedela som si s tým rady. Rozhodla som sa navštevovať začiatočnícky kurz posunkového jazyka v jednom centre nepočujúcich v Bratislave. Nielenže veľmi narástla moja slovná zásoba, ale pochopila som, že nepočujúci inak vyjadrujú myšlienky a inak spájajú slová do vety. A hlavne, dostala som spätnú väzbu. Lektor ma opravil, vysvetlil mi, v čom som urobila chybu, ako to mám vyjadriť správne. To prostredníctvom internetu nie je možné. Ďalším pozitívom kurzu bola, samozrejme, priama komunikácia s lektorom a ostatnými účastníkmi kurzu. Pre mňa bol tento kurz nenahraditeľnou skúsenosťou. Každému rodičovi, ktorý sa rozhodol posunkovať, by som určite odporučila aspoň začiatočnícky kurz.“
b.) Knižky a slovníky so základnou posunkovou zásobou
sú dobrou voľbou na precvičenie už naučenej slovnej zásoby. V roku 2017 vyšla publikácia Posunkuj so mnou od Š. Koudelkovej a D. Tarcsiovej).
Pre rodičov detí s poruchou sluchu vyšli aj staršie publikácie – Svet v posunkoch a Päť prštekov na ruke, ktoré sú však dostupné už iba v knižniciach.
V rámci slovníkov slovenského posunkového jazyka vyšli na Slovensku Frekvenčný slovník posunkového jazyka, Kvalita života pre sluchovo postihnutých, Posunková zásoba z oblasti Kultúra a náboženstvo. Základy posunkového jazyka I a II, Školské posunky I.
c.) DVD nosiče
ponúkajú slovnú zásobu z oblasti rodiny, zdravotníctva. Nájdete tu nosiče so základnou zásobou, ale aj úzko zamerané okruhy ako rozprávky, koledy, preklady známych piesní.
„Doma sme začali najprv intuitívne používať základné detské posunky, to asi používajú aj mamy počujúcich detičiek. Potom sme pridávali tie, ktoré sme si zapamätali z kurzov a taktiež z knihy posunkov. Tiež sme mali DVD s posunkami, ktoré nám zapožičali v škole pre nepočujúcich.“
d.) Web, mobilné appky a YouTube
je obľúbeným zdrojom posunkov pre mnohé rodiny.
Mobilné appky – Posunkuj HRAVO (android),
Na stránkach www.nepocujucedieta.sk, www.posunky.sk alebo www.infosluch.sk nájdete základnú posunkovú zásobu.
Na YouTube nájdete napríklad kanál s názvom NepocujuceDieta.sk, ktorý uverejnil video s názvom Posunky – riekanky a pesničky. Zároveň tam nájdete kanál OZ Alia, kde Robo Šarina preposunkoval slovnú zásobu z knižky od Effety – Základy posunkového jazyka I. vo videách s názvom Posunky 1-13
„Prvé posunky sme sa naučili z internetu – www.nepocujucedieta.sk. Po večeroch som si pozerala videá na internete, kde sú v posunkoch riekanky pre deti, základné frázy, no a v súčasnosti chodíme na kurz posunkového jazyka, kde sa spolu s ostatnými rodičmi nepočujúcich detí učíme posunky vhodné pre výchovu našich nepočujúcich detičiek.“
e.) Priamo od dospelých Nepočujúcich
vo vašom okolí, s ktorými sa môžete zoznámiť. Je ideálne, ak máte možnosť pravidelne prichádzať s nepočujúcimi do kontaktu, pretože vás to núti používať naučené posunky a zároveň zistíte, čo všetko už viete „povedať“.
V Bratislave sa nepočujúce maminky stretávajú napríklad v rámci Prešporkova, ale stretnúť ich môžete aj v školách pre deti s poruchou sluchu alebo v lokálnych kluboch nepočujúcich.
2. Sú nejaké triky alebo „know-how“, ako sa naučiť čo najskôr posunkovať?
Asi vás nepotešíme, chce to hlavne cvik, cvik a cvik a k tomu ešte odhodlanie a pozitívne naladenie. Tu je však niekoľko tipov zozbieraných z literatúry aj od rodičov:
- Každý týždeň sa naučte niekoľko nových posunkov. Každý nový posunok použite aspoň štyri-, päťkrát za deň, každý deň v týždni, aby ste si ho „priklincovali“ do pamäti. Skúste ho používať v rôznych frázach alebo krátkych vetách. Ak si to dobre spočítate, tak poviete každý nový posunok 35-krát za týždeň. To je už slušný základ na zapamätanie :-).
- Zakúpte si DVD a ak je to možné, skúste si kúsok z neho pozrieť počas obedňajšej prestávky. Ak to cez obed nejde, vyčleňte si na pozeranie DVD každý večer 10 minút. Vyberte si napríklad oblasť hračky a z nej sa naučte tie hračky, ktoré sú okolo vás v byte a dieťa sa s nimi rado hrá. Takto pokračujte aj v iných oblastiach.
