Sú založené na tom, že lekár sleduje, ako mladšie dieťa reaguje na zvuk (najčastejšie tón) a staršie dieťa reaguje na tón, prípadne rečový podnet. Skúsený lekár vie na základe objektívnych a zároveň opakovaných subjektívnych vyšetrení nastaviť načúvacie prístroje správne.

„Subjektívnymi“ sa tieto vyšetrenia nazývajú preto, lebo výsledky vyšetrenia vo veľkej miere závisia od toho:

  • aké skúsenosti má odborník s danou vyšetrovacou metódou,
  • nakoľko je odborník zvyknutý vyšetrovať maličké deti a zároveň od toho,
  • ako bude dieťa spolupracovať, nakoľko bude sústredené alebo unavené. (U malých detí sa vyšetruje sluch ťažšie ako u dospelých, pretože je často nad ich sily udržať pozornosť a čakať na veľmi slabý zvuk. Ešte ťažšie je to u detí s veľmi ťažkou poruchou sluchu, ktoré majú malú skúsenosť so zvukom, a preto si často nie sú isté, na čo by mali reagovať. Práve preto, aby sa dosiahol čo najpresnejší výsledok, sa musia subjektívne vyšetrenia sluchu u bábätiek častejšie opakovať.)

Pozitíva subjektívnych vyšetrení sluchu:

Napriek vyššie uvedeným bodom subjektívne vyšetrenia sluchu nepochybne prinášajú veľa výhod.

  1. Ukázalo sa, že sú skvelým doplnkom objektívnych vyšetrení. Ak sa napríklad pomocou objektívneho vyšetrenia (ASSR) určí, akú má dieťa odhadovanú poruchu sluchu, subjektívne vyšetrenia (VRA) by nám mali odhadovanú veľkosť straty sluchu potvrdiť. Následne sa podľa oboch meraní môžu nastaviť načúvacie prístroje.
  2. Subjektívne vyšetrenia (napr. VRA) nám zároveň ukážu, ako s prvým nastavením prístrojov dieťa na zvuky reálne reaguje. To nám dá vzácnu informáciu o tom, aký úžitok má dieťa z aktuálneho nastavenia prístrojov. Následne môže odborník načúvacie prístroje ešte presnejšie doladiť. Obmedzuje sa tak čas, kedy dieťa síce načúvacie prístroje nosí, ale napriek tomu nepočuje všetko tak, ako by malo, keďže ASSR vyšetrenie neposkytuje u všetkých detí presné a spoľahlivé údaje.
  3. Objektívne vyšetrovacie metódy vyšetrujú sluch iba pomocou tónov alebo klikov. Medzi zvukom a slovom je však rozdiel. Keďže práve vnímanie reči je dôležité pri správnom doladení načúvacieho prístroja u starších detí, subjektívne vyšetrenia sluchu (napr. rečová audiometria) sú nevyhnutným doplnkom k objektívnym vyšetreniam.

Vo vašej správe od foniatra sa stretnete s pojmom „vyšetrenie vo voľnom poli“. Vo voľnom poli znamená, že dieťa počas vyšetrenia sedí v miestnosti (nie špeciálnej audiometrickej kabínke) a odborník sleduje, ako dieťa reaguje na tóny alebo zvuky, ktoré sú mu púšťané z reproduktorov. Takéto vyšetrenie je napríklad behaviorálna audiometria (BOA), vizuálne posilnená audiometria (VRA) alebo audiometria hrou.

Voľné pole má tú výhodu, že odborník môže sledovať reakcie dieťaťa bez toho, aby si dieťa muselo nasadiť testovacie slúchadlá. (Mnoho malých detí má zo začiatku z audiometrických slúchadiel strach a nechce si ich nechať nasadiť).

Nevýhodou voľného poľa je, že odborník nevie presne zistiť, aké zvuky dieťa počuje cez pravé uško a aké počuje cez ľavé uško. Reproduktory totiž vysielajú zvuk voľne do miestnosti a dieťa ho zachytáva oboma uškami naraz.

