Autozomálne recesívna porucha sluchu (napr. Connexin 26)

Kochlea (slimák) je veľmi zložitý orgán, ktorý potrebuje veľa inštrukcií, aby sa správne vyvinul a fungoval. Tieto inštrukcie pochádzajú z najmenej 300 génov, medzi ktorými je aj gén GJB2 (Connexin 26), GJB3 (Connexin 31) a GJB6 (Connexin 30). Zmeny v ktoromkoľvek z týchto 3 génov môžu spôsobiť autozomálne recesívnu poruchu sluchu. V prípade connexinových mutácií majú deti stratu sluchu od ľahkej až po veľmi ťažkú. Na Slovensku sa však najčastejšie vyskytujú ťažké straty sluchu.

1. CONNEXIN 26 (MUTÁCIA GÉNU GJB2)

Genetická porucha sluchu pri ktorej dochádza k mutácii génu GJB2, ktorý kóduje bielkovinu Connexin 26, je najčastejšie sa vyskytujúca genetická porucha sluchu na Slovensku. Rovnocenne postihuje chlapcov aj dievčatá. V tomto prípade je gén s poruchou sluchu „recesívny‟ (slabý). Pretože je gén poruchy sluchu v tomto prípade recesívny, môže sa prenášať po mnohé generácie bez toho, aby ste poznali niekoho v rodine, kto má poruchu sluchu. Zdravý dominantný gén je silnejší, a preto vždy zvíťazí nad recesívnym s poruchou sluchu. U dieťaťa sa objaví porucha sluchu iba vtedy, ak sa u neho skombinuje recesívny gén od mamy s recesívnym génom od otca (rodičia sú zvyčajne obaja počujúci).

Na tomto obrázku sa vám pokúsime vysvetliť, ako to funguje v prípade oboch počujúcich rodičov:

  • Malé „d“ znamená recesívny gén, ktorý nesie informáciu o poruche sluchu.
  • Veľké „D“ znamená dominantný gén, ktorý je v tomto prípade zdravý (nenesie informáciu o poruche sluchu).
  • Každý rodič má „Dd“. Rodič počuje preto, lebo má jeden zdravý dominantný (silný) gén a jeden  recesívny (slabý) gén, ktorý sa musí podriadiť dominantnému.
  • Dieťa týchto rodičov bude mať poruchu sluchu iba vtedy, ak bude „dd“, čiže získa od každého rodiča 1 recesívny gén (spolu bude mať 2 recesívne gény). Keďže nemá žiadny dominantný zdravý gén, prejaví sa u neho porucha sluchu.
  • Ak ste dvaja počujúci prenášači Connexinu 26, šanca, že sa vám spolu narodí dieťatko s poruchou sluchu, je 25 %. V prípade, že sa rozhodnete mať ďalšie dieťatko, šanca, že sa vám znova narodí dieťatko s poruchou sluchu, je opäť 25 %.

Niekoľko faktov o Connexine 26:

  • GJB2 gén kóduje bielkovinu Connexin 26, aby správne fungovala. Táto bielkovina zohráva dôležitú úlohu v tom, ako funguje slimák (kochlea) vo vnútornom uchu, pretože sa vďaka nej vytvorí systém kanálikov (tzv. „gap junctions“), ktoré umožňujú, aby sa medzi vláskovými bunkami vnútorného ucha vymieňali draslíkové ióny. Správny proces chemickej výmeny je nevyhnutný na to, aby slimák dobre fungoval a mohol vzniknúť sluchový vnem.
  • Connexinová percepčná porucha sluchu je najčastejším typom obojstrannej ťažkej poruchy sluchu u nás. Odhaduje sa, že zodpovedá za viac ako tretinu genetických nesyndrómových porúch sluchu.
  • Ak si myslíte, že ľudí ako vy je málo, tak sa mýlite. Predpokladá sa, že v Európe je počujúcim prenášačom mutácie GJB2 génu každý 33. obyvateľ.
  • V  GJB2 géne je známych asi 100 rôznych mutácií, ktoré môžu spôsobiť poruchu sluchu. Na Slovensku sa doteraz zachytilo okolo 20 rôznych mutácií tohto génu, no najčastejšia u nás je mutácia s názvom c.35delG.  To znamená, že k chybe došlo na 35. mieste v danom géne tým, že sa vynechala nukleová báza G.

