A

AAK (alternatívno-augmentatívna komunikácia)

je náhradná alebo podporná komunikácia určená ľuďom, ktorí z nejakého dôvodu nemôžu využívať hovorenú reč na komunikáciu alebo ich reč nie je dostatočne zrozumiteľná. Jej hlavným cieľom je umožniť rýchlu, jednoduchú a efektívnu komunikáciu deťom a dospelým s rôznymi vývinovými, získanými alebo degeneratívnymi poruchami či ochoreniami.

AABR (Automatic Auditory Brainstem Response)

je skríningové vyšetrenie sluchu, ktoré by malo byť prvou voľbou skríningu sluchu u detí, ktoré sú predčasne narodené, počas pôrodu mali málo kyslíka, po pôrode mali nižšie Apgar skóre, majú silnejšiu novorodeneckú žltačku alebo sa predpokladá, že by mohli mať neurologické poškodenie. Pri tomto vyšetrení sa dieťaťu pripevnia na hlavu malé elektródy, ktoré sledujú, či sa zvuk správne preniesol z vonkajšieho ucha cez stredné ucho a sluchový nerv až k dolnej časti mozgu, ktorú nazývame mozgový kmeň. Viac sa dozviete v kapitole Vyšetrenia sluchu.

Abstrakcia

zovšeobecnenie určitých pojmov, hľadanie podstatných znakov predmetov a javov (opak konkretizácie).

Adaptácia

prispôsobenie sa novej situácii alebo skúsenosti – napr. na nové školské prostredie, nosenie načúvacieho prístroja alebo narodenie súrodenca.

Adenoidné vegetácie

zväčšenie nosohltanovej mandle. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

ADHD (attention deficit hyperactivity disorder)

porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou. Tieto deti sa často javia ako nesústredené, nedbalé, zábudlivé, impulzívne, netrpezlivé, neposedné, hlučné, výrečné.

ADHEAR

kostný vibrátor od firmy Medel, ktorý si nevyžaduje operačné upevnenie do kosti ani cez kožu. Viac sa dozviete v kapitole Implantovateľné systémy pre kostné vedenie.

Adenotómia

chirurgické odstránenie nosohltanovej mandle.

Agramatizmus

neschopnosť tvoriť gramaticky správne tvary slov vo vete a skladať slová do viet. Často sa vyskytuje u najmenších detí, detí s vývinovou dysfáziou alebo v hovorenom a písomnom prejave niektorých dospelých ľudí s poruchou sluchu (napr. včera ráno ja raňajkovať doma, ty budeš návšteva). Viac sa dozviete v kapitolách Dieťa s poruchou sluchu, Posunkovať alebo neposunkovať.

Agresia

útočné správanie, ktoré sa často prejavuje hnevom.

Aktívna (expresívna) slovná/posunková zásoba

sú slová alebo posunky, ktorými dieťa aktívne komunikuje s inými ľuďmi. Čiže sú to všetky slová alebo posunky, ktoré dieťa vysloví alebo ukáže. Ak sa napríklad spýtate dieťaťa „Čo je to?“ a dieťa vám odpovie alebo zaposunkuje „auto“, ide o aktívnu slovnú/posunkovú zásobu. Viac sa dozviete v kapitole Raná komunikácia s dieťaťom s poruchou sluchu.

Aktívny stredoušný implantát

elektronické implantovateľné zariadenie, ktoré zlepšuje alebo nahrádza funkciu prevodového systému kostičiek stredného ucha.  Viac sa dozviete v kapitole Implantovateľné systémy pre kostné vedenie.

Akumulátor

zdroj energie (napr. pri kochleárnych implantátoch).

Akustický

zvukový, sluchom vnímateľný, počuteľný.

Alportov syndróm

je genetické ochorenie, ktoré sa prejavuje prítomnosťou krvi v moči, postupným zhoršovaním sluchu, poruchami zraku, vysokým krvným tlakom a opuchnutými očami – hlavne ráno.

Anamnéza

rozhovor, počas ktorého sa odborník snaží pomocou otázok zistiť všetky údaje týkajúce sa dieťaťa, prípadne jeho rodiny. Zbierajú sa údaje o zdravotnom stave dieťaťa a jeho rodičoch (od narodenia až po súčasnosť), rodinnej a sociálnej situácii, školskom prostredí…

Anomália

výrazná odchýlka od niečoho, čo sa považuje za normálne alebo bežné.

Apgar skóre

sleduje u novorodenca dýchanie, pulz, svalové napätie, farbu kože a reakciu na podráždenie sliznice nosa. Apgar skóre sa hodnotí v 1., 5. a 10. minúte po pôrode. Čím vyššie skóre má dieťa, tým je zdravšie. Ak majú deti skóre v prvej minúte 0 – 4 body alebo v piatej minúte 0 – 6 bodov, riziko, že budú mať poruchu sluchu, sa zväčšuje. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Aqua súprava

špeciálne príslušenstvo pre bezpečné nosenie kochleárneho implantátu vo vode. Viac sa dozviete v kapitole Kochleárny implantát.

Arbitrárne posunky

sú posunky, pri ktorých nemôžeme nájsť podobu medzi skutočným predmetom, osobou alebo činnosťou, ktorú predstavujú, a posunkom, ktorý sa na ne používa a ako sa produkuje.  Tieto posunky sa treba naučiť podobne, ako sa učíme slová v cudzom jazyku. V posunkových jazykoch prevládajú arbitrárne posunky, je ich cca až 75 %.

Artikulácia

koordinované pohyby rečových orgánov, ktorých výsledkom je tvorenie hlások hovorenej reči. Je to spôsob, ako vyslovujeme jednotlivé hlásky reči. V dôsledku poruchy sluchu môže byť artikulácia u niektorých detí s poruchou sluchu narušená. Viac sa dozviete v kapitole Dieťa s poruchou sluchu.

Artikulačný tlmočník

ide o tlmočníka pre osoby s poruchou sluchu, ktoré preferujú hovorený jazyk a neovládajú posunkový jazyk, alebo ho ovládajú nedostatočne. Artikulačný tlmočník sedí oproti odzerajúcemu a s hlasom/alebo bez hlasu so zreteľnou artikuláciou opakuje to, čo hovorí iná osoba. Tým vzniká situácia, že osoba rozumie, čo sa hovorí, a môže sa aktívne zapájať do situácie. Je nutné dodržať princíp, že vždy hovorí len jedna osoba. Využívajú  sa aj ďalšie termíny: orálny tlmočník, vizualizátor hovoreného jazyka.

Asfyxia

výraz, ktorý označuje poruchu dýchania (nedostatok kyslíka) u plodu alebo novorodenca. Prejavuje sa modrým alebo bielym sfarbením kože, útlmom nervových funkcií. Nedostatok kyslíka môže spôsobiť okrem iných problémov aj percepčnú poruchu sluchu. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Asistent učiteľa

pedagogický zamestnanec, ktorý pôsobí v škole, kde sa vzdeláva dieťa so špecifickými potrebami. Úlohou asistenta učiteľa je pomôcť dieťaťu prekonať jazykové, sociálne alebo zdravotné bariéry, ktoré ho ovplyvňujú počas výchovno-vzdelávacieho procesu. Viac sa dozviete v kapitole Dieťa s poruchou sluchu v materskej škole a v kapitole Možnosti vzdelávania detí a žiakov s poruchou sluchu – školy pre sluchovo postihnutých a vzdelávanie v  integrovaných/inkluzívnych podmienkach.

ASL (American Sign Language)

komplexný vizuálno-priestorový jazyk, ktorý používajú nepočujúci predovšetkým v USA a časti Kanady. Má svoju vlastnú posunkovú zásobu, gramatiku aj syntax. Rozvíja sa predovšetkým v komunite Nepočujúcich. Viac sa dozviete v kapitole Kultúra a komunita Nepočujúcich.

Asociácia

prepájanie predstáv (pri slove „ráno“ vám napadne napr. slovo „večer“ alebo „raňajky“, pri slove „zelená“ vám napadne napr. „tráva“ alebo „hruška“. Viac sa dozviete v kapitolách Raná komunikácia s dieťaťom s poruchou sluchu, Posunkovať alebo neposunkovať.

ASSR

je komplexné diagnostické vyšetrenie, ktoré odhaduje stupeň straty sluchu na rôznych frekvenciách (t. j. aké tóny je dieťa schopné započuť medzi nízkymi, strednými aj vysokými frekvenciami). Vychádza z toho, že podráždenie (zvuky), ktoré dieťa pri vyšetrení započuje, spôsobuje odozvu v mozgu (ustálené evokované potenciály v mozgovom kmeni), ktoré sa dajú zmerať pomocou elektród na hlavičke dieťaťa. Viac sa dozviete v kapitole Vyšetrenia poruchy sluchu.

Atrézia zvukovodu

nevyvinutie vonkajšieho ušného kanála,  s ktorým sa už dieťa narodí. Spôsobuje prevodovú poruchu sluchu. Často je spojená s poruchou vývoja ušnice a stredného ucha. U týchto detí sa používajú kostné vibrátory (implantáty). Viac sa dozviete v kapitole Implantovateľné systémy pre kostné vedenie.

Audiogram

je krivka počutia zaznamenaná do špeciálnej tabuľky, ktorá ukazuje, ako sa mení schopnosť počuť v závislosti od frekvencie (Hertz – Hz) a intenzity (decibel – dB). Hovorí o tom, aké silné zvuky na rozličných frekvenciách musia byť, aby ich vaše dieťa ešte započulo. Audiogram môže zobrazovať spoločnú krivku pre obe uši, ale môže zobrazovať aj samostatnú krivku na ľavé aj pravé ucho. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Vyšetrenia sluchu a Načúvacie prístroje.

Audiometer
je prístroj, pomocou ktorého sa vyšetruje sluch. Vydáva rôzne hlasité tóny na presne vymedzených frekvenciách. Výsledkom takéhoto merania je audiogram.

Audiometria hrou (CPA)

subjektívne vyšetrenie sluchu vhodné pre deti od 2 rokov. Pri tomto vyšetrení dáva dieťa najavo fakt, že započulo zvuk tým, že vykoná vopred dohodnutú aktivitu (napríklad tým, že vloží kocku do škatule, vloží krúžok na paličku, postupne stavia vežu atď.). Aktivitu si dieťa dopredu nacvičí s vyšetrujúcim. Viac sa dozviete v kapitole Vyšetrenia sluchu.

Audiometria so zrakovým posilnením (VRA)

subjektívne vyšetrenie sluchu vhodné pre deti od 6 mesiacov do 2,5 roka, pri ktorom je úlohou dieťaťa otočiť sa tým smerom, odkiaľ započuje zvuk. Ak sa otočí správnym smerom, dostane za to vizuálnu odmenu (rozsvieti sa napr. balónik, začne tancovať macko). Vyšetrenie je výborným doplnkom objektívnych vyšetrení sluchu, ktoré nám ukazuje veľkosť straty sluchu alebo zároveň aj to, ako maličké bábätko počuje s načúvacími prístrojmi alebo kochleárnym implantátom. Viac sa dozviete v kapitole Vyšetrenia sluchu.

Auditívno-verbálny prístup

vzdelávacia metóda, ktorej cieľom je rozvoj sluchu a orálna reč. Je založená na včasnom zistení poruchy sluchu, pravidelnom nosení načúvacieho prístroja, pravidelnom nácviku  (logopédia) a sluchovom tréningu. Pre dieťa je vypracovaný presný plán rozvoja vnímania zvukov aj reči, pričom rodičia musia s dieťaťom pravidelne a aktívne cvičiť. Viac sa dozviete v kapitole Metódy vzdelávania detí a žiakov s poruchou sluchu.

Auditívny

znamená sluchový, teda slúžiaci na počúvanie, vzťahujúci sa alebo patriaci k sluchu.