- Dajte si obrázky nových posunkov na chladničku alebo na dvere do záchoda, aby ste ich mali stále na očiach. Uistite sa, že ich dobre vidia všetci členova rodiny (aj tí menší).
- Ak je to možné, majte slovník alebo knižku s posunkami vždy poruke. Pokojne sa zastavte a vyhľadajte si v ňom posunok, keď na niečo dôležité, čo posunkovať neviete, narazíte. Povzbuďte dieťa (ak už má na to vek), aby sa tiež na obrázok pozrelo a skúsilo ho napodobniť.
- Ak je to možné, skúste sa zoznámiť s nepočujúcou mamičkou, ktorá by vás základné posunky naučila.
Skúste sa opýtať v školách pre deti s poruchou sluchu alebo v kluboch pre nepočujúcich, či tam nie je nepočujúca maminka s malým dieťaťom, s ktorou by ste mohli tráviť čas. Samozrejme, môže to byť aj otecko :-).
- Nájdite si počas týždňa pravidelný čas, keď si nielen vy, ale aj ostatní členovia rodiny sadnete k sledovaniu alebo učeniu posunkov. Tipy na spoločné posunkové hry uvádzame v otázke Stačí, ak budem na dieťa posunkovať ja?
- Zoberte si jednoduché knižky a leporelá a posunkujte s dieťaťom slová, ktoré už poznáte. Ak vidíte v knižke obrázok, ktorý dieťa zaujíma, ale vy naň posunok zatiaľ nemáte, vyhľadajte si ho po čítaní v slovníku alebo na internete. Takto budete môcť rozširovať svoju zásobu a postupne preposunkovávať viac a viac slov z obľúbených knižiek.
- Ak nerozumiete, čo vám dieťa alebo dospelý nepočujúci človek posunkuje, nekývajte hlavou, že rozumiete. Nebojte sa pýtať.
- Buďte k sebe trpezliví. Naučiť sa posunkovať chce čas. Ak vás prepadá zúfalstvo, upokojte sa a užite si spoločný čas s dieťaťom. Zamerajte sa na posunky, ktoré už viete. V tomto momente sa netrápte tým, že neposunkujete všetko, čo hovoríte… časom to príde. Jednoducho sa zmerajte na tie posunky, ktoré už viete, ktoré sa práve učíte.
Zo začiatku totiž vôbec nie je dôležité, koľko posunkov už viete, ale to, či posunky, ktoré už viete, majú pre dieťa význam (posunok mesto je pre bábätko menej zmysluplný ako napríklad posunok auto alebo jesť) a či ich používate v správnom čase (vtedy, keď má dieťa o predmet alebo osobu záujem, a nie vtedy, keď o tom silou-mocou chcete hovoriť vy).
- Pamätajte si, že rýchlosť posunkovania nie je zo začiatku ani zďaleka taká dôležitá ako to, či vaše dieťa chápe, čo mu chcete povedať, či vníma vašu lásku, snahu, trpezlivosť a ochotu mu načúvať.
„Nemáme žiadny špeciálny know-how. Ak sa chcete naučiť posunky, musíte len úprimne chcieť a plávať, plávať, stále plávať :-).“
„S manželom sme sa prihlásili na kurz posunkového jazyka v Košiciach. Veľmi nám s posunkami pomohla aj naša mobilná pedagogička, ktorá učila posunky mňa. Našich starých rodičov už učí samotná Natálka :-). Keďže jej chcú dorozumieť, vždy im vysvetľujeme, čo práve ukázala. Učia sa pomaly s ňou. Starým rodičom sme zároveň dali pár materiálov, ktoré nám doma nechala mobilná pedagogička. Boli to zvieratká v posunkoch, prstová abeceda a niektoré detské babysign posunky.“
3. Na čo nemáme pri kontaktnom posunkovaní zabúdať?
Ako sme už viackrát spomenuli, väčšina počujúcich rodičov používa s deťmi s poruchou sluchu kontaktné posunkovanie alebo tzv. simultánnu komunikáciu (posunkovanú slovenčinu).
Na to, aby malo vaše dieťa čo najviac úžitku z tohto prístupu a posunkovanie pomáhalo rozvoju reči a jazyka, pokúsili sme sa pre vás zhrnúť základné pravidlá.
Päť základných pravidiel efektívnej simultánnej komunikácie:
a.) Posunkujte VŠETKO, čo hovoríte.
Nebojte sa toho, že na začiatku viete iba jeden – dva posunky. Postupne, ako začnete chodiť na kurzy posunkového jazyka, kúpite si DVD alebo knižku s posunkami alebo sa začnete učiť posunky z internetu, začne sa aj vaša posunková zásoba obohacovať.
