Časti závesného načúvacieho prístroja

Keďže sa načúvacie prístroje stanú v blízkej budúcnosti vzácnym pomocníkom vašich detí na ceste do sveta zvukov, budete sa musieť o ne naučiť starať, aby vám vydržali čo najdlhšie.

Poďme sa pozrieť na to, z čoho sa závesný načúvací prístroj a jeho príslušenstvo môže skladať.

Jednotlivé značky a modely načúvacích prístrojov sa môžu vzájomne líšiť. Na detských závesných modeloch zvyčajne nájdete ušnú koncovku s hadičkou, závesný hák, mikrofón(y) a dvierka batérie (zdroj). Regulátor hlasitosti a prepínač programov je u detí vypnutý. Na vyššie zobrazenom obrázku je vo dvierkach audiobotičky ukrytý priestor na batériu. „Audiobotička“ nie je bežnou súčasťou načúvacích prístrojov. Viac sa o nej a jej rôznych modeloch dozviete v podkapitole FM systém.

Občas môžete uvidieť u starších detí aj závesné načúvacie prístroje, ktoré majú reproduktor zabudovaný priamo v tvrdej ušnej koncovke – tzv. závesné RITE (RIC) prístroje. Vďaka tomu, že nie je reproduktor zabudovaný v samotnom tele načúvacieho prístroja (ako to bolo v predchádzajúcom prípade), prístroj, ktorý visí za uchom, môže byť o niečo menší. Ako vidíte na dvoch predchádzajúcich obrázkoch – obal prístroja je spojený tenkým drôtikom so špeciálnou koncovkou, ktorá je umiestnená priamo vo zvukovode dieťaťa.

Ušná koncovka (tvarovka)

je dôležitá časť závesného načúvacieho prístroja, ktorá musí dobre tesniť vo zvukovode a v ušnici a nesmie spôsobovať nepríjemný tlak či bolesť. Koncovky sa preto musia priebežne meniť počas toho, ako dieťa rastie.

Nárok na preplatenie od zdravotnej poisťovne máte pri deťoch do 6 rokov 2x za rok a pri deťoch od 7 do 18 rokov je to raz za rok (údaj k 7/2022). Ak vaše dieťa potrebuje koncovku častejšie ako 2x za rok, nečakajte a kúpte si ju z vlastných financií.

Netesniaca alebo mechanicky poškodená koncovka spôsobuje pískanie prístroja tzv. spätnú väzbu, čo výrazne ovplyvní, koľko zosilneného zvuku sa reálne dostane do ucha. Čím je zosilnenie prístroja väčšie, resp. čím ťažšiu poruchu sluchu má dieťa, tým väčšia je šanca, že budú načúvacie prístroje pískať pri netesniacej ušnej koncovke.

Ak sa pískanie objaví, keď vložíte koncovku s prístrojom do ucha dieťaťa, ale nepočujete žiadne pískanie prístroja počas toho, ako zakryjete prstom otvor koncovky, pravdepodobne dieťa z ušnej koncovky vyrástlo a potrebuje ju vymeniť.

To, že dieťa z koncovky vyrástlo, zvyčajne vidíte aj na koncovke, pretože v ušnici nesedí tak dobre ako predtým a odstáva od nej. Keďže zvukovod detského uška rapídne rastie, výmena koncovky sa odporúča každé 2 až 3 mesiace v prvom roku života dieťaťa a dva až trikrát za rok u škôlkarov.

Nastavenie načúvacieho prístroja sa musí nanovo overiť vždy po zmene koncovky, keďže sa zmenili akustické parametre v ušku. Je to preto, lebo nová koncovka nie je nikdy úplne rovnako veľká ako tá pôvodná a zaberá preto iné množstvo priestoru vo zvukovode.

Odporúča sa preto, aby sa po výmene koncovky znova nastavila spätná väzba (viac sa o týchto postupoch dozviete v podkapitole Čo všetko sa môže diať na pravidelných kontrolách u foniatra.

Pred výrobou odtlačku sa foniater pozrie do zvukovodu, či tam dieťa nemá maz, prípadný maz vyčistí. Do zvukovodu dieťatka vloží opatrne pinzetou malú vatičku, ktorá bude chrániť bubienok pred podtlakom, ktorý vznikne, keď sa bude stvrdnutý odtlačok vyberať z uška.

Foniater zoberie 2 špeciálne hmoty, ktoré navzájom premieša. Hmotu vloží do aplikátora (ľavý obrázok) a opatrne ju natlačí do zvukovodu dieťaťa. Niekoľko minút ju tam nechá stvrdnúť (pravý obrázok). Zo stvrdnutej hmoty vznikne odtlačok zvukovodu, na základe ktorého sa potom vytvaruje priesvitná alebo farebná ušná koncovka. (Pozor, podľa skúseností rodičov môžu byť niektoré farebné koncovky krehkejšie, a preto sa ľahšie zničia.). Po vybratí odtlačku zo zvukovodu si foniater odtlačok prezrie, či v ňom nie sú bublinky. Ak sú, musí sa urobiť nový odtlačok. Po skončení sa foniater znova pozrie do zvukovodu dieťaťa, či mu v ušku neostal zvyšok z vatičky alebo hmoty.