Autozomálne dominantná porucha sluchu

znamená, že stačí jeden gén na to, aby sa prejavila porucha sluchu. Tento gén sa nazýva „dominantný‟. Na to, aby dieťa malo takúto poruchu sluchu, musí mať aspoň jeden z rodičov tiež poruchu sluchu. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Autozomálne recesívna porucha sluchu

znamená, že dieťa potrebuje dva recesívne gény (každý od jedného rodiča) na to, aby sa prejavila porucha sluchu. Rodičia často nemajú poruchu sluchu. Je to preto, že každý z nich má iba jeden gén, ktorý nesie informáciu o poruche sluchu. Na to, aby sa porucha sluchu prejavila, potrebujeme v tomto prípade 2 gény. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Autozómy

22 párov chromozómov, ktoré obsahujú gény, ktoré neurčujú pohlavie. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

B

BAHA

prístroj, ktorý umožňuje priame vedenie energie zvuku priamo do kostí lebky od firmy Cochlear. Viac sa dozviete v kapitole Implantovateľné systémy pre kostné vedenie.

BAHA čelenka

čelenka, ktorou je upevnený prístroj BAHA na hlavičke malých detí, u ktorých ešte nie je možná implantácia do kosti. U detí, u ktorých nie je možné použiť čelenku, je možné zavesiť BAHA procesor na tzv. „SoundArc“ systém. Viac sa dozviete v kapitole Implantovateľné systémy pre kostné vedenie.

BAHD

skratka označujúca všetky systémy umožňujúce kostné vedenie (Bone Anchored Hearing Devices). Viac sa dozviete v kapitole Implantovateľné systémy pre kostné vedenie.

Banán reči (rečový banán)

presne vymedzená oblasť na audiograme, ktorá pokrýva  hlásky našej reči. Niekedy sa tiež nazýva „zóna reči“. Cieľom dobrého nastavenia načúvacích prístrojov alebo kochleárneho implantátu je, aby boli deti schopné počuť hlásky reči, ktoré sa v tejto zóne nachádzajú. Viac sa dozviete v kapitole Porucha sluchu.

BCHD (Bone Conduction Hearing Device)

prístroje pre kostné vedenie. Pozri tiež BAHD. Viac sa dozviete v kapitole Implantovateľné systémy pre kostné vedenie.

Behaviorálna audiometria (BOA)

je vyšetrenie, ktoré sleduje, ako sa zmení správanie malého dieťaťa po tom, čo započuje zvuk. Dieťa sa napríklad môže prekvapiť, usmiať, žmurkne očami, prestane sa hrať alebo sať z fľašky. Stimulom môžu byť napr. zvuk z okolia, čistý tón alebo zvuky reči… Viac sa dozviete v kapitole Vyšetrenia sluchu.

BERA

je vyšetrenie, ktoré podobne ako AABR sleduje, či sa šíri zvuk z vonkajšieho prostredia cez kochleu a sluchový nerv až do mozgu správnym spôsobom. Na rozdiel od AABR je BERA schopná odhadnúť prah sluchu. Okrem toho BERA vyšetrenie dokáže odlíšiť prevodovú a percepčnú poruchu sluchu a upozorniť na možné problémy v sluchovom nerve a mozgovom kmeni. Viac sa dozviete v kapitole Vyšetrenia sluchu.

Bezdrôtový signalizačný alebo vibračný systém

kompenzačná pomôcka, ktorá umožňuje ľuďom s poruchou sluchu vnímať pomocou prerušovaného svetla, zosilneného zvuku alebo vibrácií zvuky z okolia (domový zvonček, plač dieťaťa, klopanie, telefón…). Na túto pomôcku môžete získať peňažný príspevok. Viac sa dozviete v kapitole Komunikačné a kompenzačné pomôcky.

Bilaterálna kochleárna implantácia

kochleárna implantácia na oboch ušiach. Viac sa dozviete v kapitole Kochleárny implantát.

Bilaterálna porucha sluchu

porucha sluchu na oboch ušiach. Pozri pojem obojstranná porucha sluchu.

Bilingvizmus

schopnosť hovoriť plynule dvomi jazykmi a to tak, že osoba prirodzene prepína medzi prvým a druhým jazykom.

Bilingválno/bikulturálny prístup (BI-BI)

filozofia aj metóda vzdelávania, ktorej cieľom je, aby dieťa s poruchou sluchu plynulo ovládalo dva jazyky (prirodzený posunkový jazyk a písanú alebo hovorenú slovenčinu) a zároveň bolo schopné sa pohybovať vo dvoch kultúrach (počujúcej komunite aj komunite Nepočujúcich). Viac sa dozviete v kapitole Metódy vzdelávania detí a žiakov s poruchou sluchu.

Bimodálne formy komunikácie

pod bimodálne formy komunikácie zahrňujeme také, kde základom je súčasné využívanie hovoreného jazyka a posunkov z posunkového jazyka. Ide o jazyky, ktoré majú rozličné modality, preto ide o bimodálnu komunikáciu. Používa sa aj termín kontaktové posunkovanie, Pidgin Sign Language alebo posunkovaný jazyk, konkrétne, vzhľadom na hovorený jazyk ide o posunkovanú slovenčinu, posunkovanú češtinu… Viac sa dozviete v kapitole Komunikácia osôb s poruchou sluchu a jej špecifiká.

Binaurálne počutie

počutie z oboch strán. Pozri pojem obojstranné počutie.

Biofeedback

tréningová metóda založená na princípe spätnej väzby – biofeedbacku a na princípoch učenia využívaná napríklad na podporu pozornosti, u detí s poruchami aktivity a pozornosti, s vývinovými poruchami učenia a pri iných problémoch.

Bobathova metóda

spôsob rozvíjania motoriky u detí s DMO (detskou mozgovou obrnou), kde sa hlava, trup a končatiny dávajú rôznym polohovaním do správnej polohy (tzv. reflexno-inhibičné polohy). Tieto polohy pomáhajú dieťaťu zbaviť sa nesprávnych návykov a osvojiť si správne.

Bonebridge

aktívny implantačný systém kostného vedenia od firmy Medel. Viac sa dozviete v kapitole Implantovateľné systémy pre kostné vedenie.

Branchio-oto-renálny syndróm (BOR)

dedičná porucha sluchu podmienená mutáciou génu na chromozóme 8, ktorá zahŕňa poruchu sluchu (percepčnú, prevodovú alebo zmiešanú), krčné cysty a poruchu obličiek. Deti s týmto syndrómom mávajú často pred ušnicami výrastky, tzv. appendixy.

Bubienok

je blanka, ktorá oddeľuje vonkajšie ucho od stredného ucha, čím stredné ucho zároveň ochraňuje. Je dôležitou súčasťou pri vedení zvuku. Pri infekcii sa môže pre veľký tlak pretrhnúť. K poškodeniu bubienka môže dôjsť aj pri čistení uší vatovými tyčinkami. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu a Príčiny porúch sluchu.

C

Centrálna porucha sluchu (Central Auditory Processing Disorder – CAPD)

je porucha, keď sa dieťa správa, ako keby malo poruchu sluchu, napriek tomu, že jeho „uši“ (vonkajšie, stredné a vnútorné ucho) fungujú správne. Je to preto, že mozog má problém porozumieť zvukom a nesprávne si vysvetľuje signály, ktoré dostáva z vnútorného ucha. Deti s centrálnou poruchou sluchu majú často ťažkosti sledovať hovorenú reč, ak hovorí viac ľudí naraz alebo je na pozadí hluk. Okrem problémov so sluchovým vnímaním sa môžu u detí s centrálnou poruchou sluchu objaviť napr. ťažkosti s čítaním, písaním a gramatikou, ťažkosti s vnímaním melódie a rytmu reči alebo chápaním výrazu tváre. Viac sa dozviete v kapitole Porucha sluchu.

Centrum včasnej intervencie

zariadenia poskytujúce služby včasnej intervencie rodinám s deťmi s ohrozeným vývinom z dôvodu zdravotného postihnutia. Centrá včasnej intervencie sú centrá, ktoré vznikli od roku 2014 s podporou Nadácie Socia. Viac sa dozviete v kapitole Rané poradenstvo, včasná intervencia – pomoc rodine v správny čas.

Cerumen

pozri ušný maz.

CMV (Cytomegalovirus)

je to rozšírený vírus podobný herpesu, ktorý zostáva v tele po celý život. Odhaduje sa, že sa ním vo vyspelých krajinách nakazí 50 – 80 % dospelej populácie. CMV infekcia predstavuje veľké riziko pre bábätko mamičky, ktorá sa  s ním prvýkrát stretla v tehotenstve, a preto nemá vybudované protilátky. U takéhoto bábätka môže spôsobiť CMV vírus poruchu sluchu, ktorá sa zvyčajne s vekom dieťaťa zhoršuje a často sa končí hluchotou. Okrem poruchy sluchu sa môžu u dieťatka prejaviť poruchy zraku, oneskorenie motoriky alebo myslenia rôzneho stupňa. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

CODA (Children of Deaf Adults)

toto združenie tvoria počujúce deti Nepočujúcich rodičov, ktorí používajú oba jazyky – prirodzený posunkový jazyk s Nepočujúcimi rodičmi a hovorený jazyk s počujúcimi obyvateľmi danej krajiny.

Connexin 26

GJB2 gén kóduje bielkovinu Connexin 26, aby správne fungovala. Táto bielkovina je veľmi dôležitá pre správnu funkciu vnútorného ucha. Genetická porucha sluchu, pri ktorej dochádza k mutácii génu GJB2, ktorý kóduje bielkovinu Connexin 26, je najčastejšie sa vyskytujúca genetická porucha sluchu na Slovensku. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

CPPPaP (Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie)

je poradenské zariadenie, ktoré poskytuje komplexnú psychologickú, špeciálnopedagogickú, diagnostickú, výchovnú, poradenskú a preventívnu starostlivosť deťom a ich rodinným zástupcom. Zameriava sa na oblasť rozvoja osobnostného, vzdelávacieho a profesijného vývinu a nachádzajú sa v každom okresnom meste v rámci Slovenska. Pod CPPPaP patria okrem iného deti s poruchami učenia a správania a nepatria deti s diagnostikovým zdravotným postihnutím.

CŠPP (Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva)

je poradenské zariadenie, ktoré poskytuje komplexnú psychologickú, špeciálnopedagogickú, diagnostickú, výchovnú, poradenskú a preventívnu starostlivosť deťom so zdravotným znevýhodnením, deťom s vývinovými poruchami, ich rodinám aj učiteľom. Robí to formou krátkodobých pobytov, ambulantnej starostlivosti a návštev v prostredí, v ktorom dieťa žije, študuje. Centrá špeciálnopedagogického poradenstva (CŠPP) tvoria na Slovensku pomerne širokú sieť. Niektoré sa cielene venujú deťom s poruchou sluchu, iné majú zameranie na postihnutie zraku, telesné alebo mentálne postihnutie, prípadne sa venujú deťom s poruchami učenia a správania. Viac sa dozviete v kapitole Rané poradenstvo, včasná intervencia – pomoc rodine v správny čas, Tímová spolupráca rodičov a odborníkov, Dieťa s poruchou sluchu v materskej škole, Zápis dieťaťa do základnej školy, Možnosti vzdelávania detí a žiakov s poruchou sluchu – školy pre sluchovo postihnutých a vzdelávanie v  integrovaných/inkluzívnych podmienkach.

CT (počítačová tomografia)

je prístrojové vyšetrenie, ktoré sa okrem iného používa na určenie príčiny poruchy sluchu. Vďaka CT si lekár dokáže detailne prezrieť vnútorné ucho dieťaťa a zistiť, či mu pomôže určitý druh načúvacích prístrojov alebo kochleárny implantát.

Cued speech

je systém, ktorý využíva zrak na to, aby sa osoby s poruchou sluchu naučili lepšie hovoriť. Tento systém pozostáva z rôznych tvarov rúk a ich umiestnení v priestore. Jednotlivé kombinácie reprezentujú zvuky našej reči. U nás zatiaľ nie je veľmi rozšírený na rozdiel od USA alebo iných krajín. Miesto Cued Speech sa u nás používajú Pomocné artikulačné znaky (PAZ). Viac o PAZ sa dozviete v kapitole Komunikácia osôb s poruchou sluchu a jej špecifiká.

