Ako komunikovať, keď ma dobre nepočuje? Má vôbec zmysel na neho rozprávať a spievať mu, keď ma nepočuje? Čo mám robiť, aby začal rozprávať? Prečo to trvá tak dlho, kým prichádzajú prvé slová? To všetko sú časté a zmysluplné otázky, ktoré v poradni počúvame.
Uvedomujeme si, že ste pod veľkým tlakom a zorientovať sa rýchlo v možnostiach a radách odborníkov aj rodičov, ktorí sú okolo vás, môže byť hlavne zo začiatku veľmi ťažké.
Bez ohľadu na to, akú komunikačnú metódu si vyberiete, majte na pamäti, že hluchotu má len minimum detí a aj pre mnohé tieto deti môže byť riešením kochleárny implantát.
Všetky ostatné deti sú nedoslýchavé a majú väčšie alebo menšie zvyšky sluchu, ktoré sa dajú trénovaním cvičiť a využívať na porozumenie hovorenej reči. Neprestávajte preto v žiadnom prípade na dieťa hovoriť alebo mu spievať. Deti potrebujú, aby ste s nimi komunikovali, a to aj v prípade, že v danom momente dobre nepočujú.
Vybudovanie dobrej komunikácie je veľmi dôležité pre akékoľvek dieťa a jeho rodinu. Deti s poruchou sluchu nie sú výnimkou, odlišné sú iba metódy, ktoré pri komunikácii s nimi používame.
V poradni vidíme, že vďaka veľkej snahe rodičov a pomoci intenzívnej ranej intervencie sa aj deti s ťažkou poruchou sluchu môžu naučiť efektívne komunikovať. Pre niektoré bude prvým komunikačným systémom reč, pre druhé posunky a pre tretie kombinácia reči s posunkami. Dôležitá podľa nás nie je forma, ale fakt, aby deti s poruchou sluchu mohli začať komunikovať čo najskôr.
Rané interakcie s dieťaťom zvyšujú schopnosť bábätka naučiť sa jazyk a komunikovať. Občas sa však stáva opak, rodičia komunikujú s deťmi s poruchou sluchu menej ako s ich počujúcimi súrodencami.
Nenechajte sa odradiť, ak máte zo začiatku pocit, že vaše dieťatko nereaguje na vašu snahu komunikovať s ním dostatočne. Počúvanie a komunikácia chce čas, je to ako valčík, pri ktorom sa musí naučiť, kedy ísť dopredu a kedy zase dozadu. Vaše dieťatko s poruchou sluchu potrebuje, aby ste s ním komunikovali vždy, keď sa to dá.
Čím viac na neho hovoríte, prípadne hovoríte a posunkujete, tým viac má možnosť počúvať, sledovať, rozumieť a reagovať. To, samozrejme, neznamená, že máte na dieťa hovoriť bez prestávky, kým vás nezačne bolieť hrdlo alebo nebudete mať svalovku na rukách. Dieťa potrebuje čas, aby reč spracovalo a mohlo zareagovať späť.
Počujúci rodičia berú často hovorenie ako samozrejmosť. Pre deti s ťažkou poruchou sluchu však počúvanie a hovorenie také samozrejmé a ľahké nie je. Preto je potrebné, aby sa u detí s poruchou sluchu cielene podporovalo vnímanie hovorenej reči pri hre, bežnom rozhovore alebo v opakujúcich sa denných rutinách.
