Čo je zvuk
Zvuk je neviditeľná vibrácia, ktorá sa vlní vzduchom od zdroja (napr. bubon, auto, naše ústa) do priestoru (napríklad k vám). Zvuky zvierat, vecí, ale aj hlasy ľudí okolo nás sa líšia intenzitou (vnímame ju ako hlasitosť) a frekvenciou (vnímame ju ako výšku, hĺbku zvuku). Žaba znie inak ako vtáčik, vysoký detský hlas znie inak ako hlboký mužský hlas, hodinky sú tiché, ale zbíjačka hlučná.
Deti s poruchou sluchu sa líšia v tom, akú veľkú stratu sluchu majú na rôznych frekvenciách, a preto sa líšia aj v tom, ktoré hlásky reči lepšie alebo horšie počujú. Niektoré deti s poruchou sluchu lepšie počujú nízke zvuky (nízke frekvencie), iné deti zase vysoké. O intenzite a frekvenciách sa dozviete viac v podkapitole Audiogram.
Šírenie zvuku vzdušnou cestou
Ušnica zachytáva zvuky neustále, bez ohľadu na to, či sme hore alebo spíme. Zvuky smerujú cez vonkajší zvukovod k blanke bubienka, ktorá je poddajná, a preto ju zvuk, ktorý na ňu dopadne, rozvibruje (podobne ako bubon na hranie). Vibrácie z bubienka sa prenesú na 3 malé kostičky, ktoré sú s blankou bubienka spojené. Kostičky (kladivko, nákovka, strmienok) výrazne zosilnia silu vibrácií a prenesú ich cez oválne okienko na tekutinu v slimáku (v kochlei). Vibrácie z kostičiek spôsobia, že sa tekutina v kochlei dá do pohybu a pohne s vonkajšími vláskovými bunkami. Tento pohyb sa podobá pohybu morskej trávy po tom, čo sa cez ňu preleje vlna. Tým, že sa vonkajšie vláskové bunky neustále vlnia, dochádza k dráždeniu, ktoré opakovane spúšťa zložitý chemický proces, na konci ktorého vnútorné vláskové bunky vypúšťajú malé elektrické impulzy. Tieto impulzy sa prenášajú cez sluchový nerv do mozgu. Mozog sa potom snaží jednotlivé impulzy spracovať a rozoznať, o aký zvuk alebo slovo ide.
Šírenie zvuku kostnou cestou
Pravdepodobne ste ostali prekvapení, keď ste počuli svoj hlas z diktafónu alebo kamery, zdal sa vám akýsi neprirodzene vysoký. Zvuk je vibrácia, a preto sa šíri aj kosťami lebky. Práve kostné vedenie spôsobuje, že počas toho, ako hovoríme, vnímame vlastný hlas hlbšie, ako v skutočnosti je. Počas hovorenia totiž vnímame nielen zvuky, ktoré vychádzajú z úst von, ale takisto zvuky, ktoré narážajú a rozvibrovávajú orgány a kosti vo „vnútri našej hlavy“. Keďže tieto vibrácie smerujú cez spánkovú (temporálnu) kosť priamo do vnútorného ucha a kosť prenáša lepšie hlboké frekvencie ako vysoké, počas toho, ako hovoríme, sa nám zdá náš vlastný hlas hlbší, ako ho v skutočnosti počujú iní ľudia.
Vďaka tomu, že sa zvuk (vibrácie) dá preniesť do slimáka aj kostnou cestou, tak sa aj u detí, ktoré majú poškodené alebo zmenené vonkajšie alebo stredné ucho, môže sluch kompenzovať veľmi dobre. Na prenos vibrácií cez kosť sa cielene využívajú u malých detí (aj bábätiek) kostné vibrátory (kostné implantáty). Viac sa o nich dozviete v kapitole Implantovateľné systémy pre kostné vedenie.
- Na to, aby sme dobre počuli, musia fungovať správne všetky časti ucha aj sluchové centrum v mozgu. Porucha sluchu nastane, ak sa poškodí minimálne jedna jeho časť.