V genetickej správe dieťaťa môžete nájsť nasledujúce pojmy:

recesívny homozygot – je vaše dieťa vtedy, ak od oboch rodičov zdedilo tú istú mutáciu na tom istom mieste génu GJB2 (napr. 35delG/35delG). Väčšina detí na Slovensku, ktorá má v správe uvedené, že sú homozygot s mutáciou c.35delG, má obojstrannú ťažkú poruchu sluchu.

zložený heterozygot – je vaše dieťa vtedy, ak od rodičov zdedilo mutáciu na dvoch rôznych miestach toho istého génu – od jedného rodiča na jednom mieste a od druhého rodiča na inom mieste (napr. 35delG/IVS 1+1 G na A).

V genetickej správe rodiča, ktorý je počujúci prenášač poruchy sluchu, taktiež môžete nájsť výraz heterozygot. Rodič je v tomto prípade heterozygot preto, lebo sa u neho objavila jedna kópia zmutovaného génu a jedna kópia bežného génu.

Najčastejšie otázky, ktoré sa pýtajú rodičia a starí rodičia v súvislosti s Connexinom 26:

Mali by sme dať vyšetriť aj naše druhé dieťa?

Nechať vyšetriť ostatné deti, či nie sú nositeľmi génu spojeného s poruchou sluchu, je vec osobného rozhodnutia. Niektoré deti chcú v dospelosti vedieť, či sú nositeľmi génu spojeného s poruchou sluchu. Ak by totiž v budúcnosti našli počujúceho partnera, ktorý má rovnakú recesívnu mutáciu v géne spájanom s poruchou sluchu, ich deti (vaše vnúčatá) by mohli mať tiež poruchu sluchu (25 % pravdepodobnosť).

Ak sme my (rodičia) počujúci prenášači recesívneho génu poruchy sluchu, môžu byť prenášači aj naši súrodenci a iní blízki príbuzní?

Ak ste vy alebo váš partner nositeľmi recesívneho génu poruchy sluchu a ste pri tom počujúci, potom  minimálne jeden z vašich rodičov aj z rodičov vášho partnera je tiež nositeľom poruchy tohto génu. To znamená, že každý z vašich bratov alebo sestier má pravdepodobnosť 1 z 2 (50 %), že je nositeľom mutovaného génu.

Budú mať poruchu sluchu aj naše vnúčatá?

To závisí od budúceho partnera vášho dieťaťa.

  • Ak si vaše nedoslýchavé dieťa s Connexinom 26 (dd) zoberie počujúceho partnera (DD), ktorý nemá recesívny gén s poruchou sluchu, tak vaše vnúčatá nebudú mať poruchu sluchu, ale budú prenášači mutácie pre poruchu sluchu.
  • Ak si vaše nedoslýchavé dieťa s Connexinom 26 (dd) zoberie počujúceho partnera (prenášača),  ktorý má recesívny  gén s poruchou sluchu (Dd), tak šanca na poruchu sluchu u vnúčaťa je 1 z 2 (50 %). Deti týchto rodičov budú mať poruchu sluchu iba vtedy, ak dostanú od počujúceho rodiča gén s poruchou suchu a stanú sa „dd“. Je jedno, či je nedoslýchavou mama alebo otec. To znamená, že v tomto prípade môžete mať vnúčatá s poruchou sluchu za predpokladu, že si vaše nedoslýchavé dieťa (dd) v budúcnosti zoberie počujúceho partnera, ktorý je nosičom recesívneho génu.
  • V prípade, že si vaše „dd“ nedoslýchavé dieťa s Connexinom 26  zoberie tiež nedoslýchavého partnera s Connexinom 26 „dd“, budete mať určite vnúčatá s poruchou sluchu, pretože všetci budú mať „dd“ – recesívnu poruchu sluchu.

2. Mutácia génu MARVELD2

patrí rovnako ako Connexin 26 medzi autozomálne recesívne poruchy sluchu, avšak nachádza sa iba u rómskej populácie a má za následok asi 5 % vrodených porúch sluchu medzi Rómami. Spôsob dedenia tohto génu z rodiča na dieťa je rovnaký ako v prípade Connexinu 26.

