Ako odborník zistí, na ktoré miesto má zakresliť „bodku“ na audiograme? Počas subjektívneho vyšetrenia sa dieťaťu pustia tóny jednej frekvencie, ale s rôznou intenzitou.

Sleduje sa, aká je najnižšia intenzita (hlasitosť), pri ktorej dieťa zareaguje na zvuk. Keď sa táto intenzita nájde, odborník ju poznačí „bodkou“ do audiogramu. Tento bod je vlastne „prah počutia“ na danej frekvencii. Prah počutia znamená, že slabšie zvuky, ako je daný bod, vaše dieťa nepočuje alebo na ne vzhľadom na nízky vek nereaguje, pretože sú veľmi slabé.

Keď nájde odborník prah počutia na jednej frekvencii, pokračuje na ďalšej frekvencii a znova hľadá najtichší bod, pri ktorom dieťa ešte zareaguje. Takto vyšetrí všetky frekvencie dôležité pre reč. K niektorým prahom počutia sa opakovane vráti, aby sa uistil, že dieťa spoľahlivo reaguje pri danom tóne.

Následne zapíše reakcie dieťaťa do audiogramu. Výsledkom je „krivka počutia“. [pozn. Podobný výsledok v podobe odhadovaného audiogramu môže poskytnúť aj ASSR vyšetrenie alebo frekvenčne špecifická BERA, pri týchto vyšetreniach nie je potrebné, aby dieťa spolupracovalo (pozri kapitolu Vyšetrenia sluchu).

Rovnaký proces sa udeje aj vtedy, ak už dieťa má načúvacie prístroje. Znova sa sledujú všetky frekvencie a zaznamenajú sa najtichšie zvuky, ktoré dieťa započuje počas toho, ako má na uškách načúvacie prístroje. Výsledok (spojené bodky) je „zisková krivka“, ktorá ukazuje, ako dobre je dieťa schopné počuť s načúvacími prístrojmi. Zisková krivka by sa mala počas dolaďovania načúvacích prístrojov neustále zlepšovať.

  1. Na ľavom obrázku vidíme prahy počutia u dieťaťa so stredne ťažkou stratou sluchu bez načúvacích prístrojov. Vpravo vidíme skoro ideálnu ziskovú krivku (prahy počutia) s dobre nastavenými načúvacími prístrojmi u toho istého dieťa. Všimnite si, že šedá farba na ľavom obrázku vyznačuje oblasť, ktorú toto konkrétne dieťa nemôže bez načúvacích prístrojov započuť. Je to podstatná časť hlások našej reči. Zároveň si všimnite, že zatiaľ čo toto dieťa nie je schopné pri bežnej intenzite reči započuť veľkú väčšinu hlások reči, je schopné započuť štekanie psa, klavír alebo plač iného dieťaťa. Na tomto obrázku teda vidíte, prečo sa napríklad vaše dieťa so stredne ťažkou stratou sluchu môže otáčať na zvuky prostredia (pes, práčka, motorka…), no na porozumenie bežnej reči mu takéto počutie nestačí, a preto potrebuje načúvacie prístroje.
  2. Na pravom obrázku vidíme, ako tomuto istému dieťaťu so stredne ťažkou stratou sluchu pomohli dobre nastavené načúvacie prístroje vnímať skoro celé spektrum reči. Ostala už iba malá šedá plocha, ktorú dieťa ešte stále nepočuje.