CVI (Centrá včasnej intervencie)

sú neziskové organizácie, ktoré vznikli v rámci projektu nadácie SOCIA. Ponúkajú komplexné služby rodinám s deťmi so zdravotným znevýhodnením a deťom s rizikovým vývinom.  V máji 2017 sa centrá včasnej intervencie nachádzali v Bratislave, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Prešove a Košiciach. Tieto centrá poskytujú služby rodinám priamo v ich vlastnom domove alebo prostredí centra. Viac sa o nich dozviete na http://centravi.sk/.  Viac sa dozviete v kapitole Rané poradenstvo, včasná intervencia – pomoc rodine v správny čas.

Č

Čistý tón

tón, ktorým sa vyšetruje sluch. Čistým sa nazýva preto, lebo kmitá iba na jednej frekvencii.

D

Deaflympics (deaflympiáda)

špecifická olympiáda určená iba osobám s poruchou sluchu, ktoré majú na lepšom uchu stratu sluchu väčšiu ako 55 dB. Prvá deaflympiáda sa konala v r. 1924. Viac sa dozviete v kapitole Kultúra a komunita Nepočujúcich.

Decibel (dB)

jednotka intenzity (sily) zvuku. Stretnete sa s ňou pri viacerých vyšetreniach sluchu. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu a Vyšetrenia sluchu.

Dedičná porucha sluchu

porucha sluchu, ktorá sa preniesla z rodičov na dieťa. Gén nesúci informáciu o poruche sluchu sa môže dediť aj po niekoľko generácií bez toho, aby sa porucha sluchu navonok prejavila. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Defekt

chyba, porucha, nedostatok, poškodenie.

Deformácia

zmena tvaru orgánu alebo časti tela.

Degenerácia

postupné zhoršovanie, úpadok schopností (niekedy aj na základe dedičnosti).

Deprivácia

dlhodobé neuspokojenie základných psychických alebo sociálnych potrieb, na základe ktorého môže dieťa začať zaostávať vo vývine.

Detekcia zvuku

schopnosť uvedomiť si prítomnosť zvuku. Viac sa dozviete v kapitolách Vyšetrenia sluchu a Sluchová výchova.

Detské posunky

sú prechodný jav, keď dieťa s poruchou sluchu ešte nie je schopné správne realizovať jednotlivé posunky. Deti teda produkujú tzv. „skomolené, hrubé posunky“, ktorým zväčša rozumie len najbližšia rodina, pretože sa líšia od posunkov, ktoré produkujú dospelí nepočujúci. Postupne ako sa rozvíja jemná motorika, posunky sa stále viac podobajú posunkom dospelých osôb, pričom dieťa si ich opravuje prostredníctvom napodobňovania posunkovej komunikácie vo svojom okolí. Viac sa dozviete v kapitole Komunikácia osôb s poruchou sluchu a jej špecifiká.

Diagnostika

zisťovanie údajov predovšetkým o poruche sluchu dieťaťa a úrovni celkového vývinu (motorika, myslenie, sebaobsluha, komunikácia). Na základe diagnostiky sa určí liečba aj výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa. Diagnostika môže byť napríklad lekárska, psychologická, špeciálnopedagogická, sociálna). Viac sa dozviete v kapitolách Vyšetrenia sluchu, Príčiny porúch sluchu a Rané poradenstvo.

Diagnóza

určenie aktuálneho stavu choroby alebo vývinu dieťaťa. Je to výsledok diagnostiky. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Príčiny porúch sluchu, Vyšetrenia sluchu.

Diparéza

čiastočná porucha pohyblivosti na dvoch končatinách.

Diskriminácia zvukov

schopnosť rozlíšiť dva rozdielne alebo podobné zvuky. Schopnosť rozpoznať zvuky rozdielnej výšky (frekvencie), dĺžky aj hlasitosti. Viac sa dozviete v kapitolách Vyšetrenia sluchu a Sluchová výchova.

DMO (detská mozgová obrna)

je ochorenie, ktoré vzniká poškodením mozgu dieťaťa v období počas tehotenstva,  pôrodu alebo v bezprostrednom období po narodení. Jeho následkom môžu byť poruchy vývoja hybnosti (motoriky), poruchy zraku a sluchu, obmedzenie mentálnych schopností, poruchy správania, ale aj záchvatové epileptické stavy.

Domáce posunky

ide o „posunky“, ktoré sa vytvorili pre  zjednodušenie komunikácie medzi nepočujúcim dieťaťom a jeho počujúcimi rodičmi. Pretože väčšina počujúcich rodičov neovláda posunkový jazyk a niekedy sa ho ani nikdy nenaučia, vytvoria si v rámci rodiny posunky, ktoré sú zrozumiteľné len im a slúžia im na komunikáciu v bežných životných situáciách. Tieto posunky môžu, ale vôbec nemusia vychádzať z posunkového jazyka dospelých. Možnosti použitia domácich posunkov sú obmedzené, ale pre potreby komunikácie v ranom veku sú veľmi dobre využiteľné, pretože pomôžu nadviazať základnú komunikáciu. Viac sa dozviete v kapitole  Komunikácia osôb s poruchou sluchu a jej špecifiká.

Dominantný gén

je taký, ktorý sa vždy prejaví nad druhým génom, bez ohľadu na to, čo určuje. Ak napríklad dieťa zdedí od jedného rodiča recesívny gén zelených očí a od druhého rodiča dominantný gén hnedých očí, dieťa sa narodí s hnedými očami. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Downov syndróm

vrodené postihnutie, ktorého príčinou je trizómia 21 chromozómu (21 chromozóm sa nenachádza v každej bunke dvakrát, ale trikrát). U ľudí s Downovým syndrómom je prítomné zníženie inteligencie, poruchy imunity, vrodené chyby srdca a tráviaceho ústrojenstva, poruchy zraku a sluchu, oneskorenie motoriky, poruchy štítnej žľazy a iné. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Dysfázia (vývinová)

výrazné oneskorenie vo vývine reči, ktoré nie je zapríčinené poruchou sluchu, mentálnym postihnutím, poškodením motoriky ani sociálnym zanedbávaním. Dieťa môže mať problém s rozprávaním (expresiou), ale aj porozumením reči (recepciou).

Dysfónia

porucha hlasu, ktorá je u detí najčastejšia zapríčinená nadmerným krikom a u dospelých ľudí nádorom.

Dyskinéza

mimovoľné pohyby, ktoré dieťa neovláda.

Dyslália

porucha výslovnosti jednej alebo viacerých hlások.

Dyspraxia

vývinová porucha schopnosti vykonávať zložitejšie motorické úkony (koordinovať a plánovať pohyb) a to aj napriek tomu, že dieťa nemá mentálne postihnutie ani detskú mozgovú obrnu.

Dystrofia

ochorenie svalov, ktoré je zapríčinené nesprávnym metabolizmom v bunke. Prejavuje sa svalovou slabosťou.

E

Ear Gear

je obal  určený na ochranu načúvacích prístrojov alebo kochleárneho implantátu. Obal je vyrobený zo špeciálneho materiálu a slúži na ochranu prístrojov pred zašpinením, potom, vlhkosťou a stratou. Viac sa dozviete v kapitole Načúvacie prístroje.

Edukácia sluchu

učenie sa aktívnemu počúvaniu a vnímaniu zvukov. Viac sa dozviete v kapitole Sluchová výchova.

Emócie

sú subjektívne vnímané pozitívne a negatívne zážitky, ktoré sú úzko spojené s fyziologickými zmenami (tlkot srdca, zvýšenie tlaku, dýchanie, potenie…) Viac sa dozviete v kapitolách Ako sa rodičia vyrovnávajú s diagnózou, Rodina s dieťaťom s poruchou sluchu, Dieťa s poruchou sluchu a Výchova dieťaťa s poruchou sluchu.

Encefalitída

je zápalové ochorenie mozgu.Spôsobujú ju herpes vírusy, vírusy prenášané napríklad kliešťom a komárom alebo niektoré detské infekčné ochorenia (mumps, rubeola). Prejaví sa bolesťami hlavy, zvýšenou telesnou teplotou, únavou, často stuhnutou šijou až poruchou vedomia. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Endolymfa

tekutina v blanitom bludisku (labyrinte) vnútorného ucha. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Etiológia

náuka o pôvode a príčinách chorôb a narušení.

Eustachova trubica

je orgán, ktorý spája stredné ucho s nosohltanom. Jej úlohou je zásobovať stredné ucho čerstvým vzduchom a udržovať tak tlak vzduchu v strednom uchu na rovnakej úrovni, ako je tlak vzduchu okolo nás. Eustachova trubica zároveň umožňuje, aby tekutina zo stredného ucha plynulo odtekala do nosohltana. Počas nádchy táto trubica môže zlyhávať (jej sliznica opuchne) a vtedy máme pocit „zaľahnutého ucha“. Pri normálnej funkcii sa opakovaným prehltnutím vyrovná tlak a odstráni sa tak nepríjemný pocit v uchu. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu a Vyšetrenia sluchu.

Expresívny jazyk

používanie slov, posunkov a konvenčných symbolov v snahe sprostredkovať myšlienky, potreby, pocity a nápady iným ľuďom.

F

Faciálny

tvárový

FM systém

bezdrôtový systém, doplnkové príslušenstvo načúvacieho prístroja alebo kochleárneho implantátu, ktoré umožňuje dieťaťu lepšie počuť na väčšiu vzdialenosť (obchod, ihrisko) alebo v hlučnom prostredí (napríklad trieda alebo reštaurácia). Dieťa nosí prijímač a učiteľ (alebo rodič) hovorí do mikrofónu, ktorý má blízko úst. Zvuk je prenesený priamo k prijímaču dieťaťa. Hlas učiteľa (rodiča) znie vďaka FM systému jasnejšie a hlasitejšie, ako keby dieťa stálo hneď vedľa hovoriaceho. Viac sa dozviete v kapitole Načúvacie prístroje.

Foniater

je špecializovaný ORL lekár, ktorého hlavnou úlohou v tíme je správne diagnostikovať typ a stupeň poruchy sluchu. Foniater zároveň následne predpisuje vhodnú kompenzačnú pomôcku (napr. načúvacie prístroje, kostné vibrátory atď.) a pravidelne u vášho dieťaťa kontroluje správne nastavenie kompenzačnej pomôcky a rozvoj jeho reči. Napriek tomu, že sa deti s poruchou sluchu stretávajú s foniatrom predovšetkým pre poruchy sluchu, foniater sa zároveň venuje poruchám hlasu a reči. Viac sa dozviete v kapitole Tímová spolupráca rodičov a odborníkov.

Fowler (strata sluchu podľa Fowlera)

je percentuálne vyjadrenie miery funkčnej poruchy straty sluchu. Určuje ju foniater. Určenie straty sluchu podľa Fowlera je nevyhnutné na to, aby ste mohli vybaviť dieťaťu ZŤP preukaz. 

Viac sa dozviete v kapitole Porucha sluchu.

Frekvencia

sa meria v hertzoch (Hz). Frekvenciu môžeme zjednodušene opísať ako výšku zvuku. Zvuky, ktoré sa šíria rýchlo, sú vysoké zvuky (napr. pišťanie) a zvuky, ktoré sa šíria pomaly, sú nízke zvuky (napr. hrom). Naša reč sa tiež skladá z hlások rôznych frekvencií. Frekvencie zobrazené na audiograme sú 250, 500, 1 000, 2 000, 4 000, 8 000 Hz. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu a Vyšetrenia sluchu.

Frekvencie reči

sú frekvencie, ktoré sú najdôležitejšie pre počutie, osvojenie a porozumenie reči. Najdôležitejšie frekvencie pre reč sa hýbu medzi 500 až 4 000 Hz. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu,  Vyšetrenia sluchu a Načúvacie prístroje.

Frustrácia

stav, ktorý vzniká vtedy, keď dlhodobo nemôžeme uspokojiť nejakú našu potrebu alebo túžbu. Prejavuje sa napätím, úzkosťou, zúfalstvom a hnevom. Ak pretrváva dlho, môže viesť k poruchám správania. Viac sa dozviete v kapitolách Ako sa rodičia vyrovnávajú s diagnózou, Rodina s dieťaťom s poruchou sluchu, Dieťa s poruchou sluchu a Výchova dieťaťa s poruchou sluchu.