U bábätiek a mladších detí sa používa pri zisťovaní prahu sluchu behaviorálna audiometria, audiometria s vizuálnym posilnením, audiometria hrou vo voľnom poli alebo audiometria hrou so slúchadlami na ušiach. Staršie deti zvládajú už prahovú audiometriu v tichej audiometrickej kabínke, pričom zvyčajne sa vyšetruje vzdušné vedenie a v niektorých prípadoch aj kostné vedenie. U detí od 3 rokov sa ako doplnok prahovej tónovej audiometrie (vyšetrenie čistými tónmi) môže použiť aj rečová audiometria, ktorá odborníkovi napovie, pri akej hlasitosti je dieťa schopné rozoznávať jednotlivé slová.

1. Behaviorálna audiometria (BOA, BOR)

je vyšetrenie, ktoré sleduje, ako sa zmení správanie niekoľkomesačného dieťaťa po tom, čo započuje zvuk. Dieťa sa napríklad môže prekvapiť, usmiať, žmurkne očami, prestane sa hrať alebo sať z fľašky, stisne prsty rodičovi, pritlačí si svoju hlavu na jeho hruď, zmení sa svalové napätie jeho celého tela, zmení frekvenciu cucania cumlíka atď.

Cielené sledovanie reakcií dieťaťa na zvuky je vhodné aj u detí s viacnásobným postihnutím, ktoré nie sú schopné otáčať hlavičku za zvukom alebo ukazovať na ucho. Z vlastnej skúsenosti vieme, že práve u detí s viacnásobným postihnutím je mimoriadne dôležitá spolupráca odborníka s rodičom. Rodič totiž dieťatko najlepšie pozná a často odborníka vopred upozorní na malé, ťažšie postrehnuteľné zmeny v správaní dieťaťa, ktoré by podľa jeho domácich pozorovaní mohli byť reakciou dieťaťa na zvuk.

Počas vyšetrenia sú okolo dieťaťa rozmiestnené reproduktory, cez ktoré sa mu púšťajú tóny rôznej výšky a intenzity, prípadne sa mu púšťajú každodenné zvuky z CD nosiča. Každý zvuk trvá asi 5 sekúnd a jeho intenzita sa môže meniť od tichých (20 dB) po veľmi hlasité (90 dB). Do audiogramu sa zaznamenajú iba tie reakcie dieťaťa,  pri ktorých vaše dieťa opakovane zareaguje na zvukový podnet tým istým alebo podobným spôsobom (dieťatko napríklad opakovane prestane hýbať rúčkami a nožičkami po tom, čo započuje zvuk).

Obmedzenia BOA vyšetrenia:

  • Vyšetrenie sa nerobí u novorodencov, pretože ich sluchový systém ešte len dozrieva.
  • Momentálne naladenie a únava dieťaťa môžu skresliť jeho reakcie.
2. Audiometria so zrakovým posilnením (VRA)

VRA vyšetrenie je vhodné pre deti od 6 mesiacov do 2,5 roka a umožňuje zmerať veľkosť straty sluchu na rozdielnych frekvenciách bez načúvacích prístrojov aj s nimi. Vyšetrenie s načúvacími prístrojmi je veľmi dôležité, pretože overuje, či má dieťa dostatočný úžitok z načúvacích prístrojov, či sú jeho prístroje vhodne vybrané a nastavené.

Odborníci vedia, že maličké deti v skutočnosti počujú ešte trochu tichšie zvuky, ako sú tie, na ktoré zareagovali pri vyšetrení. K tomuto „skresleniu“ dochádza preto, lebo väčšina maličkých detí nevie zamerať svoju pozornosť na veľmi tiché zvuky.

Počas tohto vyšetrenia sedí dieťa spolu s rodičom v miestnosti s reproduktormi. Okrem reproduktorov je na stole alebo stene tmavá škatuľa, ktorá má v sebe ukrytého tancujúceho medveďa, bubnujúcu opičku alebo veselú mačičku. Dieťaťu sa na silných zvukoch ukáže, že vždy, keď započuje zvuk a otočí sa na škatuľu, rozsvieti sa za odmenu schované zvieratko.

