Písať o rozvoji motoriky detí s poruchou sluchu sa môže zdať na prvý pohľad zbytočné: „porucha sluchu predsa spôsobuje, že dieťa horšie počuje, pohybovať sa vie podobne ako jeho rovesníci“. Prečo je teda také dôležité rozvíjať motoriku detí s poruchou sluchu?

  • Pretože rozvoj motoriky u všetkých detí úzko súvisí s rozvojom myslenia a reči. Pohyb je v prvých rokoch života dieťaťa doslova motorom pre vývin mozgu dieťaťa. Už malé bábätko tým, že sa pohybuje, získava nové možnosti spoznávať svet, komunikuje s okolím a tým sa denne učí. Tým, že dieťa rastie, jeho pohyby sa každodenným „tréningom“ spresňujú a postupne dokáže veľké veci: skákať na jednej nohe, chodiť dozadu, nakresliť postavu, navliekať koráliky.
  • Pretože sluch je motivátor k pohybu a objavovaniu. Počujúce dieťa, ktoré počuje nové zvuky, sa ich vyberie objavovať. Dieťa s ťažkou poruchou sluchu, ktorému chýbajú zaujímavé zvukové podnety, má menej príležitostí na spontánny pohyb.
  • Pretože viaceré štúdie zaoberajúce sa vplyvom poruchy sluchu na vývin motorických schopností dokázali, že deti s poruchou sluchu mávajú častejšie ako ich počujúci rovesníci problémy s rovnováhou, s koordináciou pohybov ruky a oka, pri chytaní lopty, kopaní, skákaní, zaostávajú vo vývine hrubej motoriky za svojimi rovesníkmi.

Odborníci vysvetľujú tento rozdiel vo vývine nepočujúcich a počujúcich detí viacerými zdôvodneniami:

a) porucha zasiahla nielen oblasť sluchového orgánu, ale aj oblasť rovnovážneho orgánu. Vo vnútornom uchu sú uložené dva orgány: vlastný sluchový orgán a rovnovážny orgán, ktorý zohráva významnú úlohu pri udržiavaní rovnováhy tela. Niektoré poruchy sluchu sa vzťahujú práve k narušeniu oboch základných funkcií vnútorného ucha,

b) depriváciou v oblasti sluchu – strata alebo obmedzenie funkcie ktoréhokoľvek zmyslu (sluch, zrak, čuch, hmat, chuť) má negatívny vplyv na súhru, fungovanie celého organizmu – takzvanú senzomotorickú koordináciu. Sluch napomáha dieťaťu udržiavať rovnováhu, orientovať sa v okolitom svete.

c) menším sebavedomím detí s poruchou sluchu a tiež tým, že mnohí rodičia detí s poruchou sluchu v snahe ochrániť ich viac ochraňujú a menej umožňujú pohybové aktivity a objavovanie širšieho prostredia,

d) ak bola porucha sluchu diagnostikovaná v neskoršom veku dieťaťa, môže spolu s vývinom reči a komunikácie zaostávať aj vývin oromotoriky, to znamená, že dieťa má problémy s koordináciou pohybov úst pri hovorení. Dieťa si nevie pohyby pomenovať, preto má problémy s rýchlym vybavením si pohybu a jeho vykonaním.

Mnohí odborníci sa zhodujú na tom, že je potrebné od raného veku podporovať motorický vývin detí s poruchou sluchu. Stimulácia funkcie rovnovážneho orgánu môže dokonca pomôcť dosiahnuť lepšie výsledky v rehabilitácii sluchu.

Je potrebné upozorniť na fakt, že mnohé deti s poruchou sluchu nezaostávajú v oblasti motoriky za svojimi počujúcimi rovesníkmi. V takomto prípade ponúkajte dieťaťu bežné pohybové aktivity: pobyt vonku, na ihrisku, kolobežkovanie, bicyklovanie.

Nebráňte dieťaťu v pohybe len preto, že slabšie počuje. S načúvacími prístrojmi alebo s kochleárnymi implantátmi bude dieťa reagovať na váš hlas aj vo vonkajšom prostredí, na zlepšenie počutia vo vonkajšom prostredí, napríklad pri bicyklovaní, môžete využiť rôzne FM systémy.