Je prirodzené, že zo začiatku budete hovoriť viac ako posunkovať, postupne však začne posunkov vo vete pribúdať. Ak budete vždy aspoň „o pár krokov“ pred dieťaťom, budete na dobrej ceste.
Občas sa stáva, že na začiatku toho, ako dieťa začína komunikovať, používa posunky viac ako reč. Nezľaknite sa toho. Pokračujte aj naďalej v modelovaní hovorenia a posunkovania naraz. Deti kopírujú všetko, čo vidia. Keď vás dieťa pravidelne uvidí hovoriť aj posunkovať, aj ono začne používať svoj hlas pri posunkovaní viac a viac.
b.) Posunkujte zo začiatku predovšetkým pozitívne informácie a využívajte záujem dieťaťa.
Pokiaľ sa na začiatku naučíte hlavne „negatívne“ posunky ako „nie, nerob to, si neposlušný“, tak vaše dieťa nebude chcieť reagovať. Rovnako ako pri rozvoji hovorenej reči, aj tu využívajte záujem dieťaťa a posunkujte, na čo sa díva, čo vám ukazuje.
Ťažko naučíte dieťa posunok „tanier“, keď sa počas celého jedla díva von z okna a sleduje otáčajúci sa žeriav. Ak však začnete ukazovať na žeriav a posunkovať o ňom, s veľkou pravdepodobnosťou si získate jeho pozornosť.
c.) Pomalšie tempo nie je na škodu.
Je samozrejmé, že zo začiatku budete hovoriť veľmi pomaly, aby ste stíhali preposunkovať aspoň základ toho, čo hovoríte. Chvíľu to trvá, kým sa vám posunok vybaví v mysli. Chce to iba odhodlanie a prax.
Postupne, ako budete s dieťaťom používať tie isté vety a frázy znova a znova, aj vaše posunovanie sa bude zlepšovať a vaša schopnosť udržať tempo s hovorenou rečou bude narastať.
V každom prípade vám na začiatku bude do kariet nahrávať fakt, že ani na malé počujúce bábätká nezvykneme hovoriť rýchlo. Odporúča sa pomalšie tempo a vyjadrovanie v krátkych vetách. Dáva vám to ideálny štart na učenie sa posunkov v jednoduchých spojeniach :-).
d.) Zapojte sluchu do vzájomnej komunikácie čo najviac, ako sa dá.
To, že základnou podmienkou rozvoja reči je celodenné nosenie načúvacích prístrojov alebo kochleárneho implantátu, je samozrejmé. Svet okolo dieťaťa je plný zaujímavých zvukov, a tak ich treba využiť na rozvoj reči.
Ak napríklad niekto klope na dvere, namiesto toho, aby ste sa zdvihli a odišli, môžete pred dieťaťom povedať a zaposunkovať: „Počujem klop, klop… Kto je tam?“ Ak započujete vonku električku, ukážte na ňu a povedzte: „Cink, cink. Dávajte pozor! Idéééém.“
Vždy ukážete na zdroj zvuku a vysvetlite, čo ten zvuk znamená. Vaše dieťa možno popri posunku dvere alebo električka začne imitovať hlasom práve tieto zaujímavé zvuky a citoslovcia.
Aj pre dieťa, ktoré nepočuje všetky zvuky, je sluchová integrácia v simultánnej komunikácii dôležitá, pretože pomáha deťom porozumieť, že ľudia reagujú nejakým spôsobom na zvuky okolo nich.
Vždy ukážete na zdroj zvuku a vysvetlite, čo ten zvuk znamená. Vaše dieťa možno popri posunku dvere alebo električka začne imitovať hlasom práve tieto zaujímavé zvuky a citoslovcia.
Aj pre dieťa, ktoré nepočuje všetky zvuky, je sluchová integrácia v simultánnej komunikácii dôležitá, pretože pomáha deťom porozumieť, že ľudia reagujú nejakým spôsobom na zvuky okolo nich.
Dieťa síce nemusí počuť zvuk zvončeka pri dverách, vy mu však môžete pomocou posunkov vysvetliť, že idete otvoriť dvere, lebo ste zvonček počuli. Dieťa tak pochopí, prečo ste naraz nečakane vstali, odišli k dverám a pozeráte do otvorených dverí.
e.) Dajte dieťaťu čas.
Buďte citliví a nechajte dieťaťu čas odpovedať vám. Rodičia často zabúdajú, že nekonverzujú s dospelákom. Malé dieťa potrebuje omnoho viac času, aby si uvedomilo, čo mu bolo povedané a ako chce na to zareagovať.