Pred každým novým tónom sa musí pozornosť dieťaťa na chvíľu odpútať od škatule napríklad tak, že sa mu ukáže nejaká hračka, bublinky alebo veterník. Až keď sa dieťa díva iným smerom, ako je umiestnená škatuľa, vyšetrovateľ pustí nový zvuk. Táto „hra“ sa zväčša deťom páči, a preto si po niekoľkých opakovaniach spoja zvuk s odmenou (rozsvieteným zvieratkom).

V niektorých ambulanciách majú okrem tmavej škatule aj dve obrazovky, ktoré umožňujú spustiť obrázok alebo krátke video, keď sa dieťa správne otočí. Zmena „odmeny“ zo škatule na obrazovky môže predĺžiť ochotu dieťaťa spolupracovať.

Niektoré ambulancie využívajú možnosť, že sa väčšiemu dieťaťu nepúšťajú zvuky cez reproduktory, ale cez veľké slúchadlá, ktoré má na ušiach, alebo malé slúchadielka. Výhodou slúchadiel je, že dokážeme zistiť, akú stratu sluchu dieťa má na pravom a ľavom ušku samostatne.

Obmedzenia VRA:

  • Vyšetrenie vyžaduje zácvik v ambulancii alebo domácom prostredí.
  • Odborník, ktorý vyšetruje, musí mať skúsenosť s touto metódou. Musí vedieť zaujať maličké dieťa s poruchou sluchu a v správnom čase vytvoriť spojenie medzi zvukom a „odmenou“.
  • Dieťa musí mať záujem o vizuálnu odmenu (macko, mačička, obrázok na monitore…).
  • Momentálne naladenie a únava dieťaťa môžu skresliť reakcie dieťaťa. Ak chce odborník získať čo najpresnejšiu informáciu o strate sluchu na jednotlivých frekvenciách, musí vyšetrenie viackrát zopakovať. Po 15. – 20. minútach sa väčšina detí unaví a nedokáže ďalej spolupracovať.
  • Rada rodičov: Choďte na VRA, keď ste odpočinutí –  Sme radi, že sme sa neuspokojili iba s výsledkami, ktoré našej dcére vyšli pri vyšetrení v prirodzenom spánku. Absolvovali sme VRA  so skúsenými a trpezlivými odborníkmi a bolo úžasné na vlastné oči vidieť, na aké zvuky a výšky naša Svetlanka zareagovala a na ktoré nie. Keď jej lekár po VRA vyšetrení predstavil načúvacie prístroje, videli sme, že reaguje výrazne lepšie a napĺňalo nás to radosťou. Povedali nám, že sa prístroje Svetlanky budú nastavovať na viackrát, ale základom je, aby bola vždy vyspaná a spokojná. Hračky, ktoré tam mali, sa našej Svetlanke páčili viac ako hračky, ktoré sme si na vyšetrenie priniesli. Tie naše už má asi okukané. Na motiváciu a pochvalu vám určite odporúčame zobrať si zásoby sladkého alebo toho, čo má dieťatko rado, čo ho poteší J.
  • Rada rodičov: Lentilky a hladné bruško zafungovalo – Keď bol Riško niekoľkomesačný krpec, spolupracoval na VRAčke bez toho, aby chudák o tom vôbec vedel. Musel jednoducho uspokojiť svoje nutkanie pozrieť sa na maca :-). Keď už bol väčší, stal sa z neho náročný chytrák. Zafungovala nakoniec korupcia – hladné dieťa a lentilkové odmeny. Verím však, že sú aj deti, ktorým stačí radosť z toho, že niečo hádžu do kýblika a celé okolie im za to tlieska. :) Hlavne by som chcel rodičom povedať, aby sa nestresovali tak, ako sa stresujem ja. Čím viac budete v pohode, tým viac aj vaše dieťa bude v pohode … a ak to práve dnes nejde dobre, tak naň netlačte, lebo to pod tlakom pôjde ešte horšie. Radšej choďte domov a vráťte sa na vyšetrenie o pár dní.
3. Audiometria hrou (CPA)
a.) Audiometria hrou vo voľnom poli

je vyšetrenie vhodné pre deti od 2 rokov a umožňuje zmerať veľkosť straty sluchu na rozdielnych frekvenciách bez načúvacích prístrojov aj s nimi.

