1. Aký je postup, keď dieťa nevyhovie kritériám skríningu sluchu?

Ak vaše dieťatko v pôrodnici nevyhovelo kritériám skríningu sluchu (najčastejšie má nevýbavné otoakustické emisie – OAE), zvyčajne sa to isté vyšetrenie zopakuje ešte raz, podľa možnosti najneskôr do jedného mesiaca. Pred druhým OAE skríningom by sa mal ORL lekár pozrieť vášmu dieťatku do ucha (otoskopické vyšetrenie), či sa v ňom nenachádza maz alebo akákoľvek iná prekážka, aby sa uistil, že OAE skríning nebude skreslený.

Ak je vaše bábätko alebo dieťa staršie, pred druhým OAE sa zvykne urobiť ešte aj tympanometria, ktorá pomôže vylúčiť, že sa za bubienkom dieťaťa nenachádza napríklad tekutina.

  • Ak sa ukáže, že vo vonkajšom uchu nie je prekážka a ani v strednom uchu nie je zápal, a napriek tomu vaše dieťatko ani na kontrolnom vyšetrení sluchu nevyhovie kritériám OAE, je nevyhnutné, aby bolo ihneď odoslané na komplexné diagnostické vyšetrenie sluchu do Centra pre vyšetrenia porúch sluchu dieťaťa. V prípade, že sa potvrdí porucha sluchu, diagnostické vyšetrenie ukáže odhadovaný prah sluchu (akú veľkú stratu sluchu má dieťa na jednotlivých frekvenciách) a lekár môže začať zvažovať načúvacie prístroje. Ideálne je, ak sa podarí ukončiť komplexnú diagnostiku sluchu v období okolo 3. mesiaca veku dieťaťa a načúvacie prístroje sa mu nastavia do 6. mesiaca veku.
2. Prečo máme zobrať dieťa na diagnostické vyšetrenie sluchu, keď máme pocit, že sa otáča na niektoré zvuky, ktoré robíme?

Pretože v prípade, že dieťa nevyhovelo kritériám skríningu sluchu, je úplne reálne, že poruchu sluchu môže mať a to aj napriek tomu, že zareaguje na tlesknutie, zvonenie za hlavou dieťaťa, dupotanie, búchanie vrchnákmi od hrncov alebo silné zakričanie rodiča. To, že sa dieťa na tieto zvuky otočí, môže znamenať, že silné zvuky síce počuje, ale všetkým hláskam reči dobre nerozumie.

Domáce pozorovania rodičov môžu byť občas skreslené aj faktom, že deti s poruchou sluchu často veľmi pozorne sledujú svoje okolie, pretože si nedostatok informácií zo sluchu nahrádzajú zrakom. Často preto zrakom zachytia aj malé zmeny v okolí.

3. Prečo ísť čo najskôr na komplexné vyšetrenie sluchu, keď sa oneskoruje vývin reči u nášho staršieho dieťaťa?

Ako sme už v predchádzajúcich kapitolách uviedli, dieťa môže mať ľahkú až strednú stratu sluchu, pri ktorej môže pomerne dobre počuť hlboké a silné samohlásky, ale vysoké a tiché spoluhlásky (napríklad sykavky alebo t, f) mu už môžu výraznejšie unikať. Pri slove „kaša“ teda započuje takéto dieťa napríklad (-a-a). Otočí sa na rodiča, keďže niečo počuje, ale nevie, o aké slovo ide, pretože „-a-a“ môže byť Saša, tata, čaša, žaba, ťava, čaká…

Takéto dieťa bude musieť počas dňa neustále hádať a domýšľať si, čo mu bolo povedané, namiesto toho, aby nasávalo maximum z jazyka, ktorý okolo seba počuje. Je to preto, lebo sú samohlásky v slovenčine hlasité, ale pre porozumenie nenesú skoro žiadnu informáciu (20 %). Spoluhlásky sú naopak tichšie, ale nesú až 80 % rečovej informácie. Dieťa, ktoré nepočuje dobre spoluhlásky a vedelo by svoje počutie opísať, by povedalo – „počujem, ale nerozumiem“.

