V predchádzajúcej kapitole ste sa dozvedeli, čo všetko sa môže diať počas jednej návštevy u foniatra. Keďže sa v súčasnosti proces a častosť nastavovania načúvacích prístrojov u jednotlivých foniatrov na Slovensku líši, opíšeme vám iba proces, ktorý poznáme z osobnej skúsenosti.

S nasledujúcou postupnosťou  krokov sa stretávame počas nastavenia prístrojov u maličkých bábätiek a detí, ktoré máme  v starostlivosti. Na nasledujúcom obrázku vidíte celý proces od prvého nastavenia až po finálne nastavenie načúvacích prístrojov.

  • Proces sa začína tým, že sa na základe BERA/ASSR a zároveň VRA bez načúvacích prístrojov stanoví pravdepodobný prah sluchu na jednotlivých frekvenciách (určí sa najtichší tón, ktorý je dieťa schopné započuť na jednotlivých frekvenciách).
  • Na základe informácií z týchto vyšetrení sa potom pristúpi k prvému nastaveniu načúvacích prístrojov. Prístroje foniater zvyčajne nastaví na 70 % očakávaného zisku. Je to preto, lebo výsledky z ASSR poskytujú iba odhadovaný audiogram a hlavne v prípade ľahkých a stredne ťažkých porúch sluchu často nie sú presné. Na 100 % zisku sa zvyčajne nenastavujú aj preto, aby sa dieťatko nevyľakalo. Dieťatko sa musí na množstvo zvukov, ktoré naraz počuje, postupne adaptovať.
  • Približne po 2 týždňoch príde dieťa na ďalšie nastavenie. Hneď na začiatku si foniater na základe VRA overí, čo presne dieťa s načúvacími prístrojmi počuje. Ak sa dieťatko dobre na prístroje adaptovalo, foniater ich zvyčajne upraví na 80 % zisku a znova si pomocou VRA overí, čo dieťa s načúvacími prístrojmi počuje. Tentoraz sa na VRA premeria už iba pár tónov, malé dieťa by totiž ďalšie komplexné VRA vyšetrenie nevydržalo. Ak foniater zistí, že zisková krivka dieťaťa nie je dostatočná, urobí ďalšie doladenie nastavenia načúvacích prístrojov a až potom pošle dieťa domov. (Ak je dieťatko veľmi unavené, foniater ho už ho na druhé VRA vyšetrenie neposiela. Efekt nového nastavenia si overí na ďalšom stretnutí, ktoré bude za ďalšie 2 až 3 týždne.)

Po tom, čo rodičia odídu s dieťaťom domov, aktívne sledujú, ako ich dieťatko počas celého dňa reaguje. Sledujú, či došlo k zlepšeniu a  dieťa reaguje na väčšie množstvo zvukov ako predtým. V domácom prostredí si zaznamenávajú, ktoré všetky zvuky ich dieťa počuje a zároveň to, z akej vzdialenosti dané zvuky počulo.

  • Po ďalších 2  až 3 týždňoch prichádzajú rodičia s dieťaťom znova k foniatrovi. Foniater posunie nastavenie na 100 % zisku a zopakuje sa celý proces z predchádzajúceho bodu.
  • Takto sa celý proces opakuje až do momentu, kým sa nedosiahne, že dieťa počuje celé spektrum reči. Na začiatku bývajú zvyčajne intervaly medzi jednotlivými kontrolami dvoj- až trojtýždňové, neskôr sa môžu predĺžiť až na 8 týždňov. Pri každom stretnutí foniater postupne „pridáva na hlasitosti“ načúvacích prístrojov tak dlho, kým nedôjde k požadovanému výsledku. Cieľom je, ako sme sa už v predchádzajú podkapitole zmienili, aby dieťa s načúvacími prístrojmi reagovalo na všetkých rečových frekvenciách na úrovni okolo 25 – 30 dB (jeho zisková krivka je vtedy na úrovni 25 – 30 dB). Ak má dieťa takúto ziskovú krivku, bude schopné dobre počuť nielen na nízkych, ale aj na vysokých frekvenciách, kde sa nachádzajú viaceré spoluhlásky, napríklad sykavky. Ak sa ukáže, že napriek zosilneniu nie je dieťa schopné počuť všetky vysoké hlásky reči, foniater môže použiť vyššie spomenutú funkciu zníženia frekvencie vysokofrekvenčných zvukov.
  • Ak výsledky opakovaných kontrol poukážu na veľmi ťažkú obojstrannú stratu sluchu a dieťa ani po 6 mesiacoch pravidelného nastavovania a celodenného nosenia prístrojov nedosiahne primeranú ziskovú krivku, foniater zvyčajne podľa zdravotného stavu dieťaťa navrhne rodičom, aby sa informovali ohľadne kochleárnej implantácie.