Nový odtlačok a koncovky sa robia u malých detí tak často, ako je to potrebné.

Skúsenosť rodičov: Závisí od foniatra, či malému dieťaťu spríjemní robenie odtlačkov. Celkom rozumiem, že malému dieťaťu môže byť nepríjemné, keď musí vydržať čakať s uchom plným plastelíny. My máme skvelého foniatra, ktorý má obdivuhodne ľudský a trpezlivý prístup, snaží sa dieťatko rozptýliť, potešiť hračkou, svetielkom a naposledy dokonca „rozprávkou“, čo sme u predchádzajúceho foniatra nezažili.

Rada rodičov: Nečakajte zbytočne dlho na koncovky. Poučili sme sa, že to, ako rýchlo sa k vám nové koncovky dostanú, závisí od foniatra aj firmy, ktorá ich vyrába. U nášho bývalého foniatra sme čakali na koncovky tak dlho, že v čase, keď ich konečne náš malý syn dostal, už mu zase dobre nesedeli :-(. Poučili sme sa. Keď náš nový foniater urobil Jurkovi koncovky, odniesli sme si ich priamo do firmy, ktorá ich vyrába. Vo firme sme sa dohodli, že nám zavolajú, keď budú koncovky hotové a priamo si po ne prídeme. S koncovkami sme potom prišli za foniatrom, aby nám nastavil spätnú väzbu. Spýtajte sa vášho foniatra, ako dlho to bude trvať u neho. Všetko sa dá zvládnuť rýchlo, len musíte nájsť správny spôsob.

Od dojčenského veku sa dajú urobiť tvrdé aj mäkké (silikónové) koncovky. V poradnimáme v starostlivosti deti, ktoré mali mäkké koncovky už od 4 – 5 mesiacov. Spomíname to preto, lebo sú odborníci, ktorí rodičom tvrdia, že sa takýmto maličkým bábätkám mäkké koncovky štandardne nedajú urobiť, a preto musia mať tvrdé. Všetko závisí od priemeru zvukovodu pri jeho vchode v ušnici).

Medzi rodičmi aj odborníkmi prebieha v posledných rokoch veľká diskusia, aké koncovky sú pre malé batoľatá a deti s ťažkou poruchou sluchu najlepšie. Pozrime sa teda na ich výhody aj nevýhody.

Mäkké koncovky sú poddajné, a preto bábätkám pri pohybe menej prekážajú. Majú tendenciu sa viac nalepiť na ušnicu a zvukovod, a preto pri veľkom zosilnení prístroja lepšie tesnia a prístroje menej pískajú. (Niektoré načúvacie prístroje majú automaticky predvolené, že sa pri ťažkých stratách sluchu majú u dieťaťa použiť mäkké koncovky.)

Mäkké koncovky sú však náchylné na mechanické poškodenie pri vyťahovaní z ucha alebo pri „zožutí“ dieťaťom. Horšie sa do uška vkladajú a pod opakovaným vplyvom tepla a UV žiarenia v sušičke môžu niektoré trochu meniť tvar. Je možné, že za niektoré špeciálne urobené mäkké koncovky budete u niektorých výrobcov musieť doplácať. Zistite si preto vopred, koľko stojí výroba koncovky v danej firme.

Na to, aby sa mäkká koncovka lepšie vkladala do uška, prípade tesnila v ušku (kým sa neurobia nové koncovky), môžete okraj zvukovodu alebo samotnú koncovku jemne potrieť detským krémom alebo špeciálnym krémom z firmy, ktorá predáva načúvacie prístroje. Dajte však veľký pozor, aby ste krémom neupchali otvor ušnej koncovky. Krém zabezpečí dočasné utesnenie medzery medzi ušnou koncovkou a zvukovodom, čo môže v niektorých prípadoch dočasne pomôcť ovplyvniť spätnú väzbu. Použitie krému konzultujte s vaším foniatrom. (Ak nemáte krém poruke a neviete nijakým spôsobom vložiť koncovku do uška, v krajnom prípade ju môžete jemne navlhčiť slinami, čím ju spravíte klzkejšou.)

Pozitívom tvrdých koncoviek je, že sú odolnejšie (lepšie vydržia neustále vyťahovanie z uška, bábätká sa totiž s akýmikoľvek koncovkami rady hrajú) a zároveň sa do uška pre ich pevný tvar lepšie vkladajú (čo ocenia predovšetkým rodičia pohyblivých detí). V prípade potreby sa do nich môže navŕtať ventilačný kanálik – venting (pozri koniec odseku o koncovkách).

Negatívom je, že bábätkám, ktoré sa často váľajú po zemi a pri váľaní si z rôznych smerov tlačia na ušká, tvrdé koncovky často zavadzajú. Netesnia tak dobre a pri ťažkých stratách sluchu a vyššom zosilnení môže načúvací prístroj pískať. Riziko tvrdých koncoviek vidíme aj u starších detí, ktorým sa občas stáva, že im pri športe niečo narazí do ucha. Keďže je ušnica výrazne prekrvená, náraz tvrdej koncovky môže spôsobiť jej poranenie a krvácanie a nebezpečné môže byť aj to, ak koncovka praskne a rozbije sa vo zvukovode na menšie kúsky.