Nepomáhajte dieťaťu príliš skoro s odpoveďou. Dajte mu aspoň päť, desať sekúnd, aby si mohlo premyslieť odpoveď na otázku. Nie je kam sa ponáhľať. Tak ako aj vám trvá, kým sa vám nový posunok vybaví v pamäti, aj dieťaťu môže dlhší čas trvať, kým príde na správne slovo alebo posunok.
Nezabudnite, že odpoveďou nie je len posunok alebo slovo. Môže to byť aj gesto alebo mimika tváre.
f.) Používajte simultánnu komunikáciu dôsledne.
Čím viac slová počujem, tým viac sa reč učím. Čím viac posunky vidím, tým skôr sa ich naučím. Spomeňte si na to, koľkokrát ste museli počuť cudzie slovo, kým ste si ho zapamätali. Princíp je rovnaký.
Nemôžete očakávať, že dieťa začne posunkovať slovo lopta, keď ho použijete iba raz z piatich situácií, keď o lopte hovoríte. Použite preto posunok lopta VŽDY, a to aj vtedy, ak by ste zatiaľ zvyšné posunky vo vete ešte nepoznali.
Uvedomte si, že dieťa má úžitok z každého momentu, keď vidí okolo seba posunky. Používajte preto posunky na všetko – názvy predmetov, mená ľudí, vyjadrenie potrieb, pocitov alebo každodenných aktivít.
Používajte ich počas hry, čítania aj učenia. Neobmedzujte sa na jednoslovné výpovede. Dieťa potrebuje každodenne vidieť, ako slová a posunky skladáte do jednoduchých viet a ako dávate v posunkoch otázky. To je prirodzený a najjednoduchší spôsob, ako sa naučí myslieť v jazyku.
4. Stačí, ak budem na dieťa posunkovať ja?
Je veľmi nápomocné, ak sa naučí posunkovať čo najviac členov rodiny, ktorí prichádzajú s dieťaťom pravidelne do kontaktu.
Vieme však, že v mnohých rodinách sa to z viacerých dôvodov nepodarilo a posunkoval iba jeden z rodičov alebo obaja rodičia a viac nik.
Stalo sa tak preto, lebo sa rodičia nezhodli na vhodnej komunikačnej metóde, alebo preto, že spojiť posunok a slovo bolo pre jedného z partnerov ťažké.
Občas sa stáva, že jeden z rodičov dlhšie neposunkuje, ale neskôr začne. Zvyčajne mu k tomu dopomôže samotné dieťa tým, že ho rodič uvidí opakovane posunkovať a chce sa mu naučiť rozumieť.
Dôvody, prečo by mali posunkovať viacerí:
- Nepočujúci ľudia sa často sťažujú, že sa ako deti cítili v rodine osamelí. Ak posunkujú viacerí, dieťa sa cíti začlenené. Vie, že môže prísť za kýmkoľvek a bude mu porozumené. Nepotrebuje tlmočníka (najčastejšie mamu), ktorý by pomáhal ostatným v rodine porozumieť mu. Aj ostatní členovia sa budú cítiť lepšie, ak nebudú od tlmočníka závislí a nemusia čakať, kým sa vráti z nákupu alebo práce.
- Čím viac ľudí posunkuje, tím skôr dieťa posunky napozerá a naučí sa ich. Ak majú posunky aspoň dočasne nahradiť obmedzenú schopnosť dieťaťa komunikovať hovorenou rečou, je dôležité, aby si dieťa vybudovalo veľkú posunkovú zásobu čo najskôr.
- Čím viac ľudí posunkuje, tým viac sa dieťa dozvie a naučí o svete. Bezbariérové prostredie je to, kde ľudia posunkujú vždy, keď je v prítomnosti nepočujúce dieťa. Prečo? Aby mohlo „vidieť“ všetky tie bežné konverzácie, ktoré počujúce dieťa prirodzene vníma len tým, že je v prostredí, kde sa rodičia v jeho prítomnosti rozprávajú. Ukázalo sa totiž, že práve to, že deti s poruchou sluchu prepočujú bežné konverzácie okolo nich, spôsobuje, že majú menšie znalosti o tom, ako svet funguje.
Nápady, ako vtiahnuť ďalších ľudí do posunkovania:
- Vyveste si na dvere plagát s prstovou abecedou. Väčšinu detí aj dospelých to zaujme. Bude to skvelá príležitosť hovoriť s ľuďmi o posunkoch. Takýto plagát môžete priniesť aj do škôlky alebo krúžku, ktorý dieťa navštevuje.
- „Pripni-to“ na mesiac. Prekopírujte z knižky alebo pexesa malé kartičky s posunkami, zalaminujte ich a prilepte na rôzne predmety v byte. Buďte tvoriví – papieriky môžete prilepiť na obľúbené jedlo v chladničke, ale aj na toaletný papier v záchode. Po mesiaci, keď už všetci posunky ovládate, založte kartičky do obalu a vymeňte za ďalšie.
