Prečo robiť knižky zážitkov?
Ako zážitková knižka vyzerá a o čom je?
Ako vyrobiť zaujímavú knižku zážitkov?
Ako zapisovať texty
Knihy zážitkov a rozhovory „tu a teraz“
Knihy zážitkov na prerozprávanie minulosti
Knihy zážitkov na premýšľanie o budúcnosti a rozprávanie o opakovaných udalostiach

Denník je knižka, ktorú vy a vaše dieťatko tvoríte spolu. Je zložená zo zážitkov, ktoré vás počas bežných aj výnimočných dní postretli. Používa sa na rozvoj myslenia a jazyka už od bábätkovského veku.

Prečo robiť knižky zážitkov?

Dôvodov je hneď niekoľko:

1. Deti s ťažkou poruchou sluchu majú často menej informácií o svete ako počujúce deti.

Je to tým, že im viaceré informácie, ktoré počujúce deti viac alebo menej „náhodne“ započujú, chýbajú. Zatiaľ čo počujúce dieťa sa učí o živote nielen z toho, čo mu priamo hovoríte tvárou v tvár, ale aj zo správ, ktoré počuje z obývačky počas toho, ako sa hrá v detskej izbe s legom, rádia z kuchyne, započutých telefonických rozhovorov, počas prechádzky v parku, špehovaním šepkajúcich súrodencov vo vedľajšej izbe atď., pre malé deti s ťažkou poruchou sluchu sú viaceré tieto informácie ťažko zrozumiteľné, a to aj vtedy, keď nosia načúvacie prístroje.

Je to dané tým, že sťažka rozumejú šepkanej reči, bežnej reči z vedľajšej miestnosti alebo rozhovoru, kde hovorí viacero ľudí naraz (napríklad na narodeninovej oslave).

Aj počúvanie rádia a televízie môže byť zo začiatku veľkou výzvou. Menšie množstvo „náhodných informácií“ je jeden z dôvodov, prečo môžu mať deti s ťažkou poruchou sluchu nielen malú slovnú zásobu, ale aj ich porozumenie spoločenským situáciám a pravidlám môže byť do značnej miery obmedzené.

Keďže sa viaceré sociálne udalosti v živote dieťaťa nestávajú pravidelne, kniha zážitkov je ideálnym prostriedkom, ktorý zachytí obrázkom a slovom všetko dôležité, čo sa v živote dieťaťa stalo.

 

2. Deti majú rady obrázky.

Obrázok skvelo upúta ich pozornosť a zároveň im pomáha porozumieť, čo sa stalo, ako sa kto cíti (emócie), čo sa bude diať ďalej. A nielen to. Viaceré obrázky z jednej aktivity, ktoré nasledujú za sebou, môžu pomôcť dieťaťu prerozprávať svoj vlastný zážitok a vytvoriť z toho príbeh. Buduje sa tak nielen jeho reč a slovná zásoba, ale aj myslenie, schopnosť uvažovať, čo sa kedy deje, prečo sa to stalo, a predvídať, čo sa stane ďalej.

3. DETI milujú svoje fotky.

Možno si vravíte, že stačí obyčajná knižka. Faktom však je, že malé deti milujú SVOJE fotky. Cítia sa ako malé hviezdy, keď sú knižky o nich, a rady ich ukazujú iným ľuďom, aby sa nimi pochválili.

Každá chvíľa, keď chce dieťa komunikovať o sebe, svojich pocitoch, zážitkoch, a to nielen s rodičmi, ale aj so širšou rodinou, s priateľmi alebo učiteľkou, je skvelou príležitosťou učiť sa sociálnej komunikácii a zároveň priestor precvičiť si slovnú zásobu a porozumenie iným osobám.

Zážitkové knižky s obrázkami, fotkami a vetami môžu zároveň na druhej strane ľuďom, ktorí vášmu dieťaťu až tak dobre nerozumejú, pomôcť uhádnuť, čo sa im dieťa snaží povedať.