Skúsenosť rodičov: Citlivé ušká a mäkké koncovky – Náš Braňo má citlivé ušká a tvrdé koncovky mu opakovane spôsobovali poškrabanie zvukovodu a následnú infekciu. Osvedčili sa nám mäkké koncovky, s ktorými je to teraz výrazne lepšie.

Rada rodičov: Na koncovky dávame krémik – Dlhý čas sme sa trápili s mäkkými koncovkami, pretože sa Pavlík pri ich nasadzovaní a zatláčaní neustále vrtel. Dostali sme tip, aby sme na koncovku naniesli a rozotreli malilinké množstvo krému, pretože potom koncovka omnoho ľahšie vkĺzne do uška. Dajte však pozor, aby sa krém nedostal do dierky a neupchal ju. My používame čistú vazelínu z lekárne, ginko krém alebo detský kamilkový krém.

Ako sa starať o ušné koncovky

Pre správne fungovanie načúvacieho prístroja je nevyhnutné, aby v ušnej koncovke nebol maz. Preto je nutné uši dieťatka pravidelne čistiť u ORL lekára a zároveň pravidelne čistiť ušnú koncovku načúvacieho prístroja.

Iba čisté a dobre fungujúce ušné koncovky umožnia bezproblémové šírenie zvuku. Kontrolujte ich preto pravidelne. Môžete použiť nasledujúci spôsob:

1. Opatrne oddeľte ušnú koncovku s hadičkou od závesného háku načúvacieho prístroja.

2. Vypláchnite ušnú koncovku aj s hadičkou pod tečúcou vlažnou vodou. Ak je v nej maz alebo iná nečistota a máte originálnu kefku k načúvacím prístrojom (pozri obrázok), použite ju. Výzor jednotlivých nástrojov sa môže líšiť v závislosti od firmy, ktorá vyrobila načúvacie prístroje. Ak ste spolu s prístrojmi nedostali nástroje na čistenie, informujte sa vo firme, ktorá vám vydala prístroje. (Mimochodom, ak ste na dovolenke a náhodou ste kefku zabudli doma, použite špáradlo na zuby, kovovú sponku z vlasov alebo zatvárací špendlík, dajte však veľký pozor, aby ste koncovku neprepichli alebo inak nepoškodili.)

3. Koncovku s hadičkou po vyčistení znova opláchnite pod tečúcou vlažnou vodou.

4. Osušte ju mäkkou handričkou a zvyšky vlhkosti opakovane vyfukujte z koncovky aj hadičky špeciálnym balónikom až do momentu, kým si nie ste istí, že je hadička úplne suchá. Pokiaľ má vaše dieťa v ušnej koncovke venting (píšeme o ňom nižšie v kapitole), postupujte pri jeho čistení rovnakým spôsobom. (Ak balónik nemáte pri sebe a vlhkosť sa v hadičke dieťaťa objaví napríklad pri športe alebo na výlete, môžete núdzovo prefúknuť koncovku s hadičkou aj ústami. Toto riešenie však nie je ideálne, keďže je náš dych prirodzene vlhký a okrem toho sa môže stať, že do koncovky zanesiete baktérie z úst, ktoré sa môžu rozmnožiť vo zvukovode.

5. Ak je večer, koncovky s hadičkou môžete oddelené od načúvacích prístrojov vložiť do špeciálnej nádobky s odvlhčovacou tabletou alebo do elektrickej UV sušičky.

6. Ráno pripojte ušnú koncovku s hadičkou späť na načúvací prístroj (dbajte na to, aby ste nezamenili pravý a ľavý načúvací prístroj).

Raz za týždeň vložte ušnú koncovku aj s hadičkou do pohára s detskou mydlovou vodou alebo do vody s rozpustenou špeciálnou čistiacou tabletou. Nechajte účinkovať niekoľko minút, aby sa uvoľnili nečistoty z koncovky. Prstami očistite nečistoty. Následne koncovku dobre prepláchnite vodou a usušte.

Pravidelným čistením koncoviek zabezpečíte, aby sa baktérie, ktoré sa môžu usadzovať na koncovke, čo najviac odstránili.

Rada rodičov: Prístroj utieram micelárnou vodou – Načúvací prístroj aj koncovku každý deň utriem micelárnou vodou a usuším v UV sušičke. Dvakrát do týždňa koncovku ponorím do vody s jarou, následne ju umyjem, osuším, prebytočnú vodu prefúknem balónikom a nechám prirodzene vyschnúť na vzduchu do rána. Micelárnou vodou čistím aj ušnicu Riška. Má lepšie vlastnosti ako chlórovaná voda, pH podobné pokožke a lepšie vyčistí nečistoty bez toho, aby som pokožku drhla. Riško možno aj vďaka tomu nikdy nemal vyrážky, potničky ani iné kožné problémy. Viac sa oplatí kúpiť veľkú fľašku micelárnej vody priamo určenej deťom ako malé fľaštičky určené na čistenie pleti mamičiek.