- Tiché divadelné večere. Z času na čas si urobte spoločnú večeru, počas ktorej vypnete hlas a budete iba posunkovať, gestikulovať alebo používať pantomímu. Namiesto toho, aby ste rozprávali, budete si precvičovať posunky a vaše herecké schopnosti :-).
- Pesničky 1. Starí rodičia majú určite obľúbené pesničky. Je jedno, či sú to folklórne alebo moderné z rádia. Prekvapte ich tým, že im preposunkujete niektorú z ich obľúbených.
- Pesničky 2. Požiadajte všetkých členov rodiny, aby vybrali pesničku, ktorú sa na kurze naučíte posunkovať. Urobte si zoznam a učte sa ich posunkovať jednu po druhej, kým ich nezvládnete všetky. Učiteľa posunkového jazyka môžete poprosiť, či si môžete preposunkované pesničky natočiť na video, aby ste si pesničku mohli viackrát precvičiť aj v domácom prostredí. Doma si potom urobte prestavenie s odovzdávaním cien :-).
- Rýmovačky, básničky a detské pesničky. Babičky sa určite potešia, keď vytiahnete známu básničku alebo pesničku z vášho detstva. Skúste vyzistiť, ktorá sa im páči. Možno to bude „Ide vláčik šišiši“, „Macko uško“, „Spadla hruška zelená“ alebo „1-2-3-5, spočítam to všetko hneď“. Požiadajte učiteľa na kurze, aby vás tieto detské pesničky a básničky naučil preposunkovať, a prekvapte babičku „zlepšenou“ verziou.
- Pozvite svojich dobrých priateľov domov, aby ste sa spolu učili posunky. Môžete sa spolu dívať na DVD s posunkami a potom si zahrať niektorú z dole uvedených hier.
- Urobte pre starých rodičov domáce video s posunkami a dajte im to ako darček. Na videu sa vystriedajte všetci členovia rodiny vrátane detí. Odposunkujte základné posunky, ktoré si myslíte, že by sa mali naučiť.
- Keď hovoríte s príbuznými, používajte pri nich posunky, veľa od vás odpozerajú. Je možné, že sa na niektorý posunok, ktorý používate s dieťaťom, aj sami spýtajú.
- Choďte na prechádzku a posunkujte s partnerom o zaujímavých veciach, ktoré sú okolo vás.
- Kúpte ako darček pre súrodencov, bratrancov, susedov alebo dobrých priateľov knižku, pexeso alebo DVD s posunkami.
- Pozvite iných rodičov, ktorí posunkujú so svojím dieťaťom, na návštevu alebo sa vyberte na spoločný výlet.
Ak ste hravá rodina, zahrajte si s ostatnými členmi rodiny hry s posunkami:
1. Posunkuj a nájdi. Jeden z členov rodiny pomenuje v posunku (bez hovoreného slova) predmet v miestnosti a iní ho musia nájsť. Obmenou hry môže byť, že nebudete hľadať reálne predmety v byte, ale vystrihnuté obrázky z časopisov položené na stole.
2. Posunkové pexeso 1. Rozložte na stôl dvojice kariet, na ktorých sú zobrazené posunky. Snažte sa ich čo najrýchlejšie spárovať. Aby hráč mohol dostať bod, musí ich zaposunkovať aj vysloviť.
3. Posunkové pexeso 2. Rozložte na stôl sériu kariet, na ktorých sú zobrazené posunky, a zároveň druhú sériu obrázkov z obyčajného pexesa. Úlohou hráčov je spárovať karty z oboch sérií, čiže napríklad spárovať obrázok auta a kartičkou, na ktorej je zobrazený posunok auta.
4. Čo to znamená? Jeden hráč zaposunkuje nový posunok. Ostatní hádajú, čo môže daný posunok znamenať. Ak nikto neuhádne, povie im to. Takto sa môžete počas spoločného jedla naučiť hneď niekoľko nových posunkov. Ten, kto uhádne najviac posunkov, môže dostať odmenu, čo je extra motivácia hlavne pre deti.
5. Pomenuj slovom a zaposunkuj. Je to rýchla hra na postreh. Jeden člen rodiny povie slovo a druhý po jeho pravici ukáže posunok. Takto sa vystriedajú všetci do kruhu. Túto hru môžete hrať aj ako dve súťažiace skupiny, ak máte aspoň štyroch hráčov.
6. Zahrajte sa na rodinnú súťaž. Každý víkend naučí každý člen rodiny všetkých ostatných počujúcich členov rodiny aspoň jeden nový posunok. Kto si zapamätá najviac posunkov, vyhráva.