Fyzioterapia

odbor, ktorý sa zaoberá diagnostikou, liečbou a prevenciou porúch pohybového systému. Patrí sem napríklad kinezioterapia, elektroterapia, magnetoterapia, masáž, hydroterapia…  Viac sa dozviete v kapitole Tímová spolupráca rodičov a odborníkov.

G

Gallaudetova univerzita (GU)

univerzita Nepočujúcich, na ktorej je hlavným jazykom prednášok ASL (prirodzený americký posunkový jazyk) a zároveň písaná angličtina. Na univerzite študujú aj učia predovšetkým osoby s poruchou sluchu, nájdete tu však aj počujúcich študentov a učiteľov. Študenti si môžu vybrať z pedagogických, filozofických, humanitných, prírodovedných odborov a odboru umenia. Nachádza sa v USA v meste Washington, D.C. Viac sa dozviete v kapitole Kultúra a komunita Nepočujúcich.

Gén

časť DNA alebo RNA, kde je zakódovaná správa, ktorá hovorí telu, ako má fungovať. Je to inštrukcia uložená vo vnútri všetkých buniek v našom tele. Napríklad kód pre hemoglobín, ktorý nesie kyslík v bunkách červených krviniek, sa dá nájsť na chromozóme číslo 9. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Genetika

vedný odbor, ktorý sa snaží zistiť, akú úlohu majú jednotlivé gény v našom tele. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Genetická ambulancia (poradňa)

miesto, kde vám vysvetlia, ako sa dá vyšetriť, či je porucha sluchu genetického pôvodu a či je pravdepodobnosť, že aj vaše ďalšie dieťa bude mať poruchu sluchu. Odborníci už vedia rozoznať niektoré gény, ktoré môžu spôsobiť poruchu sluchu, ale stále hľadajú ďalšie. Takisto vám vysvetlia, či je porucha sluchu u vášho dieťaťa súčasťou niektorého zo závažných syndrómov, pri ktorých je riziko ďalších pridružených zdravotných komplikácií. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Genetická porucha sluchu

slovo genetický (zdedený) znamená, že sa porucha sluchu objavila u dieťaťa preto, lebo jeden alebo obidvaja rodičia mali gén, ktorý niesol informáciu o poruche sluchu. Niektoré znaky, ako napr. farba očí, kučeravosť vlasov alebo výška, sú tiež zdedené. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Gestá (gestikulácia)

pohyby hlavou, rukou alebo celým telom, ktoré sprevádzajú komunikáciu. Gestá sú dôležitou súčasťou komunikácie maličkých detí, používajú ich aj dospelí. Pomocou gest sa často snažíme na niečo upozorniť, niečo zdôrazniť alebo niekoho upútať. Viac sa dozviete v kapitolách Komunikácia osôb s poruchou sluchu a jej špecifiká, Raná komunikácia s dieťaťom s poruchou sluchu a Posunkovať alebo neposunkovať.

H

Hendikep

v súčasnosti sa presadzuje tento pojem ako znevýhodnenie dieťaťa, žiaka, osoby,  ktoré mu vyplývajú z nejakého obmedzenia v rozličných oblastiach života (vzdelávanie, práca, voľný čas).  Znamená to, že štát má vytvárať také podmienky, aby sa mohlo dieťa, žiak, osoba plne uplatniť v spoločnosti napriek svojej poruche, poškodeniu.

Hearing Henry

pomôcka na upevnenie kochleárneho implantátu na hlavičke dieťaťa. Viac sa dozviete v kapitole Kochleárny implantát.

Hemisféra

mozgová pologuľa. Ľudský mozog má 2 hemisféry, ktoré majú špecializované oblasti. Obe pologule sa navzájom dopĺňajú. Viac sa dozviete v kapitole Porucha sluchu.

Hereditárny

dedičný. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Hertz (Hz)

jednotka frekvencie (výšky) zvuku. Stretnete sa s ňou pri vyšetreniach sluchu. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu a Vyšetrenia sluchu.

Hlasitosť (intenzita)

To, čo vnímame ako hlasitosť, je vlastne intenzita zvuku a meria sa v decibeloch (dB). Zvuky okolo nás môžu mať rozdielnu intenzitu. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu a Vyšetrenia sluchu.

Hluchoslepota

viacnásobné postihnutie, ktoré výrazne ovplyvňuje metódy, ktoré sa používajú na komunikáciu a vzdelávanie dieťaťa. Prináša veľa bariér v pracovnom a spoločenskom živote, v mobilite aj v prístupe k informáciám. Hluchoslepota neznamená len úplnú stratu zraku a sluchu. Je to kombinácia rôzneho stupňa postihnutia zraku a sluchu, v mnohých prípadoch aj ďalšieho postihnutia a/alebo ochorenia (napr.  epilepsia, mentálne postihnutie…).

Hluchota

strata sluchu väčšia ako 90 dB. Môže byť praktická alebo úplná. Pre oba typy platí, že ani po kvalitnom tréningu sluchu nie je možné rozumieť reči čisto sluchom, ale prvoradý ostáva vizuálny kanál a odzeranie z pier. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Vyšetrenia sluchu a Kultúra a komunita Nepočujúcich, Dieťa s poruchou sluchu.

Hrubá motorika

predstavuje pohyby celého tela, veľkých svalových skupín. Viac sa dozviete v kapitole Dieťa s poruchou sluchu v predškolskom veku.

Huggies Aids

značka plastických krúžkov, ktoré sa používajú na pridržanie načúvacieho prístroja na ušku malého dieťaťa. Viac sa dozviete v kapitole Načúvacie prístroje.

Hydrocefalus

je to nadpriemerne zvýšené množstvo mozgomiešneho moku (= likvoru) v priestore okolo mozgu, čím sa výrazne zväčší hlava. Príčinou hydrocefalu môže byť, že v okolí mozgu vznikne prekážka, ktorá bráni likvoru, aby správne cirkuloval a vstrebával sa a ten sa začne hromadiť.

Hyperacusis

precitlivenosť na silnejšie zvuky, zvýšená dráždivosť sluchového ústroja.

Hyperbilirubinémia u novorodenca

stav, ktorý sa po pôrode prejaví žltým sfarbením kože, bielok a slizníc novorodenca. V ľahších prípadoch sa lieči pomocou fototerapie, v prípade veľmi vysokých hodnôt sa musí realizovať transfúzia. Výrazná hyperbilirubinémia je  rizikovým faktorom pre možnosť vzniku percepčnej poruchy sluchu u dieťaťa. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Hyperkinéza

zvýšená pohyblivosť, mimovoľné pohyby tela – hlavne končatín.

Hypertónia

zvýšené svalové napätie.

Hypokinéza

znížená pohyblivosť, hybnosť.

Hypotónia

znížené svalové napätia, často spojené s menšou silou vo svaloch.

CH

Chromozóm

je nositeľ genetickej informácie. Gény sú zviazané do chromozómov ako koráliky na šnúrke. Chromozómy môžu mať stovky až tisíce génov zviazaných dokopy. Každý človek (každá bunka v našom tele) má 23 párov chromozómov, čiže spolu 46. Príklad poruchy chromozómu je Downov syndróm. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

I

Ikonické posunky

ikonický znamená obrazný, zobrazujúci. Sú to také posunky, ktorých zobrazenie sa podobá na skutočný predmet alebo činnosť – piť, telefón, spať, plakať, ihličnatý strom. Často im rozumejú aj ľudia, ktorí nevedia posunkovať. Viac sa dozviete v kapitolách Komunikácia osôb s poruchou sluchu a jej špecifiká a Posunkovať alebo neposunkovať.

Implantačné kritériá

oficiálne, ministerstvom zdravotníctva schválené kritériá pre výber kandidátov na kochleárnu implantáciu. Viac sa dozviete v kapitole Kochleárny implantát.

Indikácia

návrh vhodného výkonu, postupu alebo starostlivosti. Opakom je kontraindikácia. Viac sa dozviete v kapitole Kochleárny implantát.

Infekcia

je choroba zapríčinená rozmnožovaním baktérií a vírusov v uchu. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Inklúzia

inklúzia (na rozdiel od integrácie) je z pedagogického hľadiska proces, pri ktorom nejde o prispôsobenie sa dieťaťa podmienkam v bežnej škole (ako je to v prípade integrácie), ale o cielené, kontinuálne  vytváranie takého prostredia v školách, ktoré umožní vzdelávanie všetkým deťom bez rozdielu. Inklúzia je založená na akceptovaní rôznorodosti, pokiaľ ide o pohlavie, národnosť, rasu, jazykový pôvod, sociálne pozadie, úroveň výkonu či postihnutie. Viac sa dozviete v kapitole Dieťa s poruchou sluchu v materskej škole.

Intaktný

nenarušený, nepostihnutý.

Integrácia

spojenie, zjednotenie, začlenenie. V oblasti pedagogiky sluchovo postihnutých je to proces, keď je dieťa s poruchou sluchu začlenené do prostredia, kde sú počujúce deti (bežné školy a zariadenie). Na to, aby dieťa malo z integrácie úžitok, musia byť preň v takomto prostredí vytvorené vhodné sluchové aj rečové podmienky a aj ono mať na to určité predpoklady. Viac sa dozviete v kapitolách Dieťa s poruchou sluchu v materskej škole a Predškolský vek, Možnosti vzdelávania detí a žiakov s poruchou sluchu – školy pre sluchovo postihnutých a vzdelávanie v  integrovaných/inkluzívnych podmienkach.

.

Intenzita zvuku

sa meria v decibeloch (dB). Nami je vnímaná ako hlasitosť zvuku. Na audiograme je zobrazená osou smerujúcou z hora dole. Viac sa dozviete v kapitole Vyšetrenia sluchu.

Intonácia

modulovanie reči prostredníctvom prízvuku, dôrazu, pauzy, melódie, tempa reči a zafarbenia hlasu. Viac sa dozviete v kapitolách Dieťa s poruchou sluchu, Raná komunikácia s dieťaťom s poruchou sluchu.

IVP (individuálny vzdelávací program)

Individuálny výchovno-vzdelávací program/individuálny vzdelávací program je dokument, ktorý vypracuje triedny učiteľ žiaka s poruchou sluchu v spolupráci s poradenským zariadením (CŠPP). Jeho cieľom je zabezpečenie takých podmienok na plnohodnotný výchovno-vzdelávací proces, aby mohol žiak dosiahnuť svoj maximálny potenciál. IVP je možné v prípade zmeny priebežne prehodnocovať.

Viac sa dozviete v kapitolách Dieťa s poruchou sluchu v materskej škole, Možnosti vzdelávania detí a žiakov s poruchou sluchu – školy pre sluchovo postihnutých a vzdelávanie v integrovaných/ inkluzívnych podmienkach.

J

Jednostranná porucha sluchu

je porucha sluchu, ktorá ovplyvňuje iba jedno ucho, pričom porucha sluchu na pravom uchu zvykne spôsobovať vážnejšie problémy ako porucha sluchu na ľavom uchu. Veľkosť poruchy sluchu na poškodenom uchu sa líši – môže ísť o miernu poruchu sluchu až úplnú hluchotu. Viac sa dozviete v kapitole Porucha sluchu.

Jemná motorika

pohybová schopnosť, ktorá predstavuje jemné pohyby prstov, rúk, svalov rúk a pohyby artikulačných orgánov. Zahŕňa: oromotoriku – pohyby artikulačných orgánov pri rozprávaní, mimiku – pohyby svalov tvár, vizuomotoriku – zladenie pohybov rúk a pohybov očí, grafomotoriku – pohyby týkajúce sa kreslenia a písania. Viac si prečítate v kapitole Dieťa s poruchou sluchu v predškolskom veku.

K

Kmeňový implantát

Elektroprotetické zariadenie, ktoré sprostredkováva zvukové vnemy osobám s obojstrannou poruchou funkcie sluchového nervu. Viac sa dozviete v kapitole Kochleárny implantát.

Kognitívny vývin

je súčasť celkového psychomotorického vývinu dieťaťa. Referuje k schopnosti myslieť, učiť sa a pamätať si. Viac sa dozviete v kapitole Dieťa s poruchou sluchu.