Je to vyšetrenie sluchu, pri ktorom sa na začiatku dieťaťu ukáže, čo sa od neho očakáva, že urobí, keď započuje zvuk. Dieťa môže vhodiť kocku do škatule, vložiť krúžok na paličku, pustiť autíčko po dráhe, nalepiť nálepku alebo urobiť akúkoľvek inú hrovú aktivitu, ktorá ho baví.

Zvuky, ktoré dieťa počúva, prichádzajú z reproduktorov, ktoré sú umiestnené v miestnosti, preto tomu hovoríme, že je to audiometria hrou vo voľnom poli. Keďže sa nemeria každé uško samostatne, na audiograme nájdete iba jednu krivku, ktorá je spoločná pre obe ušká. (Na fotke nacvičuje dievčatko audiometriu hrou v domácom prostredí tak, že vkladá drevené puzzle do formy.)

b.) Audiometria hrou so slúchadlami

Ako už nadpis napovedá, dieťa v tomto prípade počúva jednotlivé tóny cez vyšetrovacie slúchadlá (nie cez reproduktory) a to, že zvuk započulo, prejaví vopred dohodnutou aktivitou – hrou (pri tóne napríklad stavia z kociek vežu, zapichuje hríbiky do podložky atď.) Takáto hravá tónová audiometria je často najviac efektívnym vyšetrením u detí v škôlkarskom veku, ak chceme u nich zmerať stratu sluchu na každom uchu samostatne. Keďže sa meria každé ucho samostatne, na audiograme nájdete zakreslené 2 krivky pre pravé uško aj pre ľavé uško.

Obmedzenia audiometrie hrou:

  • Vyšetrenie si vyžaduje zácvik v ambulancii alebo domácom prostredí.
  • Aktivity sa musia obmieňať, aby dieťa zostalo motivované a udržala sa jeho pozornosť.
  • Vekovo je vhodná až od cca 2 rokov.
  • Rovnako ako VRA, aj CPA sa zvyčajne u malých detí musí opakovať na niekoľkých sedeniach, aby odborník získal čo najpresnejšiu informáciu o strate sluchu na jednotlivých frekvenciách.
  • Rada rodičov: Skúšajte si počúvanie rôznych tónov doma – Na smartfónoch sa dá nájsť veľa aplikácií pod názvom „Tone generator‟, ktoré vedia prehrávať zvuky podobné ako pri CPA alebo VRA vyšetrení. Osvedčilo sa nám, že sme si doma s Danielom vyšetrenie nacvičovali – ukazovali sme na uško a hádzali pri zvuku kocky do škatule. Daniel sa tak naučil, čo sa od neho čaká, keď prišiel na skutočné vyšetrenie. Vďaka aplikácii sme zase my mali aspoň hrubú predstavu o tom, čo náš Daniel s načúvačikmi počuje.
  • Rada rodičov: nacvičujte nosenie veľkých slúchadiel doma, aby sa dieťa nebálo –  Filipovi sme sa na vyšetrení opakovane snažili dať slúchadlá na uši, veľmi sa ich však bál a strhával ich dole. A tak sme ho začali privykať na slúchadlá doma. Kúpili sme veľké slúchadlá, ktoré nosia robotníci, aby si nepoškodili pri práci sluch a nosili sme ich všetci doma. Filipovi to prišlo zábavné, tak ich nosil tiež. Keď sme sa po čase zase vrátili na vyšetrenie, dal som si ja na uši svoje robotnícke slúchadlá a náš Filip zase vyšetrovacie. Boli sme v tom spolu a podarilo sa nám zmerať aspoň niektoré zvuky na oboch uškách. Určite si to zopakujeme.
4. Prahová tónová audiometria v audiometrickej kabíne
a.)  Vyšetrenie vzdušného vedenia

sa zvyčajne používa u detí od štyroch až piatich rokov, ktoré sa už dokážu dlhšie sústrediť a nepotrebujú na vyšetrovanie sluchu hru. V tomto prípade dieťa sedí v malej zvukotesnej audiometrickej kabíne a na ušiach má slúchadlá. Jeho úlohou je zdvihnúť ruku alebo stlačiť gombík, keď započuje zvuk.