 

Motoriku delíme na viaceré zložky:

1. Hrubá motorika – predstavuje pohyby celého tela, veľkých svalových skupín. Je dôležité, aby pohyby celého tela boli koordinované, aby dieťa správne držalo svoje telo a vedelo ho ovládať. Ide o lozenie, plazenie, chôdzu, beh, šplhanie, skákanie, točenie, balansovanie.

2. Jemná motorika – predstavuje jemnejšie pohyby: prstov, rúk, svalov rúk a pohyby artikulačných orgánov. Zahŕňa:

  • oromotoriku – pohyby artikulačných orgánov pri rozprávaní,
  • mimiku – pohyby svalov tváre,
  • vizuomotoriku – zladenie pohybov rúk a toho, čo vidíme,
  • grafomotoriku – pohyby týkajúce sa kreslenia a písania.
Vývin hrubej motoriky

Troj- až štvorročné dieťa zvládne plynulú chôdzu, malo by chvíľu bežať k určenému cieľu, počas chôdze a behu by sa malo vyhýbať prekážkam. Malo by zvládnuť aj plazenie popod nízke prekážky, preliezanie cez nízke prekážky, chôdzu po šikmej ploche, výskok na dvoch nohách, hádzanie a kotúľanie lopty určeným smerom.

Štvor- až päťročné dieťa chodí vyrovnane a plynule, so správnymi pohybmi rúk. Malo by zvládnuť chodiť po schodoch samostatne aj bez držania, počas chôdze striedať nohy. Dieťa by malo zvládnuť chôdzu po špičkách, poskoky v podrepe, vydržať stáť chvíľu na jednej nohe. Zvládne plazenie sa po brušku (napríklad cez tunel) a chôdzu po vyvýšenej rovine (po lavičke, po obrubníku).

Päť- až šesťročné dieťa by malo zvládnuť všetko, čo je uvedené v predchádzajúcich bodoch, navyše by malo zvládnuť chôdzu a beh vo dvojici, v zástupe, v kruhu. Malo by vedieť striedať beh a chôdzu podľa rytmu, ktorý počuje. Zvládne hádzať a chytať loptu. Šesťročné dieťa by malo vedieť spraviť kotúľ vpred, rôzne výskoky a skoky do diaľky aj cez nižšie prekážky. Liezť po šikmej lavičke, vyliezť na preliezku (rebrík, schody), spraviť lastovičku.

Hrubá motorika – aktivity

Napríklad tým, že:

  • od raného veku ho necháte pohybovať sa a podporíte ho v plazení, lození, štvornožkovaní, samozrejme, pod vaším dozorom a v bezpečí. Tieto cvičenia prepájajú hemisféry,
  • umožníte mu behať, skákať, loziť na veku primeraných preliezkach, šplhadlách,
  • umožníte mu balansovať – hojdať sa, pohupovať, chodiť po kladách, obrubníkoch, stienkach,
  • budete ho učiť kráčať dozadu alebo poslepiačky,
  • naučíte ho stáť na jednej nohe a skákať na nej,
  • naučíte ho skákať na oboch nohách ako naťahovací panák,
  • naučíte ho jazdiť na kolobežke, odrážadle a na bicykli,
  • umožníte mu skákať cez nízke predmety, mláky, na kamene v rieke, cez švihadlo,
  • umožníte mu plaziť sa cez rôzne tunely, rúry,
  • umožníte mu točiť sa na kolotočoch, točniach, robiť kotrmelce,
  • budete ho učiť napodobňovať pohyby – rúčky hore, rúčky dole, vyskočíme, zatočíme sa,
  • budete spolu hádzať loptu do koša na bielizeň, do vedra, do rôznych otvorov,
  • budete ho učiť chytať hodenú loptu.
Vnímanie vlastného tela a zlepšovanie rovnováhy – aktivity

Nasledujúce cvičenia pomôžu vášmu dieťaťu lepšie spoznať svoje telo, čo priaznivo vplýva na vývin vestibulárneho aparátu. Cvičenia na zlepšovanie rovnováhy môžu podľa odborníkov zlepšiť celkový výsledok sluchovej výchovy sluchu!