Kochlea (slimák)

je špirálovitý orgán, ktorý sa podobá na slimačiu ulitu. Kochlea je vyplnená tekutinou a obsahuje množstvo citlivých buniek, tzv. „vláskových buniek‟, ktoré reagujú na pohyb rozvibrovanej tekutiny. Vláskové bunky sa na rozdiel od iných buniek v našom tele nevedia regenerovať. Poškodenie kochley je preto nezvratné. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Príčiny poruchy sluchu, Vyšetrenia sluchu.

Kochleárny implantát

je prístroj, ktorý môže pomôcť niektorých ľuďom s percepčnou hluchotou počuť zvuky, pretože obíde poškodené bunky vo vnútornom uchu a priamo pomocou elektródy stimuluje sluchový nerv. Implantát sa vkladá počas operácie za kosť za uchom. Pozostáva zo 4 častí, z ktorých niektoré sú implantované do vnútra hlavy a niektoré sa pripájajú zvonka pomocou magnetu. Viac sa dozviete v kapitolách Kochleárny implantát, Sluchová výchova.

Kolísajúca porucha sluchu

znamená, že sa porucha sluchu môže meniť, niekedy k lepšiemu inokedy k horšiemu. Môže byť prevodová, percepčná alebo zmiešaná. Ku kolísaniu sluchu môže dôjsť na zdravom uchu, ale aj na uchu, ktoré už má poruchu sluchu. Viac sa dozviete v kapitole Porucha sluchu.

Kompenzácia sluchu

vyrovnávanie poruchy sluchu pomocou načúvacieho prístroja, kochleárneho alebo kostného implantátu. Aj schopnosť odzerať alebo úprava prostredia, v ktorom dieťa počúva, dokáže čiastočne kompenzovať poruchu sluchu. Viac sa dozviete v kapitolách Načúvacie prístroje, Kochleárny implantát, Dieťa s poruchou sluchu, Raná komunikácia s dieťaťom s poruchou sluchu, Sluchová výchova.

Kompenzačné pomôcky

sú akékoľvek elektronické prístroje vrátane načúvacích prístrojov, FM systémov, špeciálnych vizuálnych a vibračných zariadení, ktoré zlepšujú schopnosť vnímať zvuky alebo zlepšujú orientáciu v  priestore. Niektoré systémy zlepšujú počutie reči v hlučnom prostredí tým, že sa mikrofón nachádza bližšie k zdroju (hovoriacemu), alebo zlepšujú kvalitu zosilnenej reči (hudby). Viac sa dozviete v kapitolách Načúvacie prístroje, Kochleárny implantát, Implantovateľné systémy pre kostné vedenie, Komunikačné a kompenzačné pomôcky.

Komunikácia

dorozumievanie sa, zhováranie sa, výmena informácií medzi dvoma alebo viacerými ľuďmi. Môže prebiehať na verbálnej aj neverbálnej úrovni. Viac sa dozviete v kapitolách Komunikácia osôb s poruchou sluchu a jej špecifiká, Dieťa s poruchou sluchu, Výchova dieťaťa s poruchou sluchu a jeho súrodencov v rodine, Raná komunikácia s dieťaťom s poruchou sluchu, Posunkovať alebo neposunkovať.

Komunikačné metódy (prístupy)

metódy vzdelávania detí a žiakov s poruchou sluchu –  auditívno-verbálny prístup, orálny prístup, simultánna komunikácia, bilingválno-bikulturálny prístup. Viac sa dozviete v kapitole Metódy vzdelávania detí a žiakov s poruchou sluchu.

Komunita Nepočujúcich

pozostáva z nepočujúcich, nedoslýchavých aj počujúcich ľudí, ktorí vnímajú hluchotu ako kultúrnu a jazykovú rozdielnosť a nie ako postihnutie. Podstatnou podmienkou prijatia do komunity Nepočujúcich nie je samotná porucha sluchu, ale to, či prijmete hodnoty a tradície Nepočujúcich a či sa chcete plynulo naučiť komunikovať v posunkovom jazyku. Jej členmi sú teda aj počujúci manželia Nepočujúcich detí, počujúce deti Nepočujúcich rodičov (CODA), tlmočníci… Viac sa dozviete v kapitolách Kultúra a komunikácia Nepočujúcich, Posunkovať alebo neposunkovať.

Komplexný

súhrnný, súborný, zložitý. Viac sa dozviete v kapitole Tímová spolupráca rodičov a odborníkov.

Konfigurácia rúk

tvar ruky (prsty, zápästie a dlaň) počas tvorenia posunku alebo prstovej abecedy. Viac sa dozviete v kapitolách Komunikácia osôb s poruchou sluchu a jej  špecifiká a Posunkovať alebo neposunkovať.

Kongenitálna porucha sluchu

je porucha sluchu, ktorá je prítomná od narodenia (môže, ale nemusí byť spôsobená dedičnou príčinou). Viac sa dozviete v kapitole Príčiny poruchy sluchu.

Kontaktné posunkovanie (Pidgin Sign languge)

je spojenie posunkov a hovorenej reči. Je to akýsi most medzi ľuďmi, ktorí používajú prirodzený posunkový jazyk a počujúcimi ľuďmi. V  prípade kontaktného posunkovania sa učí dieťa gramatiku slovenského jazyka prirodzene, pretože sú slová aj posunky vo vete zoradené tak, ako znejú v slovenčine a nie tak, ako by boli zoradené v prirodzenom posunkovom jazyku. Kontaktné posunkovanie je častou voľbou počujúcich rodičov, ktorým umožňuje, aby pokračovali v hovorenom jazyku, ktorý je pre nich prirodzený a zároveň umožnili deťom, aby vnímali hovorený jazyk aj vo vizuálnej podobe. Viac sa dozviete v kapitolách Komunikácia osôb s poruchou sluchu a jej špecifiká,  Raná komunikácia s dieťaťom s poruchou sluchu, Posunkovať alebo neposunkovať.

Kostné vedenie

je prenos zvuku (mechanickej vibrácie) cez spánkovú (temporálnu) kosť priamo do vnútorného ucha. Vďaka kostnému vedeniu môžu mať aj deti, ktoré majú poškodené vonkajšie alebo stredné ucho, skompenzovaný sluch. Na prenos vibrácií cez kosť sa cielene využívajú u malých detí (aj bábätiek) kostné vibrátory. Test kostného vedenia sa robí pomocou kostného oscilátora (vibrátora), ktorý sa umiestni za ucho, keďže sa vyšetruje každé ucho zvlášť. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Vyšetrenia sluchu a Implantovateľné systémy pre kostné vedenie.

Kultúra Nepočujúcich

je správanie určitej skupiny ľudí, ktorí majú veľmi blízky vzťah k posunkovému jazyku, majú spoločné hodnoty, zvyky aj tradície. Viac sa dozviete v kapitole Kultúra a komunita Nepočujúcich.

L

Lateralita (preferencia pravej alebo ľavej strany)

uprednostnenie jedného z párových orgánov (ruka, noha, oko, ucho) alebo polovice nepárového orgánu. Ľavá hemisféra riadi pravú časť tela a pravá hemisféra riadi ľavú časť tela. To, že máme jednu hemisféru dominantnú (prevládajúcu), spôsobuje, že pohyby na strane, ktorú táto hemisféra reguluje, sú väčšinou rýchlejšie, presnejšie a koordinovanejšie. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu a Predškolský vek.

Lingvistika posunkového jazyka

je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom posunkových jazykov. Vznikla v druhej polovici 20. storočia v USA na Gallaudetovej univerzite v Washingtone a za jej zakladateľa sa považuje William Stokoe, ktorý vydal v roku 1960 a 1965 prvé monografie v tejto oblasti. Viac sa dozviete v kapitole Kultúra a komunita Nepočujúcich.

Lite wear case

pomôcka na upevnenie kochleárneho implantátu na hlavičke dieťaťa. Viac sa dozviete v kapitole Kochleárny implantát.

Logopéd

je odborník, ktorý pracuje v oblasti prevencie a nápravy narušenej komunikačnej schopnosti. U detí s poruchou sluchu spolupracuje so surdopédom na rozvoji reči, no jeho nezastupiteľné miesto je pri náprave výslovnosti. Logopéd rodiča učí rôzne hry a stratégie, ako rozvíjať aktívnu a pasívnu slovnú zásobu dieťatka, gramatiku jazyka, správne dýchanie a oromotoriku. Viac sa dozviete v kapitolách Tímová spolupráca rodičov a odborníkov a  Kochleárny implantát.

Lokalizácia (smerové počutie)

schopnosť určiť smer, odkiaľ zvuk vychádza. Smerové počutie úzko súvisí so schopnosťou počuť oboma ušami. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Načúvacie prístroje, Sluchová výchova a Kochleárny implantát.

Ľ

ĽMD (ľahká mozgová dysfunkcia)

strešný pojem, ktorý sa kedysi používal na označenie porúch učenia alebo správania u detí, ktoré nie sú mentálne oneskorené. Prejavuje sa napr. oslabením vnímania, pozornosti, pamäti, reči, zvýšenou pohyblivosťou…

M

MAKATON

program (systém) náhradnej komunikácie, ktorý sa skladá z reči, posunkov a symbolov. Podporuje rozvoj hovorenej reči a porozumenie pojmov u detí a dospelých s komunikačnými problémami. U nás sa používa predovšetkým u detí s autizmom a afáziou. V zahraničí sa používa aj u niektorých ľudí s poruchou sluchu, ktorí majú pridružené ďalšie postihnutie.

Makrocefália

nadmerne zväčšená hlava (porucha veľkosti lebky). Najčastejšie je spôsobená vrodeným ochorením CNS (centrálnej nervovej sústavy).

Manažér spätnej väzby

je softvérová funkcia v načúvacom prístroji, ktorá zabezpečuje, aby načúvací prístroj v uchu nepískal. Pískanie, ktorého podstatou je akustická spätná väzba medzi reproduktorom a mikrofónom prístroja, sa objavuje najčastejšie pri veľkom zosilnení zvukov, ktoré je často nevyhnutné pri deťoch s veľmi ťažkou stratou sluchu. Ak je však manažér spätnej väzby správne nastavený a koncovka tesná, ani pri takomto vysokom zosilnení by nemal prístroj za normálnych okolností pískať. Viac sa dozviete v kapitole Načúvacie prístroje.

Mapa počutia

technik  pomocou špeciálneho počítačového programu nastavuje zvukový procesor kochleárneho implantátu a tvorí tzv. „mapu počutia“ pre konkrétneho používateľa. Viac sa dozviete v kapitole Kochleárny implantát.

Materinský jazyk

jazyk, ktorým dieťa hovorí v domove a rodine. Najčastejšie sa učí od rodičov. Materinským jazykom nepočujúceho dieťaťa kultúrne Nepočujúcich rodičov je prirodzený posunkový jazyk.

Meniérova choroba

ochorenie vnútorného ucha, ktoré sa prejavuje silným a nepríjemným točením hlavy, nedoslýchavosťou a ušným šelestom. Niektorí ľudia trpia počas záchvatu aj nevoľnosťou s pocitmi tlaku v uchu. Záchvat môže trvať niekoľko minút, až niekoľko hodín. Po záchvate bývajú ľudia vyčerpaní, ale ich problémy väčšinou vymiznú. U ľudí s Meniérovou chorobou sú uši pravidelne pod tlakom, pretože sa lymfatická tekutina (endolymfa) hromadí vo vnútornom uchu, čo spôsobuje poruchu sluchu a rovnováhy. Táto choroba spôsobuje kolísanie počutia, avšak u detí sa vyskytuje zriedkavo.

Meningitída

zápal mozgových blán (obalov okolo mozgu), ktorý spôsobujú baktérie alebo vírusy. Počet prípadov bakteriálnej meningitídy sa vďaka očkovaniu znížil, očkovanie pre vírusovú meningitídu však zatiaľ nie je dostupné. Meningitída je jedna z najčastejších príčin získanej poruchy sluchu u detí, avšak nie všetky deti, ktoré dostali meningitídu, musia mať následne poruchu sluchu. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Mentálna retardácia (mentálne postihnutie)

zaostávanie, spomalenie duševného vývoja, podpriemerná úroveň všeobecnej inteligencie.