Práve vďaka slúchadlám je odborník schopný vyšetriť všetky dôležité frekvencie samostatne – na pravom aj ľavom uchu a na základe toho presnejšie nastaviť načúvacie prístroje. Záznam, ktorý si odnášate z vyšetrenia, sa nazýva audiogram a vypovedá o tom, ktoré sú najtichšie zvuky, ktoré je dieťa schopné započuť na rozličných frekvenciách.

Platí to isté, čo pri VRA – čím je dieťa mladšie, tým väčšia je pravdepodobnosť, že je výsledok vyšetrenia trochu skreslený a dieťa v realite počuje o niečo tichšie zvuky ako tie, na ktoré zareagovalo.

b.)  Vyšetrenie kostného vedenia

je podobné vyšetreniu vzdušného vedenia v tom, že taktiež zisťuje, aký najtichší podnet dieťa zachytí na rôznych frekvenciách. V tomto prípade sa však tón neprenáša do ucha vzduchom, ale kosťou.

U starších detí sa môže kostné vedenie vyšetriť vtedy, ak znesú na hlave slúchadlá a vibrátor (na  obrázku je to prístroj pod červenou sponkou) a zároveň sú nám schopné ukázať, kedy tón započuli.

Počas vyšetrenia sa priloží malý vibrátor na kosť za uchom dieťaťa. Tóny rôznych frekvencií aj intenzít, ktoré prístroj vypustí, obchádzajú vonkajšie a stredné ucho a smerujú priamo do vnútorného ucha (slimáka) dieťaťa. Dieťa nám ukazuje, ktoré tóny počulo. Krivka počutia sa zaznamená a urobí sa audiogram.

Dievčatko na obrázku má vyšetrované kostné vedenie na ľavom uchu. Na jeho hlavičke vidíte okrem vibrátora veľké slúchadlá. Pravé slúchadlo (to, ktoré nevidíme, je umiestnené priamo na ušnici), ľavé je mimo ušnice. Do pravého slúchadla je mu púšťaný šum, aby sa vyšetrujúci uistil, že pri silných tónoch bude dieťa vnímať iba ľavým uchom a nebude „švindlovať“ pravým (možno lepším uchom), kam sa vibrácie kosťou môžu preniesť. Keď sa bude dieťaťu vyšetrovať kostné vedenie na pravom uchu, bude sa mu slúchadlom „ošumovať“ zase ľavé ucho.

Kostné vyšetrenie pomáha určiť, v ktorej časti ucha je porucha (či ide o prevodovú, percepčnú alebo zmiešanú poruchu sluchu) a zároveň, aká veľká strata sluchu je na jednotlivých frekvenciách. Ak má dieťa na audiograme zmenenú krivku kostného vedenia, diagnostikuje sa u neho percepčná porucha sluchu. Ak má dieťa na audiograme normálnu krivku kostného vedenia, ale posunutú krivku vzdušného vedenia, diagnostikuje sa u neho prevodová porucha sluchu.

Kostné vedenie je možné vyšetriť aj u bábätiek, u ktorých je potrebné určiť, akú veľkú prevodovú, percepčnú alebo zmiešanú poruchu sluchu majú. Takéto vyšetrenie sa však nerobí vo vyššie uvedenej audiometrickej kabíne. Umožňujú ho niektoré ASSR alebo BERA prístroje. Kostné vyšetrenie sa u bábätiek štandardne nerobí, pretože je možné u nich namerať vzdušné vedenie.