  • Hojdajte sa spolu s dieťaťom alebo hojdajte dieťa na hojdačke.
  • Učte dieťa pomenovať a ukázať časti jeho tela (ak to do veku troch rokov ešte nevie).
  • Dieťa môže ležať na zemi, môžete obkresliť jeho telo a ono, naopak, môže obkresľovať vaše telo.
  • Ležiacemu staršiemu dieťaťu prikladajte na telo kamienky. Jeho úlohou je chytiť si ich raz jednou rukou a raz druhou. Obmenou hry môže byť, že si ich dieťa bude dávať dole z tela raz jednou, raz druhou rukou.
  • Poproste dieťa, aby zatvorilo oči. Potom sa dotknite niektorej časti jeho tela. Úlohou dieťaťa je pomenovať časť tela, ktorej ste sa dotkli, alebo sa jej dotknúť po vás.
  • Poproste dieťa, aby sa točilo okolo vlastnej osi. Po niekoľkých otočkách mu povedzte, aby zastavilo a so zatvorenými očami zostalo stáť.
  • Poproste dieťa, aby chvíľu stálo vzpriamene so zatvorenými očami. Stojte za ním, aby ste ho zachytili, keby náhodou padalo.
  • Behajte s dieťaťom po priestore rovnako ako vtáčiky. Napodobňujte mávanie krídlami. Po chvíli zastavte a chvíľu stojte na jednom mieste. Potom môžete lietať ďalej.
  • Skúšajte stáť na jednej nohe ako bocian alebo spraviť lastovičku.

Chôdza po kladine, po stopách, hádzanie na cieľ – to všetko pomáha dieťaťu učiť sa ovládať svoje telo.

Zapojenie sluchu pri cvičeniach zameraných na vnímanie svojho tela a okolia:
  • Posaďte dieťa na malú stoličku. Poproste ho, aby zatvorilo oči. Hudobným nástrojom zahrajte na pravej alebo na ľavej strane dieťaťa. Úlohou dieťaťa je ukázať, z ktorej strany počulo zvuk.
  • Podobne sa môžete hrať na mačku a myš. V hračkárstve alebo v potrebách pre zvieratá je možné kúpiť naťahovaciu myš, ktorá vydáva smiešne zvuky. Poproste dieťa, aby zatvorilo oči. Myš natiahnite v jeho blízkosti a pozorujte, či dieťa pôjde za myškou správnym smerom.
  • Ak máte doma látkový stan pre deti, skúste si zahrať hru na hľadanie zvuku: dieťa (alebo aj vy spolu s dieťaťom) sa schováte do stanu. Niekoho ďalšieho poproste, aby hral na hudobných nástrojoch alebo vydával rôzne zvuky na rôznych stranách stanu. Úlohou dieťaťa je určiť smer, z ktorého zvuk prichádza: ukázať, pozrieť sa.
  • Podobne sa môžete hrať s látkovým tunelom: dieťa je v tuneli, a keď počuje zvuk, má sa vydať tým smerom, z ktorého počulo zaznieť zvuk.
  • Hrajte sa na zvieratká, napodobňujte ich pohyby: žabka skáče, bocian kráča veľkými krokmi, vrabček skáče na oboch nohách, had sa plazí, pes chodí po štyroch, mačka prehýba chrbátik.
  • Hrajte sa na lietadlo – upažte ruky, na komín – ruky vzpažte hore, na zombie – ruky dajte pred seba.
Vývin jemnej motoriky a grafomotoriky

Dieťa vo veku troch až štyroch rokov sa rado hrá s drobným materiálom, s plastelínou, s pieskom. Rado presýpa piesok, prelieva vodu. Stavia veže do výšky aj do dĺžky (vlak). Z plastelíny vykrajuje formičkou tvary, vyvaľká valček, skúša plastelínu hniesť, uštipovať z nej, vyťahovať.

Dieťa už môže maľovať štetcom, vyplňovať plochy medzi čiarami (prvé vyfarbovanie). Spontánne kreslí po papieri, svoje kresby sa snaží pomenovať: „to je slnko“, „to je mama“, aj keď podoba ešte nemusí byť zjavná.

Postupne sa učí nakresliť na „tvár“ oči, nos, ústa. Medzi tretím a štvrtým rokom života dieťa kreslí hlavonožcov (postava má hlavu, ruky a nohy).