Mick Lock

pomôcka na upevnenie kochleárneho implantátu na hlavičke dieťaťa. Viac sa dozviete v kapitole Kochleárny implantát.

Mikrocefália

spomalenie rastu lebečných kostí, ktoré zapríčiní, že má dieťa výrazne menšiu hlavu. Najčastejšie je spôsobená vrodeným ochorením CNS (centrálnej nervovej sústavy) a prejavuje sa zaostávaním rastu mozgu. Súčasťou môže byť mentálne oneskorenie, kŕče a poruchy motoriky.

Mikrócia

je najčastejšia vrodená anomália vonkajšieho ucha. Je to zmenšenie, prípadne nekompletné sformovanie tvaru ušnice. Môže sa objaviť na jednom alebo oboch ušiach.

Mimika

pohyby svalov tváre, ktoré vyjadrujú emócie –  duševný stav človeka. Patrí medzi neverbálnu komunikáciu. Viac sa dozviete v kapitolách Komunikácia osôb s poruchou sluchu a jej špecifiká, Raná komunikácia s dieťaťom s poruchou sluchu, Ako sa naladiť na bábätko, Posunkovať alebo neposunkovať.

Mitochondriálna porucha sluchu

dedičná porucha sluchu, pri ktorej je narušený špeciálny gén, ktorý majú mitochondrie. Tento druh dedičnosti môže byť prenesený iba z matky na dieťa. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Mitochondrie

sú bunkové organely, ktoré majú vlastnú genetickú informáciu. Ich úlohou je zabezpečovať energiu pre bunku. Zmeny v génoch mitochondrií môžu spôsobiť syndrómy spojené s poruchou sluchu. Genetici nazývajú tieto formy extra chromozomálna dedičnosť. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Monosenzorická metóda

je v pedagogike sluchovo postihnutých tá, ktorá sa zameriava na využívanie len jedného zmyslu a to poškodeného sluchu. Existuje len jedna monosenzorická metóda –  auditívno-verbálny prístup, ktorý je úzko spojený s kochleárnymi implantátmi a s vysokovýkonnými načúvacími prístrojmi, čiže primárne táto metóda využíva hovorený jazyk. Viac sa dozviete v kapitole Metódy vzdelávania detí a žiakov s poruchou sluchu.

MRI (Magnetická rezonancia)

rádiologická metóda, ktorá prehľadne zobrazuje hlavne mäkké tkanivá v oblasti hlavy (na rozdiel od CT vyšetrenia, kde sú lepšie zobrazené kostné štruktúry). Pri zobrazovaní využíva namiesto  röntgenového žiarenia magnetické pole – ide o šetrnú metódu.

Mumps

je infekčné vírusové ochorenie s charakteristickým zápalom slinných žliaz, pri ktorom často dochádza k postihnutiu pohlavných žliaz a centrálneho nervového systému. Patrí medzi nákazy dýchacích ciest. Najčastejšou komplikáciou mumpsu u detí je meningitída. Menej častou komplikáciou je väčšinou jednostranné, trvalé poškodenie vnútorného ucha, ktorého následkom je percepčná porucha sluchu. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Mutácia

znamená, že došlo k zmene genetickej informácie. Vzniká poškodením DNA. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

N

Načúvacie prístroje (aparáty)

sú prístroje, ktoré zosilňujú zvuky reči alebo prostredia, čím uľahčujú celodenné počúvanie ľuďom, ktorí majú poruchu sluchu. Najčastejšie prístroje sú závesné a zvukovodové, pričom u malých detí sa používajú výlučne závesné načúvacie prístroje, pretože ich ucho ešte rastie. Plne digitálne a dobre nastavené načúvacie prístroje sú u detí nevyhnutným základom pre sluchovú a rečovú výchovu. Iné názvy: načúvací aparát, naslúchadlo. Viac sa dozviete v kapitole Načúvacie prístroje.

Náhla percepčná strata sluchu

je zriedkavá u detí, zvyčajne postihuje ľudí medzi 30. – 60. rokom života. Môže sa udiať behom niekoľkých minút, hodín alebo dní a prejaví sa tým, že dieťa počulo a naraz nepočuje. Stratu sluchu môžu sprevádzať závraty a zvonenie v ušiach (tinitus). Náhla strata sluchu sa môže objaviť  u niektorých detí so zväčšeným vestibulárnym akvaduktom. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Nedoslýchavosť

čiastočná strata sluchu, ktorá sa môže prejaviť od menších problémov s počutím, až po veľmi ťažkú stratu sluchu. Môže byť dočasná aj trvalá. Čím má dieťa ťažšiu nedoslýchavosť, tým je väčšie riziko, že sa u neho naruší vývin reči a dieťa začne zaostávať. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Vyšetrenia sluchu, Dieťa s poruchou sluchu.

Negativizmus

odmietavý postoj voči prianiam alebo pokynom od iného človeka. Dieťa často robí presný opak toho, o čo ho žiadate. Viac sa dozviete v kapitolách Dieťa s poruchou sluchu, Výchova dieťaťa s poruchou sluchu.

Negenetické poruchy sluchu

medzi najčastejšie negenetické príčiny poruchy sluchu patria infekcie mamy počas tehotenstva alebo pôrodu, problémy počas pôrodu, nízka pôrodná hmotnosť, infekcie v novorodeneckom aj detskom veku, infekcie stredného ucha, zväčšený vestibulárny akvadukt, lieky, úrazy hlavy a hluk. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Nepočujúci

Je termín, ktorý opisuje osoby s poruchou sluchu väčšou ako 90 dB. V tomto prípade sa píše nepočujúci s malým „n“.

Toto označenie takisto používajú ľudia, ktorí môžu mať menšiu poruchu sluchu ako 90 dB, ale cítia sa byť súčasťou komunity Nepočujúcich a ich kultúry. V tomto prípade sa píše nepočujúci s veľkým „N“ – Nepočujúci. Viac sa dozviete v kapitole Kultúra a komunita Nepočujúcich.

Nesyndrómová genetická porucha sluchu

„nesyndrómová‟ znamená, že porucha sluchu nie je geneticky spojená s ďalším ochorením alebo postihnutím. Patrí sem autozomálne recesívna a autozomálne dominantná porucha sluchu. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Neverbálna komunikácia

zahŕňa také prejavy komunikácie, ktoré nie sú vyjadrené slovne (verbálne), ale bez slov (neverbálne). Hovoriaci pomocou neverbálnej komunikácie vyjadruje, čo cíti, aký je jeho postoj k situácii, čo si myslí. Patrí sem komunikácia pomocou mimiky, gest, postoja tela, pohľadu… Pri komunikácii s malými nepočujúcimi deťmi je neverbálna komunikácia veľmi dôležitá, pretože im pomáha pochopiť to, čo sa im snažíte cez slová alebo posunky oznámiť. Viac sa dozviete v kapitolách Komunikácia osôb s poruchou sluchu a jej špecifiká, Ako sa naladiť na bábätko, Raná komunikácia s dieťaťom s poruchou sluchu, Posunkovať alebo neposunkovať.

Nonvokálny

čiže nehlasný. Ide o jednu z charakteristík posunkového jazyka – posunkový jazyk je verbálny, ale nonvokálny jazykový systém, to znamená, že nie je vyjadrovaný prostredníctvom hlasu. Viac sa dozviete v kapitole Komunikácia osôb s poruchou sluchu a jej špecifiká.

O

OAE (otoakustické emisie)

je skríningové vyšetrenie sluchu. Počas niekoľkominútového vyšetrenia sa vsunie do uška dieťaťa malá sonda, ktorá vyšle stimul. Pri správnej funkcii sluchu sa bunky vo vnútornom uchu podráždia a vyšlú naspäť zvuky (emisie), ktoré sonda zachytí. OAE nevie zachytiť deti, ktoré majú stratu sluchu menšiu ako 30 dB alebo poruchu sluchu spôsobenú poškodeným sluchovým nervom alebo poškodením sluchového centra v mozgu. Viac sa dozviete v kapitole Vyšetrenia sluchu.

Objektívna audiometria

je súbor vyšetrovacích metód, ktoré nezávisia od toho, či vyšetrovaná osoba spolupracuje. Vhodná je predovšetkým u malých detí, ktoré nevedia udržať pozornosť a spolupracovať. Viac sa dozviete v kapitole Vyšetrenia sluchu.

Objektívny

nezávislý, vecný, neosobný, všeobecne platný, nestranný.

Obojstranná (bilaterálna) porucha sluchu

porucha sluchu na oboch ušiach. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Vyšetrenia sluchu.

Obojstranné počutie (binaurálne počutie)         

je pre človeka prirodzené a veľmi prínosné. Pomáha nám napríklad zistiť, odkiaľ zvuky prichádzajú alebo rozoznávať reč v hlučnom prostredí. Zároveň umožňuje tzv. trojrozmerné počúvanie a mapovanie zvukov v priestore – schopnosť rozhodnúť sa, či chceme počúvať človeka, ktorý stojí blízko alebo ďaleko od nás, alebo oddeliť hlas od okolitého šumu na pozadí. To je dôvod, prečo by dieťa s obojstrannou poruchou sluchu malo nosiť dve kompenzačné pomôcky. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Načúvacie prístroje a Kochleárny implantát.

Odzeranie (čítanie z pier)

je schopnosť porozumieť hovorenej reči pomocou zraku tým, že sledujeme pohyby pier, výraz tváre, gestikuláciu alebo iné pohyby súvisiace s obsahom rozhovoru. Odzeranie je náročné na zrozumiteľnosť a pozornosť. Viac sa dozviete v kapitolách Komunikácia osôb s poruchou sluchu a jej špecifiká,  Očný kontakt a odzeranie, Raná komunikácia s dieťaťom s poruchou sluchu.

Orálna metóda

prístup vo vzdelávaní, ktorého cieľom je, aby sa dieťa s poruchou sluchu naučilo komunikovať a vzdelávať pomocou hovorenej reči majoritnej spoločnosti. Orálna metóda využíva pri vzdelávaní odzeranie, ktoré dopĺňa informácie, ktoré dieťa získava cez načúvacie prístroje. Viac sa dozviete v kapitole Metódy vzdelávania detí a žiakov s poruchu sluchu.

Orálna reč

hovorená, zvuková reč. Viac sa dozviete v kapitole Komunikácia osôb s poruchou sluchu a jej špecifiká.

ORL lekár (Oto-rhino-laryngológ)

sa zaoberá problematikou ucha, nosu a hrdla. ORL lekár kontroluje stav vonkajšieho a stredného ucha, lieči infekcie a predpisuje odporúčanie na audiometrické vyšetrenie sluchu. V prípade, že sa u dieťaťa potvrdí porucha sluchu, odosiela dieťa k foniatrovi. Viac sa dozviete v kapitole Tímová spolupráca rodičov a odborníkov.

Osobný asistent

je  osoba, ktorá na základe schválenia príspevku ÚPSVaR osobe s poruchou  sluchu (od 6 do 65 rokov) poskytuje pomoc v oblastiach činnosti, na ktoré bol príspevok poskytnutý.  U osôb so stratou sluchu ide primárne o dorozumievanie. Základnou úlohou osobného asistenta je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia, nezávislosti a voľnočasových aktivít, čiže činností, ktoré sú mimo vzdelávacích inštitúcií.  Viac sa dozviete v kapitole Sociálna podpora rodín s dieťaťom s poruchou sluchu.

Otitis media acuta

akútny zápal stredného ucha. Najčastejšie postihuje deti v dojčenskom, batolivom a predškolskom veku, ale môže sa vyskytnúť kedykoľvek. Prvý zápal býva často vírusový a neskôr sa rozvinie bakteriálna infekcia. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Otoclip (kids clip)

je ľahké lanko s dvomi uškami na konci, ktoré sa pevne natiahnu okolo tela načúvacích prístrojov alebo kochleárnych implantátov. Na lanko je pripnutý štipec, ktorý sa dá pripnúť k oblečeniu bábätka, čím sa zabezpečí, aby sa načúvacie prístroje/kochleárne implantáty nestratili, ak spadnú z detského uška. Viac sa dozviete v kapitolách Načúvacie prístroje a Kochleárny implantát.