Rada rodičov: Koncovky u nás čistíme alkoholom a uv sušičkou – Koncovky z času na čas utierame na povrchu alkoholovými tampónmi, ktoré sa používajú napríklad pri pichaní injekcie na dezinfekciu. UV čističku používame menej, pretože sme mali pocit, že jej časté používanie spôsobovalo miernu deformáciu mäkkých koncoviek a ich rýchlejšie opotrebenie a nutnosť výroby nových.

Venting v ušných koncovkách

V koncovkách starších detí, ale hlavne v koncovkách u dospelých, môže byť občas o jeden kanálik viac, ktorý sa nazýva „venting“. (Na vrchnom obrázku môžete vidieť v modrom ohraničení koncovky hneď vedľa seba 2 malé dierky, na spodnom obrázku 2 kanáliky, ktoré vedú od týchto dierok).

Venting nie je vhodný pri všetkých typoch poruchy sluchu. O vhodnosti ventingu rozhoduje foniater.

Do koncovky sa vyvŕta preto, aby:

mohli nepríjemné, hlboké zvuky uniknúť z ucha von a človek nemal pocit, akoby sedel vo vnútri suda (tzv. oklúzia). Hlboké tóny totiž môžu po zosilnení načúvacím prístrojom vytvárať vo zvukovode neprirodzene veľkú rezonanciu (vibráciu). (Zvuk, ktorý vzniká pri oklúzii, si môžete predstaviť tak, že si silnejšie zapcháte uši prstami a začnete hovoriť. Váš hlas sa vám bude zdať neprirodzene hlboký a hlasný. Počas toho, ako si prsty budete pomaly vyťahovať z uší, si uvedomíte, že je váš hlas čoraz vyšší, až do momentu, keď vám bude pripadať znova prirodzený).
sa uchu uľavilo od veľkého tlaku vo zvukovode (dospelí to opisujú ako pocit upchatého ucha),
k bubienku mohli smerovať zvuky, ktoré zosilnil načúvací prístroj a zároveň prirodzené zvuky z prostredia, ktoré sa do zvukovodu dostanú práve cez venting. Vďaka tomu sa bude počúvanie človeka s poruchou sluchu podobať ešte viac na to, čo počujeme my so zdravými ušami,
sa zvukovod odvetrával od vlhkosti.

Venting sa používa predovšetkým u dospelých ľudí s menšími stratami sluchu, pri ktorých neprekáža, ak cez venting uniknú niektoré zosilnené zvuky von alebo pri tých stratách sluchu, kde je výrazne zhoršené počutie na vysokých frekvenciách (na hlbších a stredných je počutie lepšie). U ľudí s takouto poruchou sluchu sa používa čo najväčší venting. Naopak, pri ťažkých stratách sa venting používa málo alebo vôbec, aby zvuk, ktorý uniká cez venting, nerozpískal načúvací prístroj a neznížil tak jeho výkon.

U maličkých detí sa venting zvyčajne nepoužíva, rozhodnutie však vždy závisí od lekára a na jeho zvážení za a proti ventingu.

Je možné, že vo firmách, kde sa predávajú načúvacie prístroje, uvidíte koncovky, ktoré vyzerajú, akoby boli vo vnútri „vyhryznuté“ (pozri obrázok). Sú to odľahčené koncovky z tvrdého materiálu, ktoré na rozdiel od bežných koncoviek nevypĺňajú celú oblasť okolo vstupu do zvukovodu. U detí v ranom veku sa zvyčajne nepoužívajú, pretože hlavne u detí s ťažkou stratou sluchu je dôležité, aby koncovka dobre tesnila a zamedzilo sa akémukoľvek úniku zvuku. Je možné, že ich pri určitej poruche sluchu foniater odporučí dieťaťu.

Plastová hadička (trubička)

spája koncovku s hákom načúvacieho prístroja. Plastová hadička nie je vždy do koncovky vlepená, často býva iba nasunutá. Niektorí výrobcovia používajú špeciálny fixačný prúžok, aby sa hadička z koncovky tak často deťom nevyťahovala. Spôsob výroby koncoviek a pripojenia hadičiek k nim sa mení od výrobcu k výrobcovi. Informujte sa v rôznych firmách s načúvacími prístrojmi, aké koncovky vyrábajú.

Hadička by mala byť číra, mäkká a ohybná. Na závesnom háku a na koncovke musí dobre držať. Ak ožltne, stvrdne alebo sa zúži jej vnútorný priemer (čo sa môže udiať následkom potu, mazu alebo používaním čistiacich prostriedkov), mali by ste ju čo najskôr vymeniť, pretože sa tým môže výrazne zmeniť kvalita zvuku, ktorý z prístroja vychádza. Takáto hadička obmedzene prenáša zvuky predovšetkým na vysokých a stredných frekvenciách, ktoré sú pre porozumenie reči veľmi dôležité.

Ak sa v úzkej a stvrdnutej hadičke objaví malá kvapka potu či vody, otvor môže úplne uzavrieť (na obrázku vidíte kvapôčky vlhkosti vyzrážané v bežnej hadičke). Vlhkosť preto pravidelne z koncovky vyfukujte (pozri podkapitolu Starostlivosť o načúvacie prístroje) a hadičky meňte. Rodičia, ktorí používajú sušičku s UV žiarením, majú pocit, že menia hadičky častejšie, pretože podľa ich skúseností tvrdnú hadičky pôsobením UV žiarenia rýchlejšie.