Dieťa vo veku štyroch až piatich rokov zvláda predošlé činnosti s väčšou istotou. Modeluje podľa predlohy, stavia zložitejšie konštrukčné stavby z kociek. Skúša kresliť na papier svoje predstavy. Rozvíja vnímanie pre proporcie. Dokáže zakresliť menší tvar do väčšieho, oči na tvár a gombíky na košeľu. 

Pri kresbe postavy znázorňuje viaceré časti: hlavu, oči, trup, nohy, ruky, ústa, nos. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, okolo piateho roku už kreslí aj krk. Nohy a ruky kreslí ako paličky – jednou čiarou. Niektoré deti v tomto veku kreslia postavám už aj prsty, vlasy, uši, pupok a podobne.

Deti vo veku piatich až šiestich rokov by už mali svoju motoriku zvládať na veľmi dobrej úrovni. Z plastelíny modelujú zložitejšie námety – postavy ľudí, zvierat.

Zo stavebníc stavajú zložité stavby podľa návodu aj podľa svojej fantázie. Mali by už vedieť samostatne strihať a lepiť. Vyfarbovanie maľovaniek by už malo byť istejšie, menej prekračujúce vyznačené hranice.

Dieťa by malo kresliť súvislou čiarou, bez kŕčovitosti v pohybe. Malo by vedieť správne držať ceruzu alebo pastelku.

V tomto veku už väčšina detí dokáže nakresliť postavu človeka kompletne. Nakreslený človek má všetky končatiny i detaily na správnom mieste. Na hlave sú už zvyčajne nakreslené vlasy.

Jemná motorika – aktivity
  • Od raného veku mu umožnite skúmať svet rukami (rôzne hrkálky, detské manipulačné hračky).
  • Umožnite dieťaťu manipulovať s drobným materiálom pod vaším dozorom (šošovica, fazuľa, piesok). Presýpajte, ukladajte, vytvárajte obrázky.
  • Umožnite mu otvárať škatule, nádoby s vrchnáčikmi.
  • Trhajte, krčte papier, vytvárajte z neho „snehové gule“.
  • Umožnite mu stavať veže z kociek, hrať sa s legom alebo s inými stavebnicami.
  • Nechajte dieťa hrať sa s cestom, plastelínou, hlinou. Mieste, odtŕhajte, vaľkajte, krájajte, tvorte guľôčky, šúľajte valčeky.
  • Nechajte ho hľadať v piesku alebo v šošovici ukryté malé predmety.
  • Nechajte dieťa pomáhať vám pri varení – miešať, krájať, pučiť, natierať chlieb maslom.
  • Vo veku päť až šesť rokov už dieťa zvládne prácu s nožnicami. Na začiatok môže obstrihávať rohy papiera, potom skúsiť strihať po hrubej vyznačenej čiare.
hra so šošovicou
hra s cestom
strihanie papiera
Koordinácia činnosti oko-ruka / vizuomotorika – aktivity
  • Hrajte sa „na dážď“, „na padajúce listy“, hru „na klavír“, „na pavúčika“. Znázorňujte pohybmi rúk, ako padá dážď, ako hráte na hudobnom nástroji, ako chrobáčik beží po zemi.
  • „Slniečko“ – spájajte a rozťahujte prsty na rukách.
  • „Kamaráti“ – spájajte rovnaké prsty pravej a ľavej ruky – malíček k malíčku, prstenník k prstenníku.
  • „Ahoj“ – spájajte palec ruky postupne s každým prstom – s ukazovákom, s prostredníkom, s prstenníkom, s malíčkom.
  • „Okuliare“ – spojte palce s ukazovákmi na oboch rukách, priložte si vytvorené okuliare k očiam.
  • Znázorňujte prstami na rukách rôzne zvieratká: kozu, zajačika, korytnačku, pavúka.
  • Napodobňujte činnosti pri upratovaní a varení: miešanie, vaľkanie, pranie, žmýkanie bielizne.
  • Priložte dlane k sebe a vytvorte misku, spojte špičky prstov a vytvorte striešku, znázornite let vtáka.
  • Krúžte ukazovákmi na oboch prstoch smerom od seba, k sebe, skúste písať osmičky.
  • Chyťte oboma rukami pastelku tak, aby sa ruky neprekrývali, a skúste kresliť osmičku.
Grafomotorika (kreslenie a písanie) – aktivity

Už malé deti okolo jedného roka prejavujú živý záujem o kreslenie. Fascinujú ich zvláštne podlhovasté predmety, ktorými sa dá nechať čiara na papieri, ale aj na stene, dverách, na podlahe). Podporujte záujem dieťaťa o kreslenie a maľovanie, ale usmernite jeho snahy správnym smerom.

