Pozeranie sa do očí osobe, s ktorou hovoríme, je prirodzenou schopnosťou človeka. Už malé bábätká sa o ľudskú tvár zaujímajú a živo na ňu reagujú. Očný kontakt je veľmi dôležitý. Okrem toho, že je príjemné vidieť do tváre hovoriaceho, získavame z pohľadu na jeho tvár informácie o tom, ako sa pri hovorení cíti. Výraz jeho tváre zároveň prezrádza, aký má postoj k tomu, čo hovorí. Tak ako počujúce detí, aj nepočujúce deti sa môžu líšiť. Niektoré deti majú intenzívny očný kontakt, iné zase viac zdržanlivý.

 

Napriek tomu, že očný kontakt je u všetkých zdravých detí s poruchou sluchu prirodzený, časom sa môže vytratiť. Viacerí odborníci si všimli, že sa očný kontakt vytráca predovšetkým u detí s ťažkou poruchou sluchu, ktoré nedostali včas načúvacie prístroje alebo prístroje dostali, ale vôbec im nepomáhajú. Mnohé (nie všetky) tieto deti sa prestanú o tvár rodiča zaujímať vtedy, ak rodič rozpráva bez výraznejšej zmeny mimiky a gestikulácie alebo pri rozprávaní neposunkuje. Je to preto, lebo bez zvuku, mimiky, gesta nie je možné porozumieť, čo im pohyby úst „hovoria“, tvár rodiča sa tak stane nezaujímavou.

Táto komunikačná „uzatvorenosť“ a vyhýbanie sa očnému kontaktu u niektorých detí pretrváva aj po tom, čo sa podarilo skompenzovať ich sluch kvalitnými načúvacími prístrojmi alebo kochleárnym implantátom. Je to preto, lebo sa v čase, keď nepočuli, začali sa zaujímať viac o veci okolo nich ako o ľudí a je pre ne náročné meniť zaužívaný spôsob života, učiť sa novým pravidlám komunikácie. Aj pri takýchto deťoch je však dobré nevzdávať sa, „bojovať“ o spoločnú komunikáciu a snažiť sa dieťa k očnému kontaktu motivovať. Ak máte takéto dieťa doma, vyhľadajte surdopéda a logopéda, aby ste pod ich vedením mohli cielene stimulovať predverbálne schopnosti vášho dieťaťa, medzi ktoré patrí aj očný kontakt.

 

♦  Tak ako medzi počujúcimi deťmi, aj medzi deťmi s poruchou sluchu sa nájdu niekedy deti, ktoré patria do autistického spektra. Tieto deti sa môžu vyhýbať komunikácii a interakcii s ľuďmi (vrátane nenadväzovania očného kontaktu) aj vtedy, keď už majú dobre skompenzovaný sluch. Ak máte podozrenie, že by vaše dieťa mohlo mať autizmus, skontaktujte čo najskôr špeciálneho pedagóga.

 

Ako môžete očný kontakt u vášho dieťaťa podporovať?

  • Udržujte s vaším dieťaťom očný kontakt už od narodenia. Dívajte sa mu do očí pri prebaľovaní, masírovaní, šteklení, kŕmení.

 

  • Deti pozerajú na tvár častejšie, ako si myslíte. Čakajú na pochvalu, dovolenie, pomoc, chcú sa uistiť, že ste nablízku. Vždy keď sa na vás pozrú, prehovorte, usmejte sa, urobte nejaké gesto, prípadne posunok. Uvidíte, že časom sa bude dieťa pozerať na vás nielen častejšie, ale aj dlhší čas.

 

  • Pokiaľ je to možné, nezabudnite prísť bližšie k dieťaťu, ak na neho hovoríte. Oslovte ho menom, poklopte ho po ramene a pokračujte až vtedy, keď sa na vás pozrie. Dbajte, aby dieťa vždy videlo na vaše ústa.

 

  • Opakujte zvuky a pohyby, ktoré vaše dieťa robí. Usmievajte sa, opakujte jeho grimasy, preháňajte mimiku. Hrajte sa s dieťaťom na striedačku „kukuk, kde som“ a schovávajte sa pod plienku, vreckovku alebo za svoje ruky.

 

  • Ak je vaše dieťa zdržanlivejšie v očnom kontakte, môžete skúsiť pritiahnuť jeho pozornosť k vašej tvári tým, že si ju pomaľujete, nalepíte si na ňu nálepky, použijete nápadný klobúk, farebné okuliare alebo klaunovský nos. Pokúste sa ho rozosmiať a pobaviť. Na deti často zaberie, ak si priložíte k tvári niečo svietivé alebo ligotajúce sa. Takisto si môžete vyrobiť farebnú masku s veľkými otvormi na oči a ústa a schovávať sa na striedačku za ňu. Hneď ako dieťa vaša tvár upúta, usmejte sa a prehovorte na neho.

 

  • Výraz tváre by mal byť v súlade s tým, čo hovoríte a prežívate. Nemali by ste napríklad hovoriť, že je všetko okej, keď vyzeráte smutne a plačete. Mimika pomáha malým deťom pochopiť, čo im vlastne chcete povedať, pomáha doplniť správu, ktorú počujú sluchom a vidia na ústach.

 

  • Spievajte svojmu dieťaťu, keď ho máte v náručí, čo najviac, ako sa dá (a to aj vtedy, keď si myslíte, že spievať neviete J). Spievanie môže zlepšiť očný kontakt, pretože umožňuje vášmu dieťaťu zblízka sledovať, ako intenzívne hýbete počas spievania ústami, a zároveň cítiť vibrácie tela, ktoré pri spievaní vznikajú.

 

  • Uistite sa, že má vaše dieťa dobrý zrak alebo sa mu zrak nezhoršuje. Pre dieťa s poruchou sluchu je zrak veľmi dôležitým zdrojom informácií. Sledujte preto zrak dieťaťa, požiadajte o vyšetrenie pediatra a v prípade akéhokoľvek podozrenia navštívte očného lekára. Dieťa môže nosiť naraz okuliare aj načúvacie prístroje.