To je dôvod, prečo dieťa musí počuť všetky hlásky reči. Okrem toho malé dieťa si nemôže domýšľať hlásky v slovách, ktoré sa ešte nenaučilo. Ako teda vidíte, aby sa vyvíjala reč vášho dieťaťa bezproblémovo, nestačí, aby „niečo“ počulo. Potrebuje počuť skoro všetko. Reálne sa teda môže stať, že sa za oneskoreným vývinom reči u vášho dieťaťa skrýva doteraz nezistená porucha sluchu.

4. Keď už má dieťa načúvacie prístroje, mal by sa sluch môjho dieťaťa vyšetrovať s načúvacími prístrojmi alebo bez nich?

Na začiatku, keď sa prístroje začínajú nastavovať, zvykne foniater odporučiť vyšetrenie sluchu dieťaťa bez prístrojov aj s nimi. Vyšetrenie bez načúvacích prístrojov väčšinou poskytne základné informácie o veľkosti straty sluchu (doplnok k BERA alebo ASSR) a vyšetrenie s načúvacími prístrojmi zase ukáže, či sú načúvacie prístroje nastavené správne, či z nich má dieťa úžitok.

5. Ako často sa má kontrolovať sluch môjho dieťaťa?

Po pridelení prístrojov sa načúvacie prístroje nastavujú u maličkých približne raz za 2-3 týždne. Po tom, čo sa načúvacie prístroje na opakovaných kontrolách doladia, by malo stačiť, ak sa vyšetrenie sluchu zopakuje každých 3 až 6 mesiacov, aby sa overilo, či sa sluch dieťaťa nezhoršuje.

6. Kedy mám ísť s dieťaťom na odborné vyšetrenie sluchu?

Požiadajte vášho pediatra, aby vás poslal k ORL lekárovi hneď, ako začnete mať pocit, že vaše dieťa nepočuje dobre zvuky v jeho okolí, málo rozpráva alebo má časté infekcie stredného ucha. Vyšetrenie sluchu by sa okrem všetkých novorodencov malo robiť u detí:

  • ktoré prekonali zápal mozgových blán alebo inú infekčnú chorobu, ktorá môže spôsobiť percepčnú poruchu sluchu,
  • u ktorých je riziko genetického syndrómu, ktorý je spojený s poruchou sluchu (napr. Usherov, Alportov…),
  • ktoré boli liečené sluch poškodzujúcimi liekmi (aminoglykozidové antibiotiká, diuretiká, chemoterapeutiká),
  • ktoré majú opakované zápaly stredného ucha a problémy s Eustachovou trubicou,
  • ktoré zažili extrémne silné zvuky (zvuk),
  • ktoré mali úraz hlavy so zlomeninou spánkovej kosti zasahujúcou aj oblasť vnútorného ucha.

Viac informácií o tom, aké príznaky poruchy sluchu si môžete všimnúť, nájdete v podkapitole Príznaky poruchy sluchu.

7. Dokáže BERA alebo ASSR vyšetrenie zistiť, či môjmu dieťaťu pomôžu načúvacie prístroje porozumieť reči?

Tieto vyšetrenia nám vedia napovedať, akú veľkú stratu sluchu má pravdepodobne dieťa. To, či dieťa bude mať úžitok z načúvacích prístrojov, ovplyvňuje niekoľko faktorov – veľkosť straty sluchu na jednotlivých frekvenciách (či sú postihnuté iba hĺbky, všetky frekvencie rovnako alebo je napríklad výrazne poškodená dôležitá vysokofrekvenčná oblasť), mentálna úroveň dieťaťa, vek, kedy začalo nosiť načúvacie prístroje, celodenné nosenie načúvacích prístrojov, pravidelné cvičenie sluchu, špeciálno-pedagogická a logopedická starostlivosť.

Pamätajte však, že aj u detí, u ktorých by sa mnohé tieto faktory zhodovali, existujú veľké individuálne rozdiely. Akákoľvek prognóza sa teda dá urobiť len na základe štatistiky, nie so 100 % istotou. Vo všeobecnosti však platí, že deti so stredne ťažkou až ťažkou poruchou sluchu majú veľký úžitok z načúvacích prístrojov a dobré porozumenie reči, ak ich začnú pravidelne nosiť už okolo 6. mesiaca veku! Čím je ťažšia strata sluchu na stredných a vysokých frekvenciách a čím neskôr dieťa začalo prístroje nosiť, tým je prognóza náročnejšia.