Rozvoj grafomotoriky sa začína oveľa skôr pred nakreslením prvej čiary.

Dieťa rozotiera penu po vani, hrá sa s pieskom, paličkou ťahá čiarku v snehu, tlčie kladivkom po klinčeku, vtláča fazuľky do plastelíny – to všetko podporuje vývin grafomotoriky. Kreslenie a maľovanie je zábava, ktorá rozvíja vaše dieťa a mnohokrát pomôže pekne prežiť škaredé dni alebo dni, keď je dieťa choré. Kresliť môžte vo vlaku, autobuse, na výlete aj dovolenke.

Dôležité je aj umiestnenie kresliacej plochy. Malé deti kreslia na steny z jednoduchého dôvodu: zvislá plocha viac vyhovuje ich motorike. Pohyb pri kreslení vychádza najprv z ramenného kĺbu, až neskôr sa naučia ovládať svoju rúčku tak, že bez problémov kreslia na papier položený na stole. Prilepte papier na stenu a ukážte dieťaťu, že naň môže kresliť.

Na čo (kde) kresliť?
  • Na papier. Najprv na veľký. Malé deti určite potrebujú na kreslenie väčšiu plochu. Odporúčame zvoliť veľké plochy papiera – najlepšie formáty A3 a väčšie. Čím väčší papier zvolíte, tým je menšia pravdepodobnosť, že dieťa bude písať po iných plochách. Postupne papier zmenšujte.
  • Do vzduchu. Jeden z momentov, ktorí si mnohí dospelí pamätajú z detstva, je, keď pani učiteľka povedala „a teraz budeme písať písmenko do vzduchu“. Zážitok z vpisovania obrovských tvarov rukou do vzduchu pomôže dieťaťu zapamätať si, akým spôsobom kreslili.
  • Do cesta, piesku, krupice, šošovice. Vyskúšajte si sami, aké úžasné je ponoriť prst do týchto materiálov. Vášmu dieťaťu umožnia zažiť senzorický zážitok z kreslenia. Krupicu alebo piesok nasypte napríklad do prázdnej škatule od bonboniéry alebo do hlbšej škatule.
  • Na zrkadlo. Vyrobte z mydla malé množstvo peny a naneste ho na zrkadlo. Radosť dieťaťa bude zaručená!
  • Na zamrznuté okno.
  • Na chrbát, na časti tela. Kreslenie na telo je príjemné a pôsobí ako masáž. Dieťa sa učí predstaviť si pohyb, ktorý je kreslený na jeho chrbát, a uhádnuť, čo to môže byť.
  • Na chodník, do piesku alebo snehu.
kreslenie do múky
kreslenie na zamrznuté okno
kreslenie do piesku

 

Čím kresliť a maľovať?

V súčasnej dobe nájdete v papiernictvách množstvo písacích potrieb vhodných pre raný a predškolský vek detí:

  • Prstové farby potešia každé dieťa (hoci upratovania po nich je neúrekom). Dieťa má zážitok z toho, že vlastnými prstami cíti, ako ťahá čiarku, robí bodky.
  • Štetky na holenie. V drogériách ešte kúpite za skvelú cenu štetky na holenie. Sú skvelé na prvé experimentovanie s vodovými alebo temperovými farbami.
  • Ruky. Ak kreslíte do piesku, múky, krupice, penou, úplne postačia vaše prsty alebo celé ruky, aby ste mali skvelý zážitok.
  • Rôzne špongie. Rozstrihajte obyčajnú špongiu na riad a získate skvelú pomôcku, ktorou môžete rozotierať farby alebo penu.
  • Pastelky, voskové pastelky. Najvhodnejšie pastelky pre menšie deti by mali byť hrubšie a mali by mať trojuholníkový profil. Tento tvar pasteliek bude dieťa nabádať na to, aby písaciu potrebu držalo správne.
  • Kriedy.
  • Štetce. Obyčajné, hrubé, maliarske, deti baví všetko, čo zanecháva stopu!
Ako zlepšovať grafomotoriku dieťaťa?
  • Čmárajte. S malým dieťaťom môžete najprv po papieri čmárať. Postupne ho skúste naviesť, aby napodobňovalo pohyby, ktoré pri kreslení vykonávate vy – špirály, čiary z jedného konca papiera na druhý.
  • Vyfarbujte. Prvá maľovanka pre malé dieťa nemusí byť náročná – stačí veľký kruh. Dieťaťu ukážte, že vyfarbovať budete len vnútri, za čiaru nepôjdete. Môžete vystriedať rôzne farby, aby činnosť dieťa dlhšie zaujímala. Päť- až šesťročným deťom už môžete dávať vyfarbovať náročnejšie maľovanky – najlepšie podľa záujmu dieťaťa (obľúbená rozprávková postavička, zvieratko…).
  • Choďte po cestičke. Na papier nakreslite cestu – najprv väčšej hrúbky. Dieťa môže po nej najprv chodiť s naozajstným autíčkom. Potom už bude autíčkom pastelka alebo ceruza. Cestičky postupne zužujte. Cestičky môžu mať rôzny tvar – najprv ich spravte rovné, potom ich tvar môžete rôzne zaobľovať a komplikovať.
  • Krúžte okolo. Nakreslite kvietok a spolu s dieťaťom krúžte okolo neho ako včielka. Nakreslite hrniec a krúžte v ňom, akoby ste varili polievku.
  • Obchádzajte. Na papier môžete prilepiť vrchnáčiky od PET fliaš a vytvoriť tak prekážky. Úlohou kresliaceho je obchádzať vlnovkou vrchnáčiky.
  • Obkresľujte. Zdatnému kresliarovi môžete nakresliť ceruzou tvary a jeho úlohou bude ich po čiare obkresliť. Začnite jednoduchými tvarmi – kruh, polmesiac, postupne pridávajte na náročnosti. Ak dieťa ešte nevie obkresliť čiaru, môžete na papier nalepiť napríklad špagát, dať ho zalaminovať alebo vystrihnúť tvar z brúsneho papiera a dieťa bude obkresľovať prstom po nich.
  • Kreslite postavu. Postupne učte dieťa nakresliť človeka. Samozrejme, najprv bude kresliť hlavonožca, postupne budú detaily na jeho kresbe pribúdať. Povzbudzujte ho v jeho pokusoch a za každú kresbu ho pochváľte!
  • Dokresľujte obrázky. Nakreslite dieťaťu polovicu kvietka alebo stromu a jeho úlohou bude dokresliť tú druhú. Nalepte vystihnutú hlavu človeka z novín a dieťa bude dokresľovať jeho telo.
  • Podporte snahu dieťaťa písať písmená a čísla. Napíšte mu vzor a dieťa sa bude snažiť napodobniť tvar písmenka. Naučte ho písať jeho meno, každé dieťa nesmierne motivuje, keď sa vie podpísať.
  • Vystavujte! Nezabudnite výtvory dieťaťa náležite oceniť a vystaviť ich. Naplní ho to hrdosťou ako naozajstného maliara. :-)
Oromotorika (hovoridlá) – aktivity
  • Precvičujte pohyblivosť jazyka: vyplazujte jazyk, olizujte si pery, skúšajte pohyby jazyka v ústach.
  • Precvičujte pohyblivosť pier: posielajte pusinky, napodobňujte pohyby pier ako rybičky, striedajte úsmev a zamračenie.
  • Pohybujte celou čeľusťou: žuvajte, otvárajte a zatvárajte ústa, pohybujte hornou čeľusťou opačným smerom ako spodnou.
  • Nacvičujte dýchanie: fúkajte do vaty, papierika, používajte bublifuk, sfúknite sviečku. Nadýchnite sa nosom a pomaly vyfukujte ústami alebo nahlas volajte nejakú hlásku: AAAA, UUUU, OOOO.
  • Napodobňujte zvuky zvierat: MUUUU, MEEEE, IIIII, SSSSSS.
  • Napodobňujte grimasy, rôzne výrazy tváre: úsmev, hnev, prekvapenie.