Otoskopické vyšetrenie

je vyšetrenie, pri ktorom ORL lekár pozerá do uška dieťaťa pomocou zväčšovacej techniky, aby zistil, ako vyzerá vonkajší zvukovod a bubienok dieťaťa. Viac sa dozviete v kapitole Vyšetrenia sluchu.

Otoskleróza

ochorenie, ktoré vedie k patologickej fixácii strmienka (kostičky v strednom uchu) v oválnom okienku. Dôsledkom otosklerózy je prevodová porucha sluchu, pretože sa zvuková vlna neprenáša správne cez kostičky do vnútorného ucha.

Ototoxické lieky

sú také, ktoré spôsobujú poškodenie vnútorného ucha a sluchového nervu. Najčastejšími liekmi poškodzujúcimi sluch sú antibiotiká nazývané aminoglykozidy (gentamycín, tobramycín, neomycín, kanamycín, streptomycín, amikacín) a niektoré chemoterapeutické lieky (napr. cisplatina). Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Otvorené titulkovanie

tlačený text zobrazený na obrazovke, ktorý môžu využívať aj osoby s poruchou sluchu. Otvorené titulky sa často používajú pri preklade cudzojazyčného textu pre počujúcich divákov.

P

Paracentéza/myringotómia

prepichnutie bubienka a vypustenie nahromadeného hnisu, ktorý sa za bubienkom zbiera pri zápaloch stredného ucha. Vypustenie hnisu prináša rýchlu úľavu a zabraňuje ďalším komplikáciám aj samovoľnému prasknutiu bubienka. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Príčiny porúch sluchu.

Paralýza

ochrnutie, obrna.

Pasívna (receptívna) slovná/posunková zásoba

sú všetky slová alebo posunky, ktorým dieťa rozumie, ale ešte ich neprodukuje. Ak sa napríklad spýtate dieťaťa „Kde je auto“ a dieťa ukáže na auto v knižke alebo sa za ním otočí na ulici, tak viete, že pojmu „auto“ rozumie. Dieťa však zatiaľ slovo „auto“ nevie vysloviť ani zaposunkovať.  Viac sa dozviete v kapitolách Raná komunikácia s dieťaťom s poruchou sluchu, Posunkovať alebo neposunkovať.

Pendredov syndróm

genetická porucha, ktorá spôsobuje skorý nástup poruchy sluchu (od narodenia do troch rokov), zväčšenie štítnej žľazy alebo zníženie funkcie štítnej žľazy. Niekedy môže ovplyvňovať aj rovnováhu. Porucha sluchu sa s vekom zhoršuje a môže vyústiť až do hluchoty. K strate sluchu dochádza náhle a v niekoľkých fázach. Skoro všetci ľudia s Pendredovým syndrómom majú obojstrannú poruchu sluchu. Veľkosť straty sluchu na pravom uchu je zvyčajne iná ako na ľavom uchu.

Percepčná porucha sluchu

je spôsobená poškodením predovšetkým vnútorného ucha, predovšetkým kochley (slimáka) alebo sluchového nervu. Niekedy môže nastať poškodenie v kochlei aj sluchovom nerve naraz. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Príčiny porúch sluchu, Vyšetrenia sluchu.

Perforácia bubienka

pretrhnutie bubienka.

Perilymfa

číra tekutina, ktorá je  vytváraná bunkami v stene kosteného labyrintu. Nachádza sa medzi kosteným labyrintom a labyrintom vnútorného ucha. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Príčiny porúch sluchu.

Perinatálne

v období okolo pôrodu.

Pohlavné chromozómy

samostatný pár chromozómov, ktorý určuje pohlavie človeka. U ľudí majú ženy dva X chromozómy a muži jeden X a jeden Y chromozóm. Preto muži rozhodujú o pohlaví dieťaťa v závislosti od toho, či spermia obsahuje X alebo Y chromozóm.

Polygenetická dedičnosť

znamená, že viaceré gény zodpovedajú za to, že vznikne genetická porucha sluchu. Niekedy sa gén poruchy sluchu prejaví iba vtedy, ak je vystavený určitému prostrediu alebo podmienkam. Napríklad, niektorí ľudia sú viac náchylní na to, aby u nich vznikla porucha sluchu vyvolaná hlasitým zvukom. Predpokladá sa, že čiastočnou príčinou takejto poruchy sluchu je aj genetická predispozícia (predpoklad).

Polysenzorická metóda

Polysenzorické metódy v pedagogike sluchovo postihnutých sú tie, ktoré využívajú všetky zmysly, t. z. poškodené (sluch) aj nepoškodené (zrak, hmat, chuť, čuch). Využívajú sa v nich aj špecifické komunikačné formy (posunkový jazyk, prstová abeceda, PAZ). Delia sa na  dve podskupiny: metódy s posunkovou komunikáciou a metódy  bez posunkovej komunikácie a patria tam: verbotonálna metóda, orálna metóda, totálna komunikácia, simultánna komunikácia, bilingválny prístup. Viac sa dozviete v kapitole Metódy vzdelávania detí a žiakov s poruchou sluchu.

Pomocné artikulačné znaky (PAZ)

sú pohyby rúk (prstov), ktorých úlohou je zviditeľniť niektoré hlásky hovorenej reči. Zachycujú zvukovú, nie písomnú podobu reči. Používajú sa pri nácviku hovorenej reči u ťažko nedoslýchavých detí, pretože deťom pripomínajú správnu artikuláciu. Viac sa dozviete v kapitolách Komunikácia osôb s poruchou sluchu a jej špecifiká, Dieťa s poruchou sluchu.

Porozumenie (pochopenie)

Pochopenie významu, podstaty. Je to proces, kedy dieťa s poruchou sluchu vníma situáciu, v ktorej sa nachádza a podľa jeho jazykovej úrovne sleduje gestá, počúva slová alebo sleduje posunky v snahe pochopiť, čo mu je komunikované.  Viac sa dozviete v kapitolách Raná komunikácia s dieťaťom s poruchou sluchu, Posunkovať alebo neposunkovať, Sluchová výchova.

Porucha pozornosti

stav, keď má dieťa problémy zamerať svoju pozornosť na konkrétnu vec a vydržať pri rovnakom podnete dlhšie obdobie. Porucha pozornosti sa môže prejavovať napr. ako slabá a krátka koncentrácia, rýchle rozptýlenie – preskakovanie z podnetu na podnet, problémy s vybraním podstatných znakov z textu atď.

Porucha rovnováhy

môže byť spôsobená poruchou polkruhovitých kanálikov (labyrintu) vo vnútornom uchu. Kanáliky sú naplnené tekutinou, v ktorej sa nachádzajú otolity (kryštály). Ak pohneme našim telom, pohne sa aj tekutina a otolity v kanálikoch, čo spôsobí vyslanie signálu do mozgu. Niektoré choroby, napríklad Meniérova choroba, môžu mať v príznakoch poruchu sluchu a poruchu rovnováhy. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Porucha sluchu (strata sluchu)

je stav, keď má osoba zníženú schopnosť vnímať a spracovávať zvuky. Poznáme prevodovú, percepčnú a zmiešanú poruchu sluchu. Stupeň straty sluchu môže byť rôzny – od ľahkej nedoslýchavosti po hluchotu.  Iné termíny používané pre poruchu sluchu sú strata sluchu, nedoslýchavosť, hluchota. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Príčiny porúch sluchu, Vyšetrenia sluchu, Dieťa s poruchou sluchu.

Porucha sluchu viazaná na X chromozóm

sa dedí iba od matky, pričom matka nemusí mať poruchu sluchu, stačí, ak je nositeľkou génu nesúceho informáciu o poruche sluchu. Je menej častá a objavuje sa iba u mužov. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Poruchy učenia

sú ťažkostí s čítaním, písaním, pravopisom, matematikou, prípadne nedostatok organizačných alebo jazykových schopností. Často sa vyskytujú vo vzájomnej kombinácii. Napriek dobrej inteligencii a podnetnému prostrediu sa deti s poruchami učenia učia ťažko. Príčinou porúch učenia je dysfunkcia centrálnej nervovej sústavy a nevyzretosť kognitívnych centier mozgu. Patrí sem dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia.

Poskytovateľ služieb včasnej intervencie

Zariadenie, ktoré poskytuje služby včasnej intervencie podľa zákona  448 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) s účinnosťou od 1. januára 2014.

Postlingválna porucha sluchu

znamená, že dieťa stratilo sluch až po tom, čo si osvojilo reč (po 7 roku života).

Postnatálne

v období po pôrode. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Posunkový jazyk

je pohybovo vizuálny jazykový komunikačný systém, ktorý slúži hlavne na dorozumievanie nepočujúcich osôb. Spočíva na dohodnutých pohyboch a postaveniach rúk a prstov, mimike tváre a postoji tela. Posunkový jazyk sa líši od slovenčiny, má vlastnú gramatiku aj systém pojmov.  Viac sa dozviete v kapitolách Komunikácia osôb s poruchou sluchu a jej špecifiká, Metódy vzdelávania detí a žiakov s poruchou sluchu, Kultúra a komunita Nepočujúcich, Raná komunikácia s dieťaťom s poruchou sluchu, Posunkovať alebo neposunkovať.

Posunkový priestor

Posunkový priestor je priestor pred telom posunkujúceho, v ktorom realizuje jednotlivé posunky. Ide o 3D priestor, ktorý je vymedzený tromi parametrami – výška, šírka a hĺbka. Priestor sa mení podľa toho, či posunkujeme pre malý, alebo veľký počet osôb, teda či šepkáme, resp. kričíme v posunkoch.

Posunok

Posunok je základnou jednotkou posunkového jazyka, má rovnakú úlohu ako slovo v hovorenom jazyku. Každý posunok sa skladá z manuálnej zložky (konfigurácia rúk, umiestnenie posunku, pohybové parametre, orientácia-smer) a nemanuálnej zložky (pozície a pohyby jednotlivých častí tváre). Viac sa dozviete v kapitolách Komunikácia osôb s poruchou sluchu a jej špecifiká, Metódy vzdelávania detí a žiakov s poruchou sluchu, Kultúra a komunita Nepočujúcich, Raná komunikácia s dieťaťom s poruchou sluchu, Posunkovať alebo neposunkovať.

Prah bolesti

intenzita zvuku, pri ktorej už človek pociťuje bolesť. Viac sa dozviete v kapitole Načúvacie prístroje.

Prah počutia

hranica medzi počutím a nepočutím. Najtichší zvuk, ktorý sme schopný vnímať na danej frekvencii. Prah počutia pre jednotlivé frekvencie sa zaznačuje do audiogramu a výsledkom je krivka počutia. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Vyšetrenia sluchu a Načúvacie prístroje.

Prahová tónová audiometria v audiometrickej kabíne

je vyšetrenie sluchu, ktoré sa zvyčajne používa u detí od štyroch až piatich rokov, ktoré sa už dokážu dlhšie sústrediť a nepotrebujú na vyšetrovanie sluchu hru. V tomto prípade dieťa sedí v malej zvukotesnej audiometrickej kabíne a na ušiach má slúchadlá. Jeho úlohou je zdvihnúť ruku alebo stlačiť gombík, keď započuje zvuk. Práve vďaka slúchadlám je odborník schopný vyšetriť všetky dôležité frekvencie samostatne – na pravom aj ľavom uchu a na základe toho presnejšie nastaviť načúvacie prístroje. Toto vyšetrenie sa robí v tichom prostredí pomocou izolovaných tónov. Viac sa dozviete v kapitole Vyšetrenia sluchu.

Predispozícia

sklon reagovať určitým spôsobom alebo náchylnosť na niektoré choroby.

Predškolský vek

vek dieťaťa od 3 do 6 rokov. Viac sa dozviete v kapitole Dieťa s poruchou sluchu v predškolskom veku.

Prelingválna porucha sluchu

vznikla pred narodením, počas pôrodu alebo do 6 roka života, čiže pred ukončením vývinu reči. Viac sa dozviete v kapitole Porucha sluchu.

Prenatálne

v období pred pôrodom.

Presbyacusis (starecká nedoslýchavosť)

zhoršenie sluchu u dospelých ľudí. Vyvíja sa postupne ako človek starne.