Na nasledujúcich obrázkoch vidíte, ako sa zisková krivka u toho istého dieťaťa môže zlepšovať vďaka postupnému a opakovanému nastavovaniu načúvacích prístrojov. (Krivky sú u každého dieťaťa iné. Zaznačili sme ich len orientačne.).

Zatiaľ čo na prvom obrázku (zľava) dieťa nebolo schopné vnímať bez načúvacích prístrojov žiadne hlásky reči, na prostrednom obrázku (po prvom nastavení) už vníma hlások viac – žltá oblasť sa odkrýva. Na poslednom obrázku (po treťom nestavení) unikajú tomuto konkrétnemu dieťaťu už iba tiché hlásky, ktoré sú pri bežnej reči slabšie ako 30 dB. Žltý banán reči vidíme skoro celý.

U niektorých detí je možné postupným dolaďovaním načúvacích prístrojov dosiahnuť ziskovú krivku okolo 20 – 25 dB. Počet nevyhnutných nastavení, kým sa takáto zisková krivka dosiahne, sa však u jednotlivých detí výrazne líši.

Z vyššie uvedených riadkov je zjavné, že správne nastavenie načúvacích prístrojov je zvyčajne dlhodobý proces. Koľko nastavení dieťa bude musieť absolvovať, záleží od veku dieťaťa, jeho spolupráce, závažnosti sluchovej poruchy, pridružených postihnutí a mnohých ďalších faktorov. U niektorých detí je to 4 až 5 návštev, kým sa prístroje optimálne nastavia,u iných aj 10.

Po dosiahnutí optimálneho nastavenia sa však návštevy u foniatra nekončia. Opakujú sa každých 3 – 6 mesiacov. Čím je dieťa staršie, tým presnejšie dokáže zareagovať na veľmi tiché zvuky a zároveň vie foniatrovi opísať, ktoré zvuky sú mu príjemné a ktoré nie. To umožní foniatrovi dolaďovať načúvacie prístroje čoraz precíznejšie.

Samozrejme, s foniatrom sa musíte stretnúť aj preto, aby sa dieťaťu pravidelne vymenili ušné koncovky vždy, keď mu podrastie zvukovod alebo vtedy, keď sa mu koncovky poškodia.

Nezabúdajte, že pravidelné kontroly sluchu a návšteva foniatra sú potrebné aj preto, lebo sa sluch dieťaťa môže v niektorých prípadoch časom zhoršovať, alebo môže dôjsť k poruche prístroja, ktorú vy ako rodičia neviete vždy odhaliť.

  • Rada rodičov: Sledujte dieťa a neváhajte požiadať vášho foniatra o prehodnotenie nastavenia, ak vidíte, že dieťa nenapreduje – Pred ôsmimi rokmi nebolo veľa dostupných informácií o sluchovej výchove a nosení načúvacích prístrojov. Snažili sme sa vtedy nosiť prístroje celodenne, ale prístroje Zite počas celého dňa nepríjemne pískali a ona si ich neustále vyťahovala z uška. Najhoršie bolo, že sme mali pocit, že Zita s načúvacími prístrojmi reaguje iba o trochu viac ako bez nich. Nikto vtedy neoveril, čo Zita s prístrojmi skutočne počuje, či sú prístroje nastavené dobre. Ako laici sme si mysleli, že možno prístroje na jej ťažkú stratu sluchu nestačia, keď nereaguje. Neuvažovali sme o tom, že nemusia byť dobre nastavené, pretože sme dôverovali lekárom. Napriek tomu, že nás mnohí odhovárali, aby sme nové prístroje Zite nekupovali, pretože je ešte maličká, urobili sme zbierku medzi priateľmi, rodinou, spolupracovníkmi a kúpili ich. S novými prístrojmi sa Zita skamarátila pomerne rýchlo (mala vtedy 20 mesiacov). Von ich vyberala už len vtedy, keď sme cestovali autom. Vďaka kvalitným a dobre nastaveným prístrojom začala reagovať nielen na zvuky okolo seba, ale aj na reč. Teraz už máte ako rodičia viaceré možnosti, ako zistiť, čo dieťa s prístrojmi počuje. Ak máte pochybnosti, či vaše dieťa počuje dostatok zvukov, overte to spolu s lekármi cez VRA čo najskôr. Ak nastavenie nestačí, žiadajte, aby prístroje foniater prestavil a ak ani vtedy dieťa nebude dostatočne počuť, žiadajte, aby vám predpísali nové a silnejšie prístroje. Teraz už máte oveľa väčšie možnosti, ako my kedysi, využite to!