8. Ako ovplyvní nádcha, veľká nosohltanová mandľa alebo infekcia stredného ucha vyšetrenie sluchu?

Všetky tri môžu spôsobiť dočasnú prevodovú poruchu sluchu, pre ktorú môže aj počujúce dieťa horšie počuť.

V prípade, že sa vášmu bábätku s percepčnou poruchou sluchu bude vyšetrovať sluch vtedy, keď má nádchu alebo podtlak v strednom ušku, musíte počítať s tým, že výsledky vyšetrení sluchu môžu byť skreslené –  horšie, ako v realite sú.

  • Ak vaše nedoslýchavé dieťa dlhodobo horšie počuje pre chronické zápaly stredného ucha, upozornite na to vášho foniatria. Môže sa stať, že si jeho stav bude vyžadovať  úpravu nastavenia načúvacích prístrojov tak, aby bolo dieťa aj v takomto prípade schopné vnímať reč.
9. Čo sa mám spýtať ORL lekára alebo foniatra?

Popremýšľajte o otázkach predtým, ako pôjdete k ORL lekárovi, foniatrovi. Napíšte si ich na papier, aby ste ich v časovom strese nezabudli. Rodičia sú väčšinou zvedaví na to:

  • aké vyšetrenia sa u ich dieťaťa v daný deň budú robiť a čo sa bude počas týchto vyšetrení diať. Či sú výsledky z vyšetrení spoľahlivé. Či dieťa musí pri vyšetrení spať, alebo môže byť hore. Či sa tieto vyšetrenia musia znova opakovať…,
  • aký druh poruchy sluchy (prevodová, percepčná, zmiešaná) a stupeň straty sluchu má ich dieťa,
  • aké dôsledky na vývin dieťaťa môže mať daná porucha sluchu,
  • čo je schopné dieťa počuť, kým dostane načúvacie prístroje,
  • čo znamenajú záznamy na audiograme, či si môžu audiogram zobrať so sebou domov,
  • čo znamenajú výsledky z genetiky pre rodičov, dieťa s poruchou sluchu, terajších alebo budúcich súrodencov dieťaťa,
  • či musia s dieťaťom absolvovať ďalšie vyšetrenia (CT, MRI, oftalmológ, neurológ, nefrológ, endokrinológ, kardiológ…) a ak áno, prečo je dôležité, aby sa tieto vyšetrenia dieťaťu urobili,
  • ako často bude nutné s dieťaťom chodiť na nastavovanie načúvacích prístrojov, kým sa jeho načúvacie prístroje približne nastavia,
  • či dieťaťu načúvacie prístroje budú stačiť alebo pravdepodobne bude v budúcnosti nutné zvážiť kochleárny implantát.

Ak niečomu nerozumiete alebo nepoznáte odborné termíny, ktoré ste započuli, nebojte sa požiadať lekára, aby vám ich vysvetlil. Uistite sa, že máte dohovorený a zaznamenaný termín na ďalšie vyšetrenie sluchu alebo termín na ďalšie nastavovanie načúvacích prístrojov predtým, ako odídete z ambulancie.

Vďaka pokroku vo vyšetreniach sluchu a čoraz lepšiemu prepojeniu diagnostiky a kompenzácie (pridelenie načúvacích prístrojov, kochleárneho implantátu alebo kostných vibrátorov) majú dnes šancu byť dodiagnostikované už niekoľkomesačné bábätká, ktoré následne dostanú vhodné prístroje.

Na rozdiel od rodičov pred vami máte teda veľkú výhodu v tom, že nemusíte čakať do dvoch, troch rokov, kým sa na poruchu príde, tak ako to bolo kedysi. Veríme, že porozumenie vyšetreniam sluchu vás zase trochu bližšie posunulo aj k porozumeniu poruchy sluchu u vášho dieťaťa.

Vašou veľkou devízou je, že od raného veku viete, že s vaším dieťatkom musíte komunikovať s prihliadnutím na to, že horšie počuje. Veríme, že po tom, čo nájdete vhodnú komunikačnú metódu so svojím bábätkom, sa toto náročné obdobie vo vašom živote začne meniť k lepšiemu.