Ak však máme bábätká, ktoré majú veľmi úzky alebo uzavretý vonkajší zvukovod, pre ktorý nie je možné zistiť veľkosť straty sluchu vzdušnou cestou, vyšetrenie kostného vedenia je zmysluplnou voľbou. Na základe tohto vyšetrenia môže lekár následne zvážiť, ako nastaviť dieťaťu kostný vibrátor (pozri kapitolu Implantovateľné systémy pre kostné vedenie), ktorý mu pomôže lepšie počuť.

5. Rečová (slovná) audiometria u detí a hodnotenie sluchových schopností u malých detí

môže mať niekoľko úrovní a verzií. Je to výborný doplnok tónovej audiometrie, pretože sleduje, ako dieťa vníma jednotlivé vety, slová alebo jednotlivé hlásky. Na základe rečovej audiometrie a testov sluchových schopností sa preto môžu precíznejšie doladiť načúvacie prístroje a kochleárny implantát u detí.

Ak sa sleduje porozumenie dieťaťa tak, že si dieťa vyberá z predmetov alebo kartičiek, ktoré sú pred ním, hovoríme o zatvorených testoch. Ak sa vyšetrenie robí bez pomoci obrázkov alebo hračiek, ide o otvorené testy.

Počas vyšetrenia sa môže zisťovať:

  • aké najtichšie slová dieťa rozumie tak, že ich rozpozná (vyberie správnu hračku v sete hračiek alebo ukáže vyslovené slovo v sete obrázkov) – tzv. percepčný test,
  • aké najtichšie slová dieťa zopakuje správne (v sete sú jedno-, dvoj- aj trojslabičné slová),
  • či vie dieťa zopakovať jednoduché alebo zložitejšie vety,
  • či vie dieťa odpovedať na bežné otázky,
  • či dieťa porozumie inštrukciám natoľko, že úlohy správne urobí,
  • či dieťa rozoznáva jednotlivé, izolované hlásky abecedy.

Testy na hodnotenie sluchových schopností u malých detí robí väčšinou surdopéd alebo logopéd. Keďže slová v tomto prípade vyslovuje reálna osoba v miestnosti, musí sa dohliadnuť na to, aby dieťa nevidelo na ústa hovoriaceho a nemohlo tak pri vyšetrení odzerať. U mladších detí sa nevyžaduje opakovanie slov, stačí, ak ukážu na správny obrázok. S testami sluchových schopností sa môže začať už v ranom veku.

Rečovú audiometriu robí foniater alebo audiologická sestra. Porozumenie reči sa zvyčajne vyšetruje tak, že sa deťom púšťajú do slúchadiel v audiometrickej kabínke špeciálne vybrané slová nahrané na CD. V  slovách sa podľa veku dieťaťa a druhu testu nachádzajú podstatné mená, prídavné mená, príslovky aj slovesá. Rečovú audiometriu začínajú zvládať deti okolo 3 rokov.

Obmedzenia rečovej audiometrie a testov hodnotenia sluchových schopností:

  • Ak má dieťa vyberať počuté slovo z obrázkov, ktoré vidí pred sebou, musí vedieť zacieliť svoju pozornosť na dané obrázky a preskakovať očami z jedného obrázka na druhý.
  • Vyšetrovať sa musí v jazyku, ktorý je pre dieťa najviac známy (dieťa z prostredia, kde sa doma hovorí napríklad maďarsky alebo rómsky, nebude vedieť správne vybrať prislúchajúci obrázok pri použití slovenských slov).
  • Vyšetrenie si vyžaduje nácvik v ambulancii alebo domácom prostredí. Odborník sa musí vopred uistiť, že dieťa všetky názvy obrázkov pozná v takom znení, ako sú mu predkladané (dieťa napríklad pozná slovo „medveď“, nielen slovo „maco“). Rodičia preto zvyčajne dostanú domov zoznam slov aj s obrázkami, ktoré sa s dieťaťom pred prvým vyšetrením naučia.
  • Aktivity sa musia obmieňať, aby dieťa ostalo motivované a udržala sa jeho pozornosť.