Autozomálne dominantná porucha sluchu

znamená, že stačí jeden gén na to, aby sa prejavila porucha sluchu. Tento gén s poruchou sluchu je „dominantný‟ (silný) a rovnocenne postihuje chlapcov aj dievčatá. U dieťaťa sa objaví porucha sluchu vtedy, ak má aspoň jeden rodič dominantný gén nesúci informáciu o poruche sluchu (tento rodič je sám nedoslýchavý alebo nepočujúci). Okolo 15 – 20 % nesyndrómových genetických porúch sluchu je autozomálne dominantných.

Na tomto obrázku sa vám pokúsime vysvetliť, ako to funguje:

  • Veľké „H“ znamená dominantný gén spôsobujúci poruchu sluchu.
  • Malé „h“ znamená recesívny gén, ktorý je v tomto prípade zdravý (nenesie informáciu o poruche sluchu).
  • Jeden rodič má „Hh“ a má poruchu sluchu. Druhý rodič má „hh“ a nemá poruchu sluchu.
  • Polovica detí dostane „Hh“ a bude mať poruchu sluchu. Druhá polovica bude mať „hh“ a zdravý sluch. To znamená, že pravdepodobnosť, že sa vám narodí ďalšie dieťa s poruchou sluchu (za predpokladu, že máte dieťa s tým istým partnerom) je 1 z 2 (50 %).

Autozomálne dominantná porucha sluchu je charakteristická:

  • neskorším nástupom poruchy sluchu (niekedy až v dospelosti),
  • stredným až ťažkým stupňom straty sluchu, ktorý má tendenciu sa zhoršovať a
  • tým, že sa spolu s ňou neobjavujú žiadne iné pridružené poruchy alebo choroby.

Na Slovensku bola nájdená:

mutácia génu TMC1

spôsobuje poruchu sluchu buď neskôr v detstve, alebo v dospelosti. V tomto prípade deti strácajú sluch postupne a zvyčajne počas niekoľkých rokov ohluchnú.

mutácia génu TECTA

spôsobuje poruchu od narodenia alebo od predškolského veku. Audiogram detí sa podobá písmenku U, čiže deti horšie počujú stredné frekvencie.

Porucha sluchu viazaná na X chromozóm

je zriedkavá recesívna porucha, ktorá sa vyskytuje v 1 – 3 % nesyndrómových porúch sluchu. Zvyčajne postihuje mužov. Porucha sa môže prejaviť ako zmiešaná porucha sluchu (mix prevodovej a percepčnej poruchy sluchu). Ak bola vášmu synovi diagnostikovaná táto porucha sluchu, znamená to, že mama je počujúcou nositeľkou chromozómu s poruchou sluchu.

Na tomto obrázku sa vám pokúsime vysvetliť, ako to funguje:

  • Xd je v našom prípade recesívny chromozóm, na ktorý sa viaže porucha sluchu, jeho nositeľkou je mama.
  • dcéry, ktoré dostanú od mamy X a od otca X, budú počujúce a nebudú prenášačky.
  • synovia, ktorí dostanú od mamy X a  od otca Y, nebudú mať poruchu sluchu.
  • dcéry, ktoré dostanú od mamy Xd  a od otca X, budú počujúce prenášačky.
  • synovia, ktorí dostanú od mamy Xd  a  od otca Y, budú mať poruchu sluchu.

Najčastejšie otázky, ktoré sa pýtajú rodičia:

Prečo je mama počujúca a syn má poruchu sluchu?

Ženy majú 2 X chromozómy. Ak je aspoň jeden z nich zdravý, mama počuje dobre. Synovia však majú Y chromozóm od otca (vďaka ktorému sa stali chlapcami a nie dievčatami) a v prípade, že dostanú od mamy práve ten jeden chybný chromozóm, tak sa porucha sluchu prejaví (chýba im totiž zdravý „počujúci“ chromozóm). 

Čo z toho vyplýva pre ostatné naše deti?

  • Vaše dcéry nebudú mať poruchu sluchu, pretože vždy dostanú 1 zdravý „počujúci“ X chromozóm od otca (v tomto prípade jeden zdravý z dvojice stačí na to, aby dieťa nemalo poruchu sluchu). Polovica z vašich dcér však môže prenášať tento zmutovaný chromozóm na svoje deti.
  • Vaši budúci synovia môžu, ale nemusia mať poruchu sluchu. Ak od mamy zdedia zdravý chromozóm, budú počujúci. Ak od nej dostanú chromozóm s poruchou sluchu, tak budú mať poruchu sluchu. Synovia vo vašej rodine budú mať teda 50 % šancu, že budú mať poruchu sluchu.