Hadička z mäkkej koncovky rýchlejšie vypadáva, ak si batoľa neustále vyťahuje načúvací prístroj z uší von tak, že zatiahne za hadičku. Zájdite za akustikom do firmy a poraďte sa, či si môžete zakúpiť špeciálne lepidlo a koncovku prilepiť doma aj sami, alebo potrebujete opakovane prísť na opravu do predajne.

Občas hadičky vypadávajú aj preto, lebo sa pri každodennom čistení prístrojov opotrebujú (vybehajú) a od háku potom odpadávajú. Aj stvrdnutá a zúžená hadička môže z koncovky ľahšie vypadávať. Vo všetkých týchto prípadoch je nutné hadičky vymeniť.

Hadičky sa menia u detí cca raz za 1 – 3 mesiace. Ak sa vaše dieťa veľa nepotí a na hadičkách nevidíte, že by stvrdli, stratili pružnosť alebo boli žltšie, môžete ich vymeniť aj za dlhší čas, minimálne raz za 6 mesiacov.

Niektorí rodičia sa sami naučili meniť hadičku od načúvacieho prístroja. Vo firme, kde sa predávajú načúvacie prístroje, si zakúpia hadičky rovnakého priemeru ako hadičky, ktoré už majú v koncovke. Doma si potom menia hadičky podľa toho, ako to potrebujú ich deti. Na YouTube nájdete viaceré videá, ako hadičku vymeniť, sú názorné, čiže nevadí ak nerozumiete cudziemu jazyku.

https://www.youtube.com/watch?v=a2vQed2XlkE

Pamätajte, že ak neodstrihnete správnu dĺžku hadičky, prístroje nemusia na ušku dobre sedieť. Ak si samotným procesom výmeny hadičky nie ste istí, poproste vášho foniatra alebo odborníka vo firme s načúvacími prístrojmi, či by ste jednu výmenu mohli urobiť pred ním, aby vás pri výmene mohol prípadne poopraviť.

V niektorých firmách s načúvacími prístrojmi alebo na internete sa dajú zakúpiť aj špeciálne „dry tubes“ (dry earmould tubes). Sú to hadičky, ktoré sú vo vnútri potiahnuté špeciálnou vrstvou, ktorá pomáha predchádzať oroseniu hadičiek. Tieto hadičky sa osvedčili u detí, ktoré sa veľa potia počas bežného dňa alebo vtedy, keď športujú. Poraďte sa s foniatrom, aký priemer hadičky zakúpiť.

Závesný hák

je malý, dutý, ohnutý plast, ktorý drží načúvací prístroj za ušnicou. Vyrábajú sa v rôznych veľkostiach. Pre bábätká sa vyrábajú menšie háčiky, ktoré lepšie držia za malým detským uškom.

Regulátor hlasitosti

je páčka, gombík alebo malé koliesko s číslami, ktoré umožňuje zvýšiť hlasitosť načúvacieho prístroja pri niektorých modeloch načúvacích prístrojov aj o 10 dB. Túto možnosť využívajú dospelí napríklad vtedy, keď sú v hlučnom prostredí, v ktorom zle rozumejú reči. Dočasné zvýšenie hlasitosti im uľahčí porozumenie a zvýši komfort počúvania.

Moderné digitálne načúvacie prístroje pre malé deti majú zvyčajne regulátor hlasitosti na prístroji deaktivovaný. Je to preto, aby si dieťa počas hrania nemohlo samo náhodne zmeniť nastavenie. Prístroje vášho dieťatka sú presne softvérovo nastavené podľa stavu jeho sluchu, a preto ani nie je dôvod, aby ste vy ako rodičia museli niečo robiť s hlasitosťou prístroja.

Ak má staršie dieťa aktivovaný regulátor a dáva si pravidelne regulátor hlasitosti naplno, pravdepodobne potrebuje načúvací prístroj nanovo nastaviť a zosilniť.

5. Mikrofón

sníma zvuky z okolia. Prístroj môže mať 1 alebo viac mikrofónov. Vo všeobecnosti platí, že čím viac mikrofónov má prístroj, tým je lepší jeho smerový efekt a tým lepšie môže dieťa počúvať reč v šume. Bežne sa teraz predpisujú deťom prístroje s dvoma mikrofónmi.

U maličkých detí sa využíva iba jeden – všesmerový mikrofón a školskom veku sa môže vyskúšať aj smerový mikrofón, podľa toho, aké bude mať dieťa skúsenosti.

Mikrofóny bývajú na niektorých prístrojoch prekryté filtrami, ktoré ich chránia pred špinou a poškodením, a preto je nutné filtre z času na čas vymeniť. Starnutie a zašpinenie filtrov môže spôsobiť, že sa citlivosť mikrofónov „rozladí“ a dieťa následne nepočuje tak dobre, ako by mohlo. Odporúča sa, aby ste v prípade detí priniesli načúvacie prístroje na servisnú kontrolu aspoň 2-krát za rok.

