U detí s menšou pôrodnou váhou ako 1 500 gramov je zvýšené riziko nielen poruchy sluchu, ale aj ďalších zdravotných komplikácií. V tomto momente nepoznáme presnú súvislosť medzi nízkou hmotnosťou a poruchou sluchu, je však zjavné, že vývin ucha je ovplyvnený zdravým rastom bábätka v maternici a nízka hmotnosť svedčí o tom, že bábätko buď nebolo dobre vyživované, alebo prekonalo spolu s mamkou infekciu.
Ďalším faktom je, že predčasne narodené bábätká s veľmi nízkou pôrodnou hmotnosťou často sprevádzajú vážne zdravotné komplikácie. Zvýšené je u nich riziko vážnych infekcií, lebo obranyschopnosť týchto detí je oslabená (infekcie sú často liečené sluch poškodzujúcimi liekmi), hypoxie (nedokysličenie) alebo hyperbilirubinémie (žltačka). Všetky tieto komplikácie sú rizikové faktory pre vznik poruchy sluchu pri narodení. Zároveň sa ukazuje, že u detí s hmotnosťou menšou ako 1 500 g je zvýšené riziko, že budú mať progresívnu poruchu sluchu (s vekom sa bude ich porucha sluchu zhoršovať), prípadne budú mať poruchu sluchu, ktorá sa objaví až okolo 2. – 4. roku, prípadne neskôr. Aj to je dôvod, prečo by sa mal stav sluchu u rizikových bábätiek opakovane kontrolovať aj po tom, čo sú prepustené z nemocnice.
U rizikových bábätiek nestačí, aby sa sluch vyšetril iba pomocou otoakustických emisií (OAE). Je potrebné doplniť ho o AABR alebo BERA vyšetrenie, ktoré skontroluje aj ďalšie časti sluchovej dráhy (nielen vnútorné ucho, ako je tomu pri vyšetrení OAE). Bližšie informácie viď kapitola Vyšetrenia sluchu.
