Centrálna porucha sluchu (Central Auditory Processing Disorder – CAPD)
je porucha, keď sa dieťa správa, ako keby poruchu sluchu malo, napriek tomu, že jeho „uši“ (vonkajšie, stredné a vnútorné ucho) fungujú správne. Je to preto, že mozog (temporálna, sluchová oblasť) má ťažkosti porozumieť zvukom a nevie si správne spojiť signály, ktoré dostáva z vnútorného ucha. V tomto prípade platí výrok, že „počujeme“ mozgom a nie našimi ušami. CAPD postihuje 2 – 5 % všetkých detí.
1. Čo spôsobuje CAPD?
Náš mozog sa dá rozdeliť na dve časti (hemisféry) – pravú a ľavú. V oboch sa nachádza spánková (temporálna) oblasť, v ktorej sa spracovávajú zvuky aj reč. Ak dôjde k poškodeniu tejto oblasti následkom choroby (encefalitída, meningitída), úrazu alebo cievnej mozgovej príhody, dieťa môže mať zníženú schopnosť prepájať si zvuky so spomienkami (nevie, čo počuje), s čím súvisia aj ťažkosti porozumieť reči.
2. Ako môže CAPD ovplyvniť vývin hovorenej reči u nášho dieťaťa?
Nasledujúce ťažkosti sa u detí s CAPD vyskytujú často, nemusia byť však všetky prítomné.
Dieťa s centrálnou poruchou sluchu môže mať problémy:
- určiť, odkiaľ zvuk prichádza,
- odpovedať, keď naň ľudia rozprávajú,
- rozoznať rozdiel medzi zvukmi,
- rozoznať rozdiel medzi slovami, ktoré znejú podobne,
- porozumieť, ako jednotlivé vety vytvoria príbeh,
- sledovať zložitejšie vety,
- sledovať hovorenú reč, ak hovorí viac ľudí naraz alebo je na pozadí hluk,
- zapamätať si slová a príbehy (narušená krátkodobá sluchová pamäť).
Okrem toho sa môžu objaviť problémy s čítaním, písaním a gramatikou, ťažkosti s vnímaním melódie a rytmu reči, chápaním výrazu tváre. Niekedy sa objaví slabšia zraková predstavivosť a kolísavosť emócií. Mnohé deti s CAPD majú malú pasívnu aj aktívnu slovnú zásobu.
3. Ako sa dá zistiť, či má naše dieťa skutočne CAPD a nie sú jeho ťažkosti spôsobené inou príčinou?
- Vyšetrenie sluchu AABR metódou odlíši, či nejde o sluchovú neuropatiu, ktorej príznaky sa niekedy podobajú na CAPD.
- Vyšetrenie detským psychiatrom vylúči poruchu pozornosti (s hyperaktivitou), ktorá môže ovplyvniť, ako dieťa „dáva pozor“ na zvuky a reč okolo neho.
- Vyšetrenie logopédom ukáže, či dieťa v správnom poradí skladá hlásky dokopy, aby vytvorilo slová, či si pamätá viacero slov za sebou, či si vie rýchlo spomenúť na slová a vytiahnuť ich z pamäti, keď chce niečo pomenovať, či rozumie hovoreným inštrukciám alebo jazyku ako takému v tichu aj hluku.
- Vyšetrenie špeciálneho pedagóga, ktorý sa venuje ťažkostiam s písaním alebo čítaním, poukáže na možné poruchy učenia.
4. Ako môžeme nášmu dieťaťu pomôcť?
- Vyhľadajte odborníka – logopéda a špeciálneho pedagóga, ktorý sa zaoberá problémami s osvojením si jazyka a poruchami učenia.
- Pouvažujte o zaradení dieťaťa do škôlky pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou alebo škôlky pre deti s poruchou sluchu (v prípade, že dieťa posunkuje).
- Ak má vaše dieťa vážne problémy vyjadriť sa, uvažujte čo najskôr o používaní alternatívnej formy komunikácie – napríklad posunkového jazyka alebo kartičkového systému.
- Naučte dieťa relaxovať. To, že nerozumie, o čom ľudia hovoria, môže byť preň veľmi stresujúce.
- Naučte dieťa slová alebo posunky pre výrazy ako „nervózny“, „stres“, „nahnevaný“, ale takisto slová ako „pokojný“, „cítim sa dobre“, „uvoľnený“, aby vám vedelo naznačiť, ako sa cíti.