7. Hádanky (myslím na niečo). Túto hru často hrávajú počujúce deti. Jeden z členov rodiny zaposunkuje vlastnosti predmetu napr. „malé, zelené, guľaté, jeme to“ a ostatní v posunkoch alebo prstovej abecede hádajú, čo to je (hrášok).
8. Hádanky (20 otázok). Jeden z hráčov napíše na papier slovo, na ktoré myslí. Otočí ho tak, aby ho iní nevideli. Ostatní členovia rodiny dávajú v posunkoch rôzne otázky v snahe zistiť, o akú vec ide. Ten, ktorý slovo vymyslel, smie odpovedať na otázky iba „áno“ alebo „nie“. Ak padne 20 otázok a nikto neuhádol, slovo sa povie.
9. Kto má…? Jeden hráč stojí a posunkuje „Kto má… (modré nohavice, dlhé vlasy, bodkované tričko, hodinky…“. Tí, ktorí majú na sebe danú vec, sa postavia. Hráči sa v posunkovaní striedajú.
10. Šimon velí. Jeden hovorí v posunku slovesá a ostatní podľa posunku tancujú, spievajú, plávajú, skáču, sedia, ležia, píšu, plávajú….
11. Hrané a posunkové šarády. Hráč zahrá v pantomíme názov knižky, filmu alebo známej pesničky. Ak to spoluhráči nevedia uhádnuť, herec môže zaposunkovať jedno slovo z názvu a zvyšné slová znova zobraziť pantomímou. Herec takýmto spôsobom pridáva ďalšie a ďalšie posunky, kým ostatní neprídu na názov.
12. Príbeh na pokračovanie. Rodina si spoločne vymýšľa príbeh v posunkoch tak, že každý z hráčov môže povedať iba jednu vetu. Vety jednotlivých hráčov na seba musia nadväzovať. Prerozprávať sa takto „na pokračovanie“ môže aj rozprávka.
Zaposunkujte si básničky alebo pesničky ako v spomalenom alebo zrýchlenom filme.
„Od februára idem ako dobrovoľníčka učiť deti do škôlky posunkovať. Timotej chodí s počujúcimi deťmi do bežnej škôlky a ja som sa rozhodla ich naučiť tajnú reč… J Som prekvapená, ale počujúcim deťom sa posunky páčia, je to pre nich super reč.“
„U nás používame posunky len v úzkej rodine. Starí rodičia sa tvária, že napriek viacnásobnému postihnutiu máme zdravú dcéru, čiže by im ani nenapadlo niečo také skúšať. Iba moja mama mala tendenciu sa učiť posunky. Ovláda ich pár, ale skôr rozpráva, ako posunkuje. Teraz nás učí nové posunky už aj dcéra. Niekedy si robím žarty, že jej niečo zle zaposunkujem. Zabáva sa na tom a opraví ma, ako je to správne. Možno aj toto je spôsob, ako sa dá ísť na deti – zahrať sa na učiteľov (deti) a tých, čo posunkovať nevedia (rodičia). Je to veľká zábava.“
„Pred tým, ako som šla k surdopédke, vždy som všetkých vyzvala, aby mi napísali posunky, ktoré sa chcú naučiť. V poradni som ich nahrala a potom som ich doma ukázala. Podobne sme to robili aj vtedy, keď k nám chodila mobilná pedagogička.“
A na záver ešte vyjadrenie mamky z internetu: „Hneď na začiatku som sa rozhodla, že nebudem nikoho z našej rodiny nútiť, aby s Roňou posunkoval. Budem sa iba snažiť ich povzbudzovať čo najviac, ako sa dá. Bolo veľmi zaujímavé sledovať, kto posunkovať začal. Moji rodičia boli perfektní. Pozvali si domov človeka, ktorý ich učil posunkovať. Chodil k nim niekoľko mesiacov raz za týždeň. Na niektoré z tých stretnutí prišli aj iní známi z našej rodiny. Zaujímavé však je, že tí, ktorí mali najviac príležitostí byť s Roňou v kontakte a tým aj najviac príležitostí s ňou komunikovať, tak neurobili. Nakoniec to boli práve oni, ktorí o mnoho krásneho prišli. Je to ťažké, ale musíte sa naučiť prijať, že mnohí nebudú ochotní venovať svoj čas a energiu učeniu sa posunkov. Nebuďte nahnevaní. Radšej využite svoju energiu na to, aby ste povzbudili a naučili posunkovať tých, ktorí o posunkovanie záujem majú. V našej rodine to boli hlavne deti. Sú ako špongie, ktoré sú vždy pripravené naučiť sa nové spôsoby, ako komunikovať.“
5. Ako začať komunikovať posunkami s malým dieťaťom?
V prvom rade je veľmi dôležité, aby ste začali byť citliví na „vizuálny svet“ okolo vás, vedeli ho oceniť a mať z neho aspoň trochu radosť – to je základom efektívneho učenia sa posunkovať.