Nastavenie mikrofónov ovplyvňuje, či prístroje snímajú zvuk všesmerovo alebo len z jedného smeru, pričom niektoré načúvacie prístroje majú nastavenie, ktoré im umožňuje meniť medzi smerovým, všesmerovým a smerovo adaptibilným mikrofónom.

Smerový mikrofón zachytáva zvuk predovšetkým spredu (menej zozadu a najmenej zo strany). Smerový mikrofón teda najlepšie zlepšuje počutie reči vtedy, keď je dieťa k rečníkovi otočené tvárou.

Všesmerový mikrofón zbiera zvuk zo všetkých smerov (celého okolia) rovnako. Je to podobné ako pri fotoaparáte, ktorý má širokouhlý záber, ale vy si viete priblížiť aj konkrétny detail z tohto záberu.

Smerovo adaptabilný mikrofón je ako lupeň tulipánu. Zachytáva reč z viacerých smerov a následne ich upravuje podľa vzdialenosti od daného subjektu. To znamená, že reč prichádzajúca z kratšej vzdialenosti je zosilňovaná výraznejšie ako reč prichádzajúca z väčšej vzdialenosti (reč v diaľke však nevymizne). Je to výhodné napr. vtedy, keď sa dieťa s vami rozpráva na ulici a zrazu naň kamarát z druhej strany ulice zavolá.

Výhoda smerovo adaptibilného mikrofónu oproti smerovému mikrofónu je, že smerovo adaptibilný mikrofón zosilňuje reč z viacerých smerov, nielen jedného určeného smeru, ako je to pri smerovom mikrofóne.

Výhody smerového mikrofónu:

Umožňuje dieťaťu, aby lepšie počulo reč, ktorá prichádza spredu (od tváre), pretože cielene zredukuje zvuky a šum na pozadí. (obr. vľavo)

Nevýhody smerového mikrofónu:

Malé deti sa vo veľkej miere učia jazyku a reči tým, že „náhodné počúvajú“ ako a čo iní ľudia okolo nich rozprávajú. Smerový mikrofón môže výrazne znížiť množstvo informácií z okolia dieťaťa, a to hlavne vtedy, keď sa dieťa nedíva na ľudí, ktorí hovoria.
Smerový mikrofón môže zároveň obmedziť množstvo nerečových každodenných zvukov, ktoré sú dôležité pre rozvoj sluchových centier v mozgu. Pre maličké bábätko s poruchou sluchu sú tieto zvuky rovnako potrebné ako pre akékoľvek iné počujúce dieťaťko.
Ďalším problémom môže byť bezpečnosť. Pri zapnutom smerovom mikrofóne nemusí dieťa počuť napríklad trúbenie auta na ulici. (obr. vpravo)

Ako teda vidíte, ak sa rozhodnete zakúpiť načúvacie prístroje so smerovým mikrofónom, je dôležité, aby sa dala táto funkcia podľa potreby vypnúť ručne alebo automaticky prepnúť softvérom načúvacieho prístroja. Maličké deti štandardne nepoužívajú funkciu smerového mikrofónu.

6. Prepínač programov

Prepínač programov umožňuje osobe s poruchou sluchu meniť programy v závislosti od toho, v akom prostredí a situácii sa nachádza. Množstvo rôznych programov a dostupných funkcií závisí od značky aj modelu načúvacieho prístroja. Niektoré programy môžu uľahčiť vnímanie reči v hluku, zlepšiť kvalitu počúvania hudby, ovplyvniť vnímanie reči počas telefonického rozhovoru alebo môžu pripojiť FM systém.

V prípade malých detí je dôležité, aby bol výber programu automaticky nastavovaný načúvacím prístrojom. Kontrolka je zvonku znefunkčnená, aby si dieťa nemohlo samotné náhodnou manipuláciou s načúvacím prístrojom prepnúť medzi programami. Deti si totiž na rozdiel od dospelých nevedia vybrať správny program samy a opakované prepínanie programov môže byť pre rodiča alebo učiteľa náročné a zaťažujúce.

7. Dvierka batérie (a batéria)

Dvierka batérie sú citlivým miestom načúvacieho prístroja. Nachádzajú sa zvyčajne na spodnej časti načúvacieho prístroja. Načúvací prístroj sa otvorením dvierok vypne, batéria sa preto cez deň nemusí z prístroja vyťahovať. Prístroj vo vypnutom stave odporúčame odložiť na miesto, kam malé dieťa určite nedosiahne.

Niektoré detské prístroje majú tzv. detskú poistku (detský zámok), ktorá chráni bábätká, aby nemohli náhodne otvoriť rukami alebo zúbkami dvierka batérie a následne prehltnúť batériu. Okrem toho môžu mať vo dvierkach na batériu zabudovaný malý „jazýček“, ktorý bráni batérii, aby pri náhodnom otvorení dvierok prístroja vypadla. Rodičia často nevedia, ako batériu pohodlne vybrať, keď tam majú jazýček. Požiadajte foniatra alebo odborníka vo firme, aby vás vo výmene batérií zacvičil, nie je to ťažké. Ak vám pri manipulácii jazýček vypadne alebo sa zlomí, požiadajte firmu, ktorá vám prístroje vydala, aby vám pripevnila nový.

Ak vaše prístroje nemajú zabezpečenie dvierok batérií a dieťa prístroj strčí do úst, urýchlene mu ho z úst vyberte. NIKDY nedovoľte dieťaťu, aby cmúľalo načúvací prístroj. Prehltnutá batéria môže vážne ohroziť zdravie vášho dieťaťa!
Ak máte prístroj bez detskej poistky, nikdy nevymieňajte batériu pred malým dieťaťom. Deti majú často tendenciu opakovať to, čo vidia u rodičov. Ľahko sa však môže stať, že batéria neskončí späť v prístroji, ale v nose alebo v uchu dieťaťa.

Batérie

slúžia ako zdroj energie, vďaka ktorému načúvací prístroj dokáže zosilniť zvuky. Batérie pre načúvacie prístroje sa vyrábajú v niekoľkých veľkostiach, podľa modelu načúvacieho prístroja. Jednotlivé veľkosti sú označené prislúchajúcou farbou, aby sa vám ľahšie orientovalo pri ich kúpe.

Batéria sa vkladá do načúvacieho prístroja tak, aby znamienko + na batérii sedelo so znamienkom + na dvierkach, do ktorých batériu vkladáte. Ak batériu vložíte opačne, prístroj nebude fungovať. Niektoré načúvacie prístroje vám neumožnia uzavrieť kryt dvierok, ak ste do nich vložili batériu nesprávnym smerom.

Špeciálne jednorazové batérie vyrábané pre načúvacie prístroje sa nazývajú „zinok-vzduch“ alebo „zink-air“ batérie. Špeciálne sú tým, že majú v sebe omnoho viac zinku ako bežné batérie, ktoré sa používajú napríklad do hodiniek.

Keďže načúvací prístroj potrebuje na správne fungovanie omnoho viac energie ako hodinky, je dôležité, aby ste používali správne batérie. Vo všeobecnosti platí, že čím viac zinku je v batérii, tým dlhší život má.

Ak ste si zakúpili „zinok-vzduch“ batérie, musíte z nich najprv odlepiť ochranný pásik, aby ste ich aktivovali. Pásik na batérii strhnite až vtedy, keď batériu potrebujete vložiť do načúvacieho prístroja. To zabráni, aby sa batéria predčasne aktivovala a stratila energiu.

Po odlepení pásika z batérie ponechajte batériu voľne položenú aspoň minútu, aby mala možnosť nabrať dostatok kyslíka a dosiahla plnú kapacitu. Musí doslova „nabrať dych“, počas ktorého sa zdvihne napätie v batérii. Potom batériu vložte do prístroja.

Pamätajte, že po odlepení pásika sa začne proces vybíjania batérie a jeho opätovné nalepenie na batériu už nezastaví úbytok energie.

Batérie vydržia 1 – 4 týždne, priemerne 2 týždne.

Faktory, ktoré môžu ovplyvniť výdrž batérie:

veľkosť batérie (čím väčšia batéria, tým viac zinku je v nej, tým dlhšie má šancu vydržať),
zosilnenie, ktoré musí batéria vyprodukovať (závisí napríklad od veľkosti straty sluchu vášho dieťatka alebo toho, či používa dieťa prídavné zariadenia – napríklad FM systém, prepojenie s TV alebo mobilom),
čas, počas ktorého dieťa prístroj používa (Malo by ho nosiť celodenne. Ak je však v adaptačnej dobe a nosí prístroje iba pol dňa, batéria mu prirodzene vydrží dlhšie),
prostredie, v ktorom sa dieťa vyskytuje. Ak je dieťa dlhodobo vo veľmi suchom prostredí, jeho batérie sa môžu vybíjať rýchlejšie. Podobný problém môže narobiť aj väčšia vlhkosť, napríklad keď ste pri mori. Cez dierky v batérii sa do batérie dostane vlhkosť, čo môže skrátiť jej životnosť a viesť k vytečeniu batérie. Výdrž batérie môžu negatívne ovplyvniť aj extrémne teploty (dlhodobý chlad) alebo vysoká nadmorská výška.
viac batériu vyčerpáva aj načúvací prístroj, ktorý opakovane dieťaťu „píska“,
posledným faktorom je, že jednotlivé šarže batérií môžu mať inú životnosť aj pre to, lebo ich inak skladovali predtým, ako sa k vám batérie dostali.

Odporúčame vám nakupovať batérie u predajcov načúvacích prístrojov, foniatra alebo v elektro obchode, nie na tržnici alebo u hodinára. Môže sa totiž stať, že inde zakúpené batérie budú mať menšie množstvo zinku, iné napätie alebo budú mať skrátenú dobu použitia (pozri obal).

Po niekoľkých týždňoch celodenného nosenia načúvacích prístrojov zistíte, ako dlho vydrží batéria v načúvacom prístroji. Náhradné batérie však noste v originálnom obale vždy so sebou pre prípad, že by tie, čo má dieťa v načúvacom prístroji, prestali fungovať. (Ak je dieťa v školskom veku, ideálne je, ak batérie nosí vždy pri sebe a v prípade potreby si ich vie aj samo vymeniť. (Pozor, aby batérie nemalo hodené vedľa kľúčov alebo iných kovových predmetov.)

Je užitočné vedieť, koľko batérií spotrebuje vaše dieťa za mesiac, aby ste si mohli vopred vyčleniť financie na batérie. Poznanie cyklu batérií vám zároveň pomôže naplánovať si, koľko batérií si napríklad musíte zobrať na 2-týždennú dovolenku.

Najjednoduchší spôsob, ako otestovať, či nie je batéria vybitá, je urobiť z rúk mušličku a vložiť do nej celý načúvací prístroj aj s ušnou koncovkou. Prístroj by sa mal na chvíľu „rozpískať“. Pri silnejších prístrojoch ste schopní počuť zosilnenie prístrojov a rozpískanie aj vtedy, keď si ich priložíte k zvukovodu. Pri takomto „teste“ však nie ste schopní zistiť, koľko energie ešte zostalo v batérii.

Vo firmách, kde predávajú načúvacie prístroje, alebo na internete si môžete zaobstarať tester batérií, ktorý vám umožní kontrolovať, či sú batérie plne funkčné. Dostupný je v dvoch verziách.

V prvom prípade (na obrázku vľavo) vám tester rozsvietením svetielka ukáže, či je batéria nabitá alebo vybitá, v druhom prípade (na obrázku vpravo) vám ukáže aj stav batérie – koľko energie v nej ešte ostalo. V prípade pravého testera položte batériu „vrúbkovanou“ časťou na vyznačenú plochu a jemne ju zatlačte smerom dopredu tak, aby sa dotýkala malého kovového pliešku. Batériu takto pridržte 5 – 10 sekúnd, aby sa zobrazil jej reálny stav.

Na použitej batérii uvidíte, že jej stav môže počas tých 10 sekúnd trochu klesať. Batériu kontrolujte večer, po celodennom používaní, pretože vtedy je väčšia šanca, že sa na testeri pravdivo zobrazí, koľko energie v nej ešte ostalo.

Rada rodičov: Kontrola batérie v testeri – Mám rada tester bateriek, ale občas sa stane, že večer, keď skúsim baterku v testeri, tak má už len 30 % a ráno, keď ju dám znova do testera, tak naskočí 70 %, akoby sa cez noc dobila. Je to však klamné, pretože viem, že v ten deň sa načúvací prístroj veľmi rýchlo vybije. Ani tester bateriek teda nefunguje stopercentne, je to skôr pre moju orientáciu. Pomáha nám, že sme po určitom čase odpozorovali, koľko priemerne vydržia našej Sáre baterky v načúvacích prístrojoch. Vždy, keď už sa začne blížiť doba výmeny, tak začnem byť ostražitá a kontrolujem prístroje častejšie za deň, či sa ešte úplne nevybili. Náhradnú baterku nosím vždy v zálohe.

Niektoré novšie rady načúvacích prístrojov majú na povrchu maličké svetielko, ktoré rodičom podľa farby signalizuje, či načúvací prístroj funguje správne. Je to veľmi šikovná pomôcka pri maličkých deťoch, ktoré nám nevedia hlásiť, že je prístroj vybitý.

Ďalšie informácie o batériách sa dozviete v podkapitole Starostlivosť o načúvacie prístroje.

Pozn. – V súčasnosti sa začínajú objavovať v niektorých firmách nové nabíjateľné načúvacie prístroje. V prípade malých detí však majú svoje obmedzenia, keďže jedno nabitie vydrží približne 1 deň, čo je o dosť kratšie, ako vydržia bežné batérie, a maličké dieťa nevie rodičovi zahlásiť, kedy sa mu už prístroje vybili.

8. FM prijímač – „audiobotička“

je doplnkové príslušenstvo načúvacieho prístroja, ktorého úlohou je sprostredkovať čo najčistejšiu reč v sluchovo náročných podmienkach (hluk, veľká vzdialenosť). Audiobotička je súčasťou FM systému a zvyčajne sa predáva v dvoch verziách:

Integrovaná audiobotička je skrytá v dvierkach batérie, ktoré sú o niečo väčšie ako dvierka bez audiobotičky. Načúvací prístroj sa tak skladá z dvoch častí a váha aj dĺžka celého načúvacieho prístroja je menšia (ľavý obrázok). Integrované audiobotičky sa nedajú medzi značkami načúvacích prístrojov navzájom kombinovať.
Univerzálna audiobotička je malá násada (konektor), ktorá sa pripevní k načúvaciemu prístroju. Do tejto násady sa môže zapichnúť prijímač FM systému. Načúvací prístroj sa v tomto prípade skladá z troch samostatných častí – tela prístroja, audiobotičky a prijímača FM systému (pravý obrázok), a preto je o čosi väčší a ťažší. Viaceré firmy ponúkajú univerzálne audiobotičky, ktoré sa môžu kombinovať s načúvacími prístrojmi inej značky.

Viac sa o FM systéme dočítate na konci tejto kapitoly.