Preukaz ŤZP a ŤZP/S

Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP),  resp. osoby s ťažkým zdravotným postihnutím  so sprievodcom (ŤZP/S). Ide o preukazy, ktorý na základe splnenia konkrétnych, zákonom stanovených podmienok  sa vydáva na kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Obidva preukazy slúžia na uplatnenie rozličných zliav a výhod. Viac sa dozviete v kapitole Sociálna podpora rodín s dieťaťom s poruchou sluchu.

Prevencia

primárna prevencia je opatrenie, ktorého cieľom je predchádzať (zabrániť) postihnutiu alebo narušeniu. Sekundárna prevencia je snaha zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu, pokiaľ už k poruche alebo postihnutiu došlo. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Rané poradenstvo.

Prevodová porucha sluchu

vzniká vtedy, ak vonkajšie alebo stredné ucho nefunguje správne. Môže to byť dočasný alebo trvalý stav pri ktorom zvuk, ktorý dorazí do vnútorného ucha, znie tichšie ako by mal. Prevodová porucha môže byť spôsobená napríklad prekážkou vo vonkajšom zvukovode (maz, cudzie teleso) alebo tekutinou v strednom uchu. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Príčiny porúch sluchu, Vyšetrenia sluchu.

Primárny jazyk

za primárny jazyk sa považuje jazyk, ktorý si dieťa osvojuje v bežných komunikačných interakciách. V pedagogike sluchovo postihnutých, konkrétne v bilingválnom prístupe je primárnym jazykom, posunkový jazyk, ktorý si dieťa osvojuje, podobne ako počujúce dieťa hovorený jazyk, čiže v prostredí, kde sa bežne používa.

Prognóza

predpoveď ďalšieho vývinu poruchy sluchu a zmien, ktoré môžu nastať vďaka liečbe a psychologickej a špeciálnopedagogickej starostlivosti.

Progresívna porucha sluchu

je taká, ktorása s postupom času zhoršuje. Zmeny v počutí sa môžu objaviť behom niekoľkých týždňov, mesiacov, ale aj rokov. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Dieťa s poruchou sluchu.

Prstová abeceda

je podporný manuálny prostriedok pri komunikácii s osobami s poruchou sluchu. Vychádza z písanej formy reči a vzniká rozličnou polohou prstov jednej alebo obidvoch rúk v priestore. Používa sa všade tam, kde neexistuje posunok, alebo sa jedná o nové slovo, neznámy názov. Viac sa dozviete v kapitolách Komunikácia osôb s poruchou sluchu a jej špecifiká, Metódy vzdelávania detí a žiakov s poruchou sluchu, Posunkovať alebo neposunkovať.

R

Raná intervencia (rané poradenstvo)

je špeciálna pomoc, ktorú poskytujú rôzni odborníci (špeciálny pedagóg, psychológ, logopéd, sociálny pracovník…) v snahe predchádzať dôsledkom poruchy sluchu na dieťa aj jeho rodinu. Odborník z raného poradenstva vám napríklad poradí, ako používať načúvacie prístroje, správne komunikovať s dieťaťom, alebo hľadať finančnú a sociálnu pomoc. Jeho úlohou je vypočuť vás, pomôcť vám akceptovať poruchu sluchu a poskytnúť vám informácie, ktoré vám pomôžu rozhodovať sa v prospech vašej rodiny a dieťaťa. Viac sa dozviete v kapitolách Rané poradenstvo, Tímová spolupráca rodičov a odborníkov.

Receptívna slovná/posunková zásoba

pozri heslo pasívna slovná/posunková zásoba.

Recesívny gén

je „slabší“ gén, ktorého správanie sa neprejaví, ak je v páre s dominantným („silnejším“) génom. V prípade, že sa spoja dva recesívne gény, ich správanie sa prejaví. Ak napríklad dieťa zdedí od jedného rodiča recesívny gén zelených očí a dominantný gén hnedých očí od druhého rodiča, dieťa sa narodí s hnedými očami. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Rečová audiometria

je vyšetrenie sluchu, ktoré sleduje, ako dieťa vníma jednotlivé vety, slová alebo jednotlivé hlásky. Na základe rečovej audiometrie a testov sluchových schopností sa preto môžu precíznejšie doladiť načúvacie prístroje a kochleárny implantát u detí. Je to výborný doplnok tónovej audiometrie. Viac sa dozviete v kapitole Vyšetrenia sluchu.

Rečový banán

presne vymedzená oblasť na audiograme, ktorá pokrýva hlásky našej reči. Niekedy sa tiež nazýva „zóna reči“. Cieľom nastavenia načúvacích prístrojov alebo kochleárneho implantátu je, aby deti boli schopné počuť hlásky, ktoré sa v tejto zóne nachádzajú. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Načúvacie prístroje.

Reedukácia sluchu

pozri heslo sluchová výchova.

Rehabilitácia (komplexná)

ucelená starostlivosť o dieťa s poruchou sluchu a jeho rodinu – sociálna, zdravotná, špeciálno-pedagogická, psychologická, fyzioterapeutická… Viac sa dozviete v kapitolách Rané poradenstvo, Tímová spolupráca rodičov a odborníkov.

Rovnovážny (vestibulárny) orgán

tvoria 3 polkruhovité kanáliky, ktorých úlohou je kontrolovať rovnováhu a gravitáciu. Vo vnútri kanálikov je tekutina s otolitmi (kryštálmi), ktorá sa hýbe podľa toho, ako hýbeme naším telom. Informácie sa neustále zasielajú do mozgu, kde sa spoja s ďalšími informáciami z našich zmyslov. Rovnovážny systém reguluje pohyby tela a pomáha udržovať objekty v zornom poli počas toho, ako sa telo pohybuje. Niektoré deti s poruchou sluchu majú problémy s rovnováhou. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu a Príčiny porúch sluchu.

Rubeola (ružienka)

je infekcia, pre ktorú je charakteristický výskyt vyrážky. Nebezpečná je hlavne v tehotenstve, keď môže spôsobiť vážne poškodenia bábätka (hluchota, slepota, mentálna retardácia, vrodené chyby srdca). V súčasnosti je dostupná vakcína, a preto sa výskyt ochorenia výrazne znížil. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

S

Sebavedomie (sebadôvera)

Určuje, do akej miery si je človek vedomý svojich možností, schopností a rezerv, ako sa hodnotí a do akej miery verí, že vie obstáť v rozdielnych životných situáciách. Je v nej obsiahnutá úcta (rešpekt) k sebe samému, k našim pozitívnych aj negatívnych stránkam. Sebavedomie nepočujúcich ľudí býva niekedy negatívne ovplyvnené problémami dorozumieť sa v počujúcej spoločnosti a limitovanými pracovnými možnosťami. Viac sa dozviete v kapitolách Kultúra a komunita Nepočujúcich, Dieťa s poruchou sluchu, Výchova dieťaťa s poruchou sluchu.

Segregácia

oddelenie, odlúčenie.

Sekretorická otitída

nehnisavý zápal stredného ucha spojený s porušenou funkciou Eustachovej trubice. V strednom uchu vzniká podtlak za začne sa  ňom hromadiť tekutina. Dochádza k dočasnej alebo chronickej prevodovej poruche sluchu ľahkého až stredného stupňa.  Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu a Príčiny porúch sluchu.

Sekundárny jazyk

je vo všeobecnosti jazyk, ktorý sa dieťa učí na základe osvojeného primárneho. V pedagogike sluchovo postihnutých, konkrétne v bilingválnom prístupe je to hovorený jazyk, ktorý sa dieťa/žiak učí ako cudzí jazyk po osvojení si svojho prvého, čiže posunkového jazyka. Viac sa dozviete v kapitole Metódy  vzdelávania detí a žiakov s poruchou sluchu.

Sekvenčná implantácia

voperovanie dvoch kochleárnych implantátov s časovým odstupom, teda nie súčasne. Viac sa dozviete v kapitole Kochleárny implantát.

Senzitívne obdobie

obdobie vo vývine dieťaťa, v ktorom je ľudský organizmus pripravený rýchlo a intenzívne prijímať  určité podnety a naučiť sa ich spracovať. Predovšetkým v prvých 3 rokoch, maximálne v prvých 6 rokoch života je senzitívne obdobie na učenie sa reči. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Načúvacie prístroje, Dieťa s poruchou sluchu, Raná komunikácia s dieťaťom s poruchou sluchu.

Senzorická integrácia

schopnosť prijímať, porozumieť a organizovať zmyslové informácie z vonkajšieho prostredia alebo           z vlastného tela a skladať jednotlivé zmyslové vstupy do celku.

Schopnosť počuť

je nevyhnutný predpoklad na to, aby sa mohlo dieťa s poruchou sluchu prirodzeným spôsobom naučiť vnímať hovorenú reč. To, že je dieťa schopné počuť, čiže je schopné sluchom zachytiť zvuky z okolia a zvuky reči však neznamená, že musí zároveň hovorenej reči porozumieť. Počutie reči a porozumenie reči sú rozdielne procesy. Väčšina z nás napríklad počúva japončinu v televízii, rozumieť jej však nevieme. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Načúvacie prístroje, Raná komunikácia s dieťaťom s poruchou sluchu, Sluchová výchova.

SilkaWear čiapočky

sú čiapočky, ktoré boli špeciálne vyrobené pre malé deti s načúvacími prístrojmi alebo kochleárnymi implantátmi. Sú ušité z dvoch rozdielnych materiálov tak, aby na rozdiel od normálnych čiapok neznižovali množstvo zvuku, ktoré prijímajú načúvacie prístroje. Viac sa dozviete v kapitole Načúvacie prístroje.

Simultánna komunikácia

spôsob dorozumievania medzi počujúcimi a nepočujúcimi, keď osoba naraz používa posunkový jazyk aj hovorené slová. Počujúca osoba zároveň artikuluje, aby nepočujúca osoba mohla odzerať. Medzi simultánnu komunikáciu patrí napríklad kontaktné posunkovanie. Viac sa dozviete v kapitolách Metódy vzdelávania detí a žiakov s poruchou sluchu, Posunkovať alebo neposunkovať.

Skríning

vyhľadávanie detí s postihnutím, ochorením alebo oneskoreným vývinom medzi zdravou populáciou.

Skríning sluchu

časovo nenáročné vyšetrenie, ktorého cieľom je rýchlo odhaliť možnú poruchu sluchu u novorodencov alebo malých detí. To, že dieťa nevyhovelo kritériám novorodeneckého skríningu sluchu neznamená, že musí mať poruchu sluchu. Znamená však, že by sa mali urobiť ďalšie vyšetrenia, ktoré poruchu sluchu potvrdia alebo vyvrátia. Skríningovou metódou býva často OAE alebo AABR. Viac sa dozviete v kapitole Vyšetrenia sluchu.

Skryté titulkovanie

titulky k televíznemu programu sú umiestnené (skryté) na príslušnej stránke teletextu a objavia sa po zapnutí funkcie – potrebujete teda dekodér na to, aby sa „slová“ na obrazovke zobrazili. Divák si môže skryté titulky zapínať a vypínať podľa potreby. Tieto titulky môžu byť cielene upravené tak, aby zodpovedali potrebám nepočujúcich ľudí.

Slimák (kochlea)

pozri heslo kochlea.

Sluchová deprivácia

nedostatok sluchových podnetov pre vývin sluchových schopností a reči.

Sluchová neuropatia (auditívna dyssynchrónia)

je porucha sluchu neurologického pôvodu, keď zvuk, ktorý vstúpi do vnútorného ucha, je prenesený a zosilnený  tak, ako má byť, ale následný prenos signálu z kochley (vnútorného ucha) do mozgu je problematický. Deti, ktoré majú sluchovú neuropatiu, môžu mať normálny sluch alebo poruchu sluchu od ľahkej až po ťažkú. Približne 1 z 10 detí, ktoré má stredne ťažkú až ťažkú poruchu sluchu, má aj sluchovú neuropatiu. Väčšina detí so sluchovou neuropatiou má problémy rozoznávať reč v hlučnejšom prostredí, pričom ich porozumenie reči je oveľa horšie, ako by malo z veľkosti straty sluchu vyplývať. Pre diagnostiku sluchovej neