Novorodenecký skríning sluchu (pozri kapitolu Vyšetrenia sluchu) výrazne znížil počet detí, u ktorých by sa na poruchu sluchu prišlo až vo vyššom veku. Napriek nemu sa nám občas stáva, že sa u dieťatka, ktoré kedysi vyhovelo kritériám novorodeneckého skríningu sluchu, neskôr porucha sluchu objaví. Čím to je?

 

Príčinou môžu byť napríklad niektoré genetické poruchy sluchu, pri ktorých porucha sluchu pri narodení nie je prítomná a dieťa začne strácať sluch až vo vyššom veku, poškodenie vláskových buniek v kochlei alebo sluchového nervu následkom ťažkej infekcie a liečby ototoxickými (sluch poškodzujúcimi) liekmi, úrazy, operácie alebo onkologická liečba (podrobne o tom píšeme v kapitole Príčiny porúch sluchu). Posledné výskumy hovoria aj o tom, že sa porucha sluchu môže objaviť v neskoršom veku aj u rizikových, predčasne narodených detí s vážnym zlyhávaním dýchania, ktoré si vyžadovali podporu zvonku (ECMO). Samozrejme, do úvahy musíme zobrať aj fakt, že ani prístroje, ani odborníci nie sú stopercentní, a preto mohol zlyhať ľudský alebo technický faktor.

 

Ako sa môže prejavovať porucha sluchu u bábätiek? 

  • Neutíši ho váš hlas.
  • Spí hlboko, aj keď vedľa neho hlasito rozprávate.
  • Neotočí sa, keď naň zavoláte, prípadne musíte prísť blízko k nemu, aby zareagovalo.
  • Nevšimne si, že vedľa neho buchla panvica na zem alebo ste silno zapli rádio.
  • Neotáča sa spontánne za zaujímavými zvukmi okolo neho.
  • Prestalo džavotať (po 9. mesiaci), prípadne má monotónny hlas.
  • Oneskoruje sa vo vývine reči – okolo 1. roku nerozumie jednoduchej komunikácii a často opakovaným otázkam, netvorí prvé slová.

 

Vo všeobecnosti platí, že čím je porucha sluchu ťažšia, tým skôr sa na ňu zvykne prísť. Ľahšia porucha sluchu rodičom a niekedy aj pediatrom dlhšie uniká. Zároveň platí, že čím je dieťatko staršie, tým je väčšia šanca, že svoju sluchovú pozornosť zacieli aj na veľmi tiché zvuky, „uvedomí si ich v mozgu“ a zareaguje na ne. V prvých týždňoch života nemusí zareagovať na všetky veľmi tiché zvuky.

 

Ako sa zvykne prejavovať porucha sluchu u predškolských a školských detí?

Reakcie dieťaťa závisia od stupňa straty sluchu.

Počas dňa si môžete všimnúť, že:

  • nereaguje na zavolanie z väčšej diaľky,
  • je nepozorné,
  • nevšimne si prítomnosť iných ľudí, pokiaľ ich nevidí,
  • pozorne sleduje iných v snahe ich napodobňovať,
  • nevyľaká sa pri hlasitých a nečakaných zvukoch,
  • nahlas počúva rádio, TV,
  • má problémy započuť niektoré zvuky, iné však počuje dobre (strata sluchu iba na niektorých frekvenciách, prípadne na jednom uchu),
  • preferuje prácu osamote,
  • má problémy v škole, problémy s učením sa (učitelia ho opisujú ako „nepozorné“, pretože sa opakovane pýta, čo má robiť).

 

Počas komunikácie dieťa:

  • nereaguje na bežnú konverzáciu alebo na otázku často zareaguje tak, že ju zopakuje, namiesto toho, aby vám dalo odpoveď,
  • nesprávne odpovedá na otázky,
  • sleduje pery, keď počúva iných (snaha odzerať),
  • otáča hlavu na jednu stranu v snahe lepšie počuť,
  • má problémy vo výslovnosti pri porovnaní s inými deťmi rovnakého veku – skomolenú reč,
  • má malú slovnú zásobu, akoby si ťažko zapamätávalo nové slová,
  • unikajú mu predložky, nesprávne tvorí prídavné mená, okolo 3. roku sa nezačali objavovať súvetia,
  • má ťažkosti porozumieť komunikácii hlavne v hlučnom prostredí, prípadne v prostredí, kde na pozadí niekto rozpráva.

 

V kapitole Raná komunikácia s dieťaťom s poruchou sluchu a Sluchová výchova, ktoré sa nachádzajú v druhom diele tejto knihy, nájdete dopodrobna opísané, ako sa vyvíja počutie a porozumenie reči u detí do 6 rokov. Môžete si to orientačne porovnať s tým, ako reaguje vaše dieťa. Pamätajte však na to, že každé dieťa je iné a jeho schopnosti sa nemusia vyvíjať vo všetkom presne podľa tabuľky. Ak vás vývin reči alebo sluchu znepokojuje a vo viacerých bodoch ste odpovedali áno, pohovorte si so svojím pediatrom, nech vás znova odošle na vyšetrenie sluchu. Je možné, že napriek tomu, že vaše dieťa vyhovelo kritériám novorodeneckého skríningu sluchu, má poruchu sluchu.