4. Knižky zážitkov privádzajú deti k písanému textu

a pomáhajú im pochopiť, že slová alebo posunky, ktorými komunikujú, sa dajú zapísať písmenami. Deti si chcú prezerať svoje príbehy dookola. Tým, že počúvajú alebo vidia tie isté vety a slovné spojenia znova a znova, časom sa naučia ich „prečítať“ zo stránok denníčka.

Takýmto spôsobom sa u nich buduje nielen láska k čítaniu, ale aj niektoré zložky ranej gramotnosti – porozumenie jazyku a jeho gramatike, samostatná schopnosť prerozprávať príbeh, uvedomenie si hlások v slove, poznanie abecedy a chápanie, že čítame zľava doprava a zhora dole.

Schopnosť čítať a rozumieť tomu, čo čítam, je pre deti, ale aj dospelých ľudí s poruchou sluchu veľmi dôležitá, pretože im do budúcnosti umožní doplniť si informácie, ktoré ušami nezapočujú. Čítanie denníčka je prvý dôležitý krok k budúcemu čítaniu s porozumením.

Ako zážitková knižka vyzerá a o čom je?

Forma a jednotlivé témy knižky závisia od veku dieťaťa a toho, akú veľkú slovnú alebo posunkovú zásobu má. Do denníka by ste mali zapisovať predovšetkým to, o čo má dieťa v danom momente skutočný záujem, prípadne to, čo pred veľmi krátkym časom zažilo.

Bábätka, batoľatá, deti do troch rokov

U maličkých detí je veľmi dôležité, aby veci, ktoré zobrazujete, boli čo najviac reálne. Pamätajte, čím je dieťatko menšie, tým skutočnejšie obrázky by mali byť. Zo začiatku môžete napríklad používať fotky vášho dieťatka alebo členov rodiny, ako robia rozličné veci.

Fotky si môžete vložiť do obyčajného, lacného malého albumu na fotky alebo špeciálneho látkového albumu pre bábätká, ktorý dieťatko môže aj ožuť (pozri obrázok) a ktorý je možné prať.

  • Prvá knižka môže zobrazovať najbližšiu rodinu, súrodencov, priateľov, opatrovateľku – ľudí,  s ktorými sa dieťatko často stretáva. Pod fotkami nemusí byť napísané nič, prípadne je tam napísané napríklad Jakubko, mama, tato, babka Irenka, dedko Janko.

 

  • Druhá knižka môže byť z aktivít, ktoré každodenne robíte – tzv. rituálov. Na každej stránke je jedna fotka a jedna krátka, výstižná veta. Na fotkách by malo byť vaše dieťatko zreteľne viditeľné. Pod každú fotku napíšte napríklad – Ninka sa kúpe. Ninka papá. Ninka spinká. Ninka sa hrá. Ninka číta.

 

  • Tretia knižka môže byť vyskladaná z fotiek alebo vystrihnutých obrázkov predmetov, s ktorými sa batoľa každodenne stretáva alebo hrá. Na interaktívnom obrázku z denníčku, môžete napríklad precvičovať známe, každodenné aktivity (zatvor okno, zatiahni záves…).

 

  • Štvrtá môže byť napríklad skladacia knižka s názvom „Čo už viem urobiť sám“.

Čím viac krátkych knižiek si vyrobíte, tým viac bude neskôr dieťatko pyšné na svoju vlastnú knižnicu.

Škôlkari a školské deti

S postupom veku môžete čoraz viac využívať jednoduché, rukou nakreslené kresby. Dieťaťu pomôže pochopiť, že nakreslená postavička je on, keď bude mať podľa toho, ako vyzerá, dokreslené napr. krátke kučeravé vlasy, načúvací prístroj alebo obľúbené modré nohavice.

Nemusíte byť umelec, predškolské dieťa sa časom naučí rozoznávať aj jednoduché „paličkové“ postavičky, veď sa v tej situácii spozná :-).

O čom všetkom môžeme so škôlkarmi v zážitkových knižkách hovoriť?

  • Každodenné rituály – sú výbornou príležitosťou opakovať slovnú zásobu, s ktorou sa dieťa každý deň stretáva. Urobte si napríklad knižku „Čo si obliekam“, „Ako doma pomáham“ alebo knižku „Na dobrú noc“.

    Na každej strane bude zo začiatku jedna veta s fotkou alebo obrázkom, neskôr môžete napísať dve-tri vety. Napríklad: Ideme spať, Anička. Tu je Aničkino pyžamo a macko. Umyjeme si spolu zuby. Mama číta knižku. Dobrú noc, ľúbime ťa, Anička.

 

  • Témy z bežného života – vytvorte si napríklad knižku „Miesta, kde sme boli“. Môžete do nej použiť fotky alebo obrázky obchodu, kam pravidelne chodíte, škôlky, kostola, bytu starých rodičov, priateľov alebo opatrovateľky, kde občas vaše dieťa ostáva.

    Túto knižku si môžete nechať aj v aute a ukazovať si, kam práve idete. Ďalším príkladom knižky je „Ako sa cítim“ (Som smutný v nemocnici. Nahnevaný na brata. Teším sa z nového šteniatka…).

 

  • Príbehy s dejom – ako sme varili puding, piekli koláč, pripravovali raňajky, nakupovali v obchode alebo sadili kvietky na záhrade.
  • Zábavné a zaujímavé veci – spoločné zážitky ako príprava popkornu, trhanie buriny v záhrade, umývanie auta, kŕmenie psa, nakupovanie topánok.
  • Záujmy vášho dieťaťa – hračky, domáce zvieratá, šport, susedova motorka, detské ihrisko.
  • Zmeny alebo úspechy dieťaťa – presťahovanie sa do nového bytu, prvýkrát v škôlke, získanie medaily počas dňa detí.
  • Očakávané budúce udalosti – ideme na výlet do zoo, k moru, do hôr, čakáme na babičku na stanici, pocestujeme vlakom, lietadlom, autobusom.
  • Špeciálne udalosti – narodeniny, oslavy, karneval, rodinné stretnutia, návšteva starých rodičov, ideme k lekárovi.
  • Pravidlá – ako chodíme na ihrisko alebo ako sa delím o hračky so súrodencom.

Ako vyrobiť zaujímavú knižku zážitkov?

Úžasná vec na denníku je, že je úplne jednoduchý a že je to niečo, čo si spolu s dieťaťom môžete opakovane užívať pri čítaní aj tvorení. Schopnosť pekne maľovať vôbec nie je dôležitá. Dôležité je mať spoločnú zábavu. Ako to dosiahnete?

  • Zážitkové knižky by mali byť čo najviac pevné. Môžu byť vyrobené na tvrdom papieri, založené v kancelárskych obaloch alebo zalaminované.

 

  • Ideálna veľkosť je taká, ktorú môže dieťa samostatne držať a otáčať. Ako dieťa rastie, aj veľkosť knižky sa môže meniť.

 

  • Kresby, či už ste ich urobili vy alebo vaše dieťatko, by mali byť jednoduché. Pri kreslení používajte jasné farby.

 

  • Píšte, kreslite a lepte si do denníčka čo najskôr po zážitku. Zápis má význam hlavne vtedy, keď je to pre vaše dieťatko spojené s danou emóciou, keď si zážitok ešte dobre pamätá.

    Niekedy rodičia zápis do denníčka odkladajú na čas, keď si vytlačia pekné fotky, keď budú mať čas nakresliť premyslený a prepracovaný obrázok atď., čím sa stane, že sa čaká príliš dlho a pre dieťa už potom záznam nie je taký zaujímavý, pretože je pre neho príliš vzdialený.

 

  • Nechajte dieťa, aby si zbieralo veci, ktoré súvisia s aktivitou alebo miestami, ktoré ste navštívili. Dajte mu špeciálnu škatuľku alebo zatváracie vrecko, kde si tieto veci môže dočasne zbierať a odkladať, neskôr ich spolu nalepíte do knižky.

 

  • Kresby dopĺňajte nazbieranými predmetmi – reálna náplasť prelepená cez rukou nakreslený obrázok zraneného prsta vášho dieťatka, obal zo žuvačky vedľa obrázka, ako robíte bubliny zo žuvačky, obrázok vystrihnutý z obalu pudingu, ktorý ste varili, tyčinka od nanuka, ktorý spadol na zem, prasknutý balón z oslavy, listy z hrabania záhrady, slamka alebo obal od hranolčekov z rýchleho občerstvenia, ustrihnutý pramienok vlasov od kaderníka, kamienky z výletu, lístok z vlaku alebo pohľadnice.
  • Ak sa veci nedajú prilepiť na papier lepidlom alebo lepiacou páskou, schovajte ich do obálky alebo uzatvárateľného vrecka, ktoré prilepíte na stranu, kde o aktivite píšete. Dieťa si môže veci opakovane vyberať, prezerať, môžete o nich spolu hovoriť a vrátiť ich späť.

    Do obálky, ktorá je prilepená na stránke, schovajte napríklad malé zalaminované obrázky vecí, ktoré ste spolu balili do ruksaku. Na obrázkoch môže byť zospodu lepiaci suchý zips.

    Dieťa môže obrázky priliepať do vnútra veľkého nakresleného ruksaka a zase ich odliepať a odkladať do obálky. K predmetom pripíšte aj názov. Deti milujú odliepanie a priliepanie.

 

  • Prilepte aj veci, ktorých sa môže dotýkať, ovoniavať ich alebo s nimi niečo robiť.  Prilepte napríklad rôzne kúsky látky a nechajte dieťa ohmatať ich po tom, čo sa vrátite z obchodu s látkami.

    Vystrihnite si z letáka obrázok deodorantu alebo pracieho prášku po tom, čo ste sa vrátili z nákupu v drogérii. Nastriekajte danú stránku parfumom, dieťa ju bude rado ovoniavať.

    Po nákupe topánok nalepte starú šnúrku od topánok na zalaminovaný obrázok topánky (v obrázku topánky môžu byť vystrihnuté aj dierky, aby mohlo dieťa šnúrku prevliecť a zaviazať).

    Pokvapkajte vatu prilepenú na fotku koláča, ktorý ste dopiekli, aromatizovanou príchuťou do jedla. Môžete sa hrať, že vata je šľahačka na koláči. Jednoducho, nechajte sa uniesť vlastnou tvorivosťou.

 

  • Nechajte dieťa, aby spolupracovalo pri kreslení, strihaní, lepení alebo tvorení obrázka čo najviac, ako je to možné. Proces je dôležitejší ako ukážkovosť obrázka.

 

  • Niektorí rodičia si prezerajú s deťmi knižku zážitkov spolu so zvukovými nahrávkami, ktoré majú na kazete, CD alebo priamo v počítači. Zvuky alebo hlasy na nahrávke priamo súvisia s danou aktivitou.

    Pri obrázku zo zoo môžete mať nahrané rôzne zvuky zvierat, pri fotkách z toho, ako ste vyrábali domček pre vtáčiky, si môžete púšťať búchanie kladiva, rezanie pílky, šúchanie šmirgľového papiera a hádať, čo počujete, pri fotke dieťaťa na stanici si môžete pustiť hlasy z perónu, pískanie sprievodcu alebo húkanie lokomotívy.

    Kreativite sa medze nekladú. Ak je to možné, nechajte dieťa, aby spolu s vami nahrávalo dané zvuky na telefón, diktafón, alebo zvuky spolu vyhľadajte na internete.

 

  • Napíšte krátky opis udalosti. Uistite sa, že používate citoslovcia, zvuky, slová alebo frázy, ktoré sa stali v súvislosti s udalosťou. Ak je to možné, použite slová, ktorá povedalo samotné dieťa. Keď vytvoríte krátku vetu z jeho slov, pre dieťa to bude znakom, že je pre vás dôležité, čo hovorí.

 

  • Založte si obrázok do priesvitného kancelárskeho obalu alebo ho zalaminujte, aby dlhšie vydržal. Jednotlivé listy môžete spolu zlepiť a urobiť z nich knižku alebo ich predierkovať a vložiť do malého alebo veľkého kancelárskeho zakladača.

    Niektorí rodičia spoja malé zalaminované listy na rohu jedným krúžkom, aby sa dali listy ľahko otáčať, iní používajú malé fotoalbumy, do ktorých pridajú napísané vety. Knižky môžu mať pár aj 10 strán.

 

  • Tí, ktorí používate s deťmi tablet, si môžete urobiť niekoľko knižiek aj v elektronickej verzii. Na internete sa dá stiahnuť napríklad softvér, ktorý umožňuje deťom virtuálne listovať vo svojej pdf knižke (tzv. page turner, flip book).

    Takéto knižky môžu byť dobrou voľbou, keď niekam cestujete, no knižku, ktorú s dieťaťom vyrábate a v ktorej manipulujete s reálnymi predmetmi, to nenahradí.

 

  • A čo je najdôležitejšie? Čítajte s dieťaťom, čo je zapísane v zážitkových knižkách, znova a znova pri rôznych situáciách.

Ako zapisovať texty

Každý týždeň si urobte s dieťaťom niekoľko jednoduchých zápiskov – poštár priniesol list od dedka, išli sme s kamarátom do parku. Ako tieto udalosti zapísať?

  • Písmo – Rodičia sa líšia v tom, akým písmom knižky zážitkov píšu. Niektorým sa osvedčilo písať veľkým tlačeným písmom, keďže je pre maličké deti ľahšie vnímateľné (písmenká sú výrazne iné), iní sa rozhodli písať malým tlačeným, pretože sú názoru, že takéto písmo je prirodzenejšie, keďže sa nachádza nielen v detských knižkách, ale aj všade okolo dieťaťa – noviny, obaly od jedla, bilbordy.

    Sú aj rodičia, ktorí píšu malým tlačeným písmom, ale slová, ktoré sú v tom texte dôležité, zvýraznia tým, že ich napíšu veľkým tlačeným písmom. Nuž, je to na vás, čo si vyberiete vy.

 

  • Rečové bubliny – Odporúčame, aby ste aspoň na niektorých obrázkoch vkladali vety do rečových bublín. Deti rýchlejšie pochopia, že to, čo je napísané, je vlastne to isté, čo v priamej reči povedali ony, mama alebo priateľ.

    Rečová bublina by sa preto mala začínať pri ústach dieťaťa. Používajte priamu reč a nebojte sa citosloviec. Napríklad: „Au, to bolí.“ „Dávaj pozor.“ „Jój, má dlhý krk (žirafa).“ Denníček sa tak bude podobať na komiks. Ku každej postave, ktorá je na obrázku, môžete napísať aj jej meno.

 

  • Opis – Dole pod obrázok alebo priamo do obrázka môžete napísať kratučký opis situácie.  U maličkých detí by na stránke nemala byť viac ako jedna krátka veta.
  • Posunky – Niektorí rodičia zakresľujú jednoduché slová alebo vety aj postavičkami, ktoré posunkujú. Deťom to pomáha porozumieť písanému textu a zároveň to buduje uvedomenie si, že posunok, hovorené  a zapísané slovo môžu vyjadrovať to isté.

