Skúsme si krok za krokom vysvetliť, čo by ste mali vedieť o audiograme vášho dieťaťa. Pre základné pochopenie audiogramu je doležité pochopiť, že rôzne zvuky okolo nás sa líšia intenzitou (vnímame ju ako hlasitosť) a frekvenciou (vnímame ju ako výšku). Tieto dva termíny sú veľmi dôležité pre pochopenie audiogramu, a preto si ich vysvetlíme bližšie.

Intenzita

sa meria v decibeloch (dB). Zvuky okolo nás môžu byť rôzne hlasité – od šumenia lístia až po hukot štartujúceho lietadla. Na zobrazenom teplomere vidíte, akú intenzitu majú každodenné zvuky okolo nás. Nie je náhodné, že je náš „teplomer“ nasmerovaný zhora dole. Zakreslili sme ho tak zámerne, pretože ako neskôr uvidíte, aj intenzita na audiograme zvykne stúpať zhora dole.

Náš „teplomer“ je však trochu zavádzajúci. Je to preto, lebo hlasitosť určitého predmetu (hlasu) sa môže meniť v závislosti od toho, ako ďaleko od neho sme (berte preto uvedené hodnoty ako orientačné). Ak je napríklad autobus v diaľke, znie nám ticho. Ak je hneď vedľa nás, jeho hukot nás zaskočí. Rovnako je to s rečou. Reč pri ušku dieťaťa je oveľa hlasnejšia ako reč z vedľajšej miestnosti.

Frekvencia

sa meria v hertzoch (Hz). Zvuky môžu byť nízke (hrom, bubon) alebo vysoké (pišťanie myšky, cinknutie o sklenený pohár). Ľudia so zdravým sluchom počujú zvuky od 20 do 20 000 Hz.

Naša reč sa tiež skladá z hlások rôznych frekvencií. Niektoré sú hlboké (m, b, p), iné vysoké (f, t, s). Najdôležitejšie frekvencie pre reč sa hýbu medzi 500 až 4 000 Hz. Deti s poruchou sluchu sa líšia v tom, akú veľkú stratu sluchu majú na rôznych frekvenciách, a preto sa líšia aj v tom, ktoré hlásky reči lepšie alebo horšie počujú. Niektoré deti s poruchou sluchu lepšie počujú nízke zvuky (nízke frekvencie), iné deti zase vysoké.

Ak si neviete predstaviť, ako približne znie 200 Hz, 800 Hz, 1 700 Hz alebo 3 500 Hz a máte doma klavír, nájdite si prostredné C (C v prostriedku klaviatúry – na obrázku znázornené žltou). Táto nota má frekvenciu 261,6 Hz.

Na zobrazenej klaviatúre vidíte, že komorné A má cca 440 Hz (mimochodom, podľa tohto tónu sa ladia hudobné nástroje). Stredným frekvenciám reči zodpovedá druhé A sprava (1 760 Hz) a najvyššie A (3 520 Hz) zodpovedá vysokým frekvenciám reči (niektoré naše sykavky).

Tóny vľavo od stredu sú teda nízke (napr. 125 Hz) a tóny napravo od stredu sú väčšinou nízke až stredné (260 – 2 000 Hz). Až na úplne pravom kraji klaviatúry nájdete tóny, ktoré majú vysokú frekvenciu (od 3 500 Hz).

Keďže na klavíri nevieme zahrať všetky frekvencie, ktoré je schopné naše ucho zachytiť, aby ste mali predstavu, ako vysoko znie 4 000 alebo 8 000 Hz tón, skúste si na internete nájsť napríklad túto stránku www.szynalski.com/tone-generator/ a odskúšajte si tam rôznu výšku (frekvenciu) tónov.