Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) určila v roku 1980 nasledujúcu Medzinárodnú klasifikáciu sluchových porúch (stupne straty sluchu):

Ak má napríklad vaše dieťa stredne ťažkú stratu sluchu, znamená to, že priemerná strata sluchu je u neho v rozsahu medzi 56 – 70 dB.

Pozn. Ako sa dozviete v kapitole s názvom Sociálna podpora rodín s dieťaťom s poruchou sluchu, niektoré deti s poruchou sluchu, majú možnosť získať preukaz ťažko zdravotne postihnutého občana a na základe neho žiadať o rôzne príspevky, ktoré im pomôžu kompenzovať sociálne dôsledky poruchy sluchu (napríklad príspevok na druhú súpravu načúvacích prístrojov alebo FM systém). Preukaz sa im vydá iba vtedy, ak splnia podmienku, že ich miera funkčnej poruchy sluchu bude najmenej 50 % podľa Fowlera.

Z toho vyplýva, že na to, aby ste ako rodičia dieťaťa s poruchou sluchu mohli o tento preukaz požiadať, potrebujete, aby vám foniater napísal do lekárskej správy, akú veľkú stratu sluchu má dieťa podľa Fowlera, nestačí, aby tam bola uvedená strata sluchu v decibeloch.

Strata sluchu podľa Fowlera sa prepočítava na základe 4 frekvencií 500 Hz, 1 000 Hz a 2 000 Hz a 4 000 Hz, avšak decibely sa v tomto prípade nespočítavajú. Každému prieniku frekvencie (Hz) a intenzity (dB) je v tabuľke určené presné percento.

Napríklad strata sluchu 50 dB na 500 Hz je 7,9 %, 50 dB na 1 kHz je 15,7 %, 50 dB na 2 kHz 22,4 % a 50 dB na 4 kHz je 8 %. Dieťa, ktoré by teda malo na každej z týchto 4 frekvencií stratu sluchu 50 dB, by malo na danom uchu stratu sluchu podľa Fowlera 54 % (platné v 7/2022).

Pamätajte však, že nemôžete porovnávať dve deti s podobnou diagnózou. Dve rôzne deti môžu mať v správe zapísaný rovnaký stupeň straty sluchu alebo rovnaké percento podľa Fowlera, no napriek tomu môžu počuť veľmi rozdielne zvuky na jednotlivých frekvenciách. Jedno dieťa môže lepšie počuť nízke tóny a zle vysoké, u druhého dieťaťa to bude naopak. Preto je takéto určenie len orientačné. Schopnosť vnímať a spracovávať zvuk, rovnako ako aj schopnosť hovoriť, závisí od množstva, a preto sa dve deti, ktoré majú podobný audiogram, môžu vyvíjať veľmi rozdielne.

Skúsme si teraz pozrieť podobný obrázok, ktorý nám objasní, pri akom stupni straty sluchu je dieťa ešte stále schopné počuť reč.

Ako vidíte, počujúce deti sa nachádzajú nad žltým pásmom reči (vyzerá ako banán), a preto sú schopné zachytiť všetky dôležité hlásky reči. Deťom s ľahkou stratou sluchu začnú unikať tiché hlásky, deti so strednou až stredne ťažkou stratou sluchu zachytia iba niektoré hlásky reči a deti s ťažkou stratou sluchu a praktickou hluchotou, nedokážu sluchom (bez načúvacieho prístroja) zachytiť a porozumieť bežnej hovorenej reči vôbec.

Poznámka: Ak vaše dieťa nosí načúvacie prístroje, je dobré vyšetriť sluch dieťaťa S aj BEZ nich. Takéto  porovnanie audiogramov ukáže, nakoľko načúvacie prístroje pomôžu dieťaťu počuť.