Knihy zážitkov a rozhovory „tu a teraz“

Malé deti žijú v prítomnosti. Využite, o čo sa zaujíma vaše dieťatko, „tu a teraz“, aby ste mohli hovoriť o tom, čo cíti, vidí, počuje alebo robí. Napríklad po tom, čo ste spoločne zasadili kvietky, môžete zdôrazniť slovnú zásobu ako hlina alebo semiačko, ale takisto môžete s dieťaťom hovoriť o kopaní zeme, polievaní semiačka, pomáhaní mame a pocitoch šťastia, keď semiačko vyrastie.

Dôležité slová zo sadenia si môžete spolu s fotkami zapísať do denníčka. Pamätajte, že je rovnako dôležité, aby ste dieťaťu vysvetlili a opísali, čo cítite, vidíte, počujete alebo robíte vy. Zážitkové knižky umožňujú deťom viesť s vami alebo iným človekom rozhovor o dôležitých veciach z ich života a o ich pocitoch a vlastnostiach – šťastný, pyšný, trpezlivý.

Knihy zážitkov na prerozprávanie minulosti

Ako deti rastú, ich myslenie sa postupne v škôlkarskom období mení – prestáva byť konkrétne (tu a teraz) a začína byť čoraz viac abstraktné. Kniha zážitkov pomáha hovoriť o blízkej minulosti tým, že sa spája s obrázkami.

„Pozri sa na tieto obrázky. Pamätáš, keď sme boli u babky a piekli koláče? Boli sme tam minulý týždeň.“ Dieťa sa spontánne oboznamuje so slovami, ktoré označujú minulosť, a zároveň vníma gramatiku minulého času.

Napriek tomu, že zážitkové knižky majú na začiatku iba jednu-dve vety na strane, neskôr môžete zapísať s dieťaťom viac viet a prerozprávať si knižku ako príbeh.

Opakovane sa pýtajte: „Čo si tu robil? Čo sa stalo potom?“ Časom sa dieťatko naučí, že každý príbeh má začiatok, stred a koniec, príde na to, ako zmysluplne rozprávať nielen o svojich skúsenostiach, ale naučí sa aj dôležitú schopnosť,  akou je prerozprávanie príbehu alebo rozprávky.

Knihy zážitkov na premýšľanie o budúcnosti a rozprávanie o opakovaných udalostiach

Deti potrebujú rozumieť, čo sa s nimi bude diať, kam pôjdu, čo budú dnes robiť. Predtým ako pôjdete na ihrisko, nakreslite zopár hojdačiek a šmykľavku a hovorte o tom spolu s dieťaťom.

Na uľahčenie pochopenia, čo sa bude diať, môžete použiť aj staršie obrázky. „Tu je obrázok, ktorý si nakreslil, keď sme boli strihať vlásky. Zajtra, keď sa zobudíš, pôjdeme znova ku kaderníkovi.“

Na fotke z denníku vidíme príklad, ako rodičia pripravovali dieťa na to, že sa cez víkend bude baliť a pôjde stanovať. Dieťa sa spontánne oboznamuje so slovami, ktoré označujú budúcnosť, a zároveň vníma gramatiku budúceho času.

Opakujú sa niektoré veci pravidelne? Zakreslite si ich.

V súvislosti s budúcnosťou môžete precvičovať aj myslenie dieťaťa a jeho schopnosť predvídať udalosti. Môžete sa ho spýtať: „Teta lekárka ti dala naposledy maľovanku. Myslíš, že ju dostaneš aj zajtra?“ „Včera bolo na ihrisku veľa detí. Myslíš, že aj dnes prídu tvoji kamaráti?“

A na záver jeden tip navyše. Nikto nevraví, že knižku zážitkov musíte robiť s dieťaťom iba vy. Požiadajte babku, opatrovateľku alebo pani učiteľku v škôlke, aby dokreslili zopár zážitkov do knižky dieťaťa. Nechajte svoje dieťa potom porozprávať, čo sa udialo počas dňa v škôlke alebo výletu s priateľmi.

Príklady denníčkov zo 4 rodín, nechajte sa inšpirovať :-).