Schopnosť komunikovať, dohovárať sa s druhými ľuďmi prostredníctvom reči (hovorenej, posunkovej) sa u dieťaťa vyvíja postupne. Je to celoživotný proces, ktorý sa najvýraznejšie rozvíja práve v prvých troch rokoch života. Vývin reči sa nedá oddeliť od celkového vývinu dieťaťa, a preto sa vás často odborníci pýtajú na to, ako vaše dieťatko myslí, čo už chápe, ako sa rozvíja jeho hrubá a jemná motorika, či má dobrý zrak, či sa snaží nadväzovať kontakty s inými ľuďmi – rodičmi, príbuznými, širším okolím.

 

Prečo je vývin jazyka a reči jedna z najpodstatnejších vecí, ktoré sa udejú v prvých troch rokoch života? Pretože počas tohto krátkeho času deti prejdú z neverbálnej komunikácie svojich potrieb (výraz tváre, gestá, pohyby tela a plač) na komunikáciu verbálnu (slová alebo posunky) a  pochopia, že svojím správaním a hovorením môžu ovplyvňovať iných ľudí okolo seba, môžu hovoriť o svojich pocitoch, túžbach, myšlienkach a naučiť sa mnohým novým veciam. A to je nevyhnutné na to, aby sa dieťa rozvinulo po emocionálnej, kognitívnej, osobnostnej aj sociálnej stránke.

 

Ak majú počujúce deti správne vytvorené podmienky, počas prvých troch rokov získajú aktívnu slovnú zásobu okolo tisíc slov a pochopia pravidlá, ako a kedy ich používať. Podobné množstvo posunkovej zásoby si osvoja aj deti, na ktoré sa vo veľkej miere posunkuje, napríklad nepočujúce deti nepočujúcich rodičov. Všetko toto sa deti naučia len tým, že sú okolo dospelých ľudí a iných detí, ktoré s nimi komunikujú a podporujú ich snahu komunikovať. Ako teda vidíte, jazykové centrum  mozgu sa rozvíja bez ohľadu na to, či ho stimulujete rečou alebo posunkami, dôležité je, že s dieťaťom komunikujeme a ono nám rozumie.

 

Vývin hovoreného jazyka

Ako sa vyvíja reč, keď sa s dieťaťom posunkuje, podrobne rozoberáme v kapitole s názvom Posunkovať alebo neposunkovať. V tejto podkapitole by sme preto chceli odpovedať na vaše otázky týkajúce sa vývinu hovorenej reči. Prosím, berte nasledujúce členenie orientačne. Jednotlivé štádiá vývinu reči, ktoré sme aj s mnohými uvedenými príkladmi spísali predovšetkým podľa knižky s názvom Kniha o detskej reči a doplnili o niektoré vlastné príklady a skúsenosti, na seba vzájomne nadväzujú a zdravé počujúce deti ich dosahujú približne v rovnakom veku. Neznamená to však, že medzi počujúcimi deťmi nenájdete individuálne rozdiely. Deti nie sú „presné ako hodinky“. Niektoré sú v reči pomalšie, iné rýchlejšie. Prvé slovo sa napríklad u jedného dieťatka môže objaviť pred dovŕšením prvých narodenín a u iného o jeden, dva mesiace neskôr, pričom vývin reči je u oboch detí v norme.

 

Viac sa o vývinových míľnikoch dozviete tu:

Ako sa vyvíja hovorený jazyk a reč u počujúcich detí do jedného roka?

Ako sa vyvíja hovorený jazyk a reč u počujúcich detí od jedného do troch rokov?

Ako sa vyvíja jazyk a reč u detí s ťažkou stratou sluchu?