Zrakom prijímajú počujúci ľudia až 80 % informácií o svete. Je úžasné, koľko okolo seba môžeme vidieť, koľko sa vaše dieťa o svete môže vďaka zraku naučiť.
Ak je to čo i len trošku možné a viete na chvíľu utíšiť myšlienky v hlave, ktoré hovoria „počuť“, skúste sa zastaviť a pozorujte svet okolo vás. Pokúste sa na chvíľu „vypnúť“ všetky zvuky a hluky okolo vás (môžete použiť aj štuple do uší). Zamerajte sa to, čo vidíte.
Čo vás upútalo? Čo vás rušilo a prekážalo vám prezerať si veci a osoby v miestnosti zrakom? Čo ste si predtým nevšimli? (Maminky, ak sa to dá, skúste prestať uvažovať nad tým, že ste včera neutreli na poličkách prach a na zemi v rohu ležia ponožky a slipky vášho staršieho dieťaťa.) Skúste si zapísať vaše pozorovania.
Skúste teraz uvažovať z pohľadu vášho dieťaťa. Znížte sa výškou na jeho úroveň a premýšľajte, čo môže vaše dieťa vidieť, čo môže jeho zrak zaujať. Skúste sa pozrieť na svet jeho očami. Čo môže byť pre neho zaujímavé a podnetné? Z čoho môže mať radosť? Porovnajte si svoje pozorovania z prvej a druhej skúsenosti.
Zopár jednoduchých tipov, ako začať:
- Prejdite sa po dome alebo si urobte krátku prechádzku okolo domu a popremýšľate, ktoré veci, osoby alebo situácie by mohli byť pre vaše dieťa zaujímavé. Potom si doma vyhľadajte príslušné posunky na webe alebo v knižke.
- Dbajte na to, aby na vás dieťatko veľa videlo. Ak varíte alebo upratujete, môžete dať dieťatko do detskej sedačky, aby bolo blízko pri vás a videlo vás posunkovať aj hovoriť. Ak ste na prechádzke a máte dieťa v kočiariku, obráťte si ho smerom k sebe, aby ste s ním mohli komunikovať a reagovať na to, čo vám hovorí alebo ukazuje.
- Znížte sa na úroveň dieťaťa. Ak je to možné, posunkujte s dieťaťom tvárou v tvár namiesto toho, aby ste na neho posunkovali z výšky. Aj po čas hry si sadnite tak, aby ste boli vo výške jeho očí.
- Upozornite dieťa na to, že s ním budete komunikovať. Dieťa, ktoré nepočuje, sa ťažšie orientuje, kedy na neho hovoríte. Ak sa na vás dieťa nepozerá, môžete naňho zamávať alebo ho jemne chytiť za plece.
- Pravidelne počas dňa používajte stratégiu „ukáž a zaposunkuj“.
- Sledujte pohľad dieťatka, aby ste vedeli, o aký predmet alebo osobu sa zaujíma. Ukážte na daný predmet (osobu) a čakajte, či sa na vás dieťa pozrie, či čaká od vás nejakú informáciu. Ak áno, pomenujte predmet slovom a zároveň posunkom. Dieťatko si tak spojí predmet s jeho zvukovým znením aj posunkom. Posunok urobte blízko vašej tváre.
- Ak sa vaše dieťatko na vás po ukázaní na predmet nepozrie, skúste sa postaviť blízko predmetu, na ktorý sa díva, prípadne si predmet priložte k ústam (ak je to možné) a vtedy ho pomenujte aj zaposunkujte. Ak máte jednu ruku plnú (a ide o obojručný posunok – napríklad lopta alebo auto), posunkujete iba druhou rukou.
- Pamätajte, že to chce čas, aby sa dieťatko naučilo, že sa má pozrieť na predmet, ktorý mu ukazujete, a potom na vás, aby ste mu „čosi“ o predmete povedali. Väčšinou sa to deti naučia medzi 12. až 18. mesiacom. Aby ste túto veľmi dôležitú zručnosť u dieťaťa podporili, uistite sa, že prehovoríte a zaposunkujete na dieťa VŽDY, keď sa na vás počas dňa pozrie.
- Niektorí rodičia majú opačnú stratégiu. Najprv zaposunkujú, aby získali pozornosť dieťaťa, a potom ukážu na predmet. Postupnosť môže byť aj posunok – ukáž na predmet – znova posunok.
- Ak vaše dieťa samo ukazuje na predmet, vysvetlite si to tak, že chce, aby ste mu ho pomenovali. Môžete obmeniť návod z bodu 1 a použiť stratégiu „sandwitch“ – urobte posunok, potom povedzte iba slovo a potom znova iba posunok (alebo v opačnom poradí). Predmet mu po „predstavení“ dajte.
- Zmysluplne opakujte posunok vždy, keď sa to hodí. Ak napríklad vojde tato do miestnosti a dieťa na neho ukáže prstom, ukážte na neho aj vy. Počkajte, kým sa na vás dieťa pozrie späť, a zaposunkuje „tato“. Hneď nato môžete prísť spolu s dieťatkom k tatovi a povedať „ahoj, tato“.
Ak bude dieťa opakovane vidieť posunok tato vždy, keď bude v prítomnosti tata, alebo vždy, keď si ho ukážete na fotografii, časom si spojí, že daná osoba má označenie „tato“. Ako vidíte, funguje to rovnako ako so slovami.
- Používajte s deťmi „prehnané“ posunky, meňte mimiku a intonáciu, aby ste dieťatku pomohli porozumieť, čo mu hovoríte.Ak napríklad posunkujete slovo „veľký“, vaše ruky môžete roztiahnuť do veľkého oblúka, ako keby išlo o veľkého slona. Zároveň pri tom môžete hovoriť „tááááky vééééľkýýý“.
Ak posunkujete slovo „zima“, poriadne sa pri tom roztraste, mimikou a pantomímou naznačte, že vám je zima, a hovorte pri tom drkotavým hlasom „zzzzzimmmaaa“. Táto stratégia pomáhavizuálnej aj sluchovej pozornosti, pretože je zábavná a svojou hravosťou dieťa upútava.
- Dbajte na to, aby ste ČO NAJVIAC ukazovali všetky posunky, ktoré už poznáte. Ak už napríklad poznáte posunok auto, ukážte ho zakaždým, keď vidíte auto. Je jedno, či je malé, veľké, reálne, hračkárske alebo na obrázku v knižke.
- Zo začiatku komunikujte v jednoduchých spojeniach, napríklad: To je auto. Kde je auto? Malé auto. Daj mi auto.“
- Precvičujte si posunky v rituáloch a používajte tzv. cieľové slová. Je to stratégia, pri ktorej si rodič vyberie slová a posunky, na ktoré sa počas dňa chce zameriavať viac. Posunkujete teda všetko, ale na tieto „cieľové slová“ kladiete cielene počas rituálov väčší dôraz.
Cieľovými slovami z oblasti umývania môže byť napríklad (voda, mydlo, uterák, umývať sa, špinavý), z oblasti jedenia (jesť, piť, mlieko, jablko, chlebík), z oblasti hrania (auto, lopta, kocka, upratať, kačka).
Cieľové slová si vyberáte podľa toho, o čo má dieťa záujem, a zároveň podľa toho, čo vy pokladáte za dôležité. Môžu to byť napríklad obľúbené hračky a činnosti dieťaťa. Obmieňajte ich podľa toho, ako rýchlo si ich dieťa osvojí.
Ak si napríklad za cieľové slovo vyberiete posunok „plienka“, používajte slovo plienka čo najviac počas dňa – „Tu je čistá PLIENKA“, „Ach, máš mokrú PLIENKU“, „Pozóór, PLIENKA ti padá“, „Odhoď, prosím, PLIENKU“, „Dáme dole PLIENKU“.
Slovo PLIENKA sme zdôraznili iným písmom, aby bolo jasné, že ho môžete zdôrazniť zmenou intonácie, výraznejšou mimikou a ráznejším urobením posunku. Všetky tieto situácie sa objavujú počas bežného dňa viackrát, a preto bude mať vaše dieťa veľa príležitostí sa posunok a slovo „plienka“ naučiť.
- Posunkujte iba jednou rukou, ak druhú nemáte voľnú, pretože na nej práve držíte dieťa.
- Veľa s deťmi čítajte a pri čítaní ich hravou formou učte nové posunky. Praktické tipy, ako umiestniť knižku pri posunkovaní, nájdete v kapitole Denník – kniha zážitkov.
- Nečakajte zázraky na počkanie. Dieťa bude najprv posunku rozumieť, až potom ho začne samo používať. To, že už posunku rozumie, rozpoznáte tak, že po tom, čo daný posunok urobíte, dieťa začne fyzicky alebo aspoň očami daný predmet alebo osobu hľadať.
- Nevzdávajte sa, ak sa vám zdá, že dieťa na posunky nereaguje. Niektorým deťom môže trvať dlhší čas, kým pochopia spojenie posunok a predmet (osoba).
- Povzbuďte ostatných členov rodiny, aby na veci ukazovali a posunkovali pred dieťaťom ich názov. Naučte svoje počujúce deti, aké sú posunky pre ľudí na fotografiách, obrázky na stene alebo hračky, ktoré majú v izbe. Každý týždeň naučte ostatných členov rodiny niekoľko nových posunkov. Čím viac ľudí môže vaše dieťa vidieť posunkovať, tým skôr si spojí súvislosť medzi predmetom (osobou) a posunkom.