Niektoré lieky sú známe tým, že sú ototoxické (poškodzujúce sluch). Lekári nimi liečia u detí vážne zdravotné komplikácie spojené s pôrodom a novorodeneckým obdobím alebo život ohrozujúce choroby v neskoršom živote (napr. meningitídu). Aj niektoré chemoterapeutické lieky (napr. cisplatina), ktoré sa používajú na liečbu rakoviny u detí, sú ototoxické.
Najčastejšími liekmi poškodzujúcimi sluch sú antibiotiká nazývané aminoglykozidy (gentamycín, tobramycín, neomycín, kanamycín, streptomycín, amikacín), ktoré sú často najlepšou, ale niekedy aj jedinou možnosťou na liečbu danej infekcie. Bohužiaľ tieto antibiotiká poškodzujú kochleu aj vestibulárny orgán, pričom zvyčajne poškodia jedno viac ako druhé.
Gentamycín a tobramycín poškodzujú viac vestibulárny aparát a kochleu zase poškodzuje viac neomycín, kanamycín a amikacín (tieto lieky spôsobujú nezvratnú poruchu sluchu, pretože vážne poškodia vláskové bunky v kochlei). Porucha sluchu sa najprv prejaví na vysokých frekvenciách a neskôr sa objaví aj na hlbokých frekvenciách.
Porucha sluchu sa však neobjaví u všetkých detí, ktorým boli podané tieto antibiotiká. Podstatné je, akú vysokú dávku týchto antibiotík vaše dieťatko užilo a aká vysoká bola ich hladina v krvi.
Väčšie riziko poruchy sluchu je u detí, ktoré tieto lieky užívali niekoľkokrát alebo mali tieto lieky predpísané spolu s inými liekmi, ako sú napríklad diuretiká (furosemid) alebo vancomycín. Neonatologické pracoviská práve preto, aby chránili čo najviac sluch predčasne narodených detí, sledujú pravidelne hladinu ototoxických liekov v krvi.
Zároveň sa ukazuje, že porucha sluchu spojená s užívaním týchto liekov môže mať aj genetickú predispozíciu (c.1555delG), pretože sa ukázalo, že na poškodenie vnútorného ucha sú rôzne citliví rôzni ľudia a pri rozdielnych dávkach amynoglykozidových antibiotík. Väčšia pravdepodobnosť, že dieťatko stratí sluch po podaní týchto antibiotík, je teda vtedy, keď už viete, že vo vašej blízkej rodine je niekto, u koho sa porucha sluchu objavila po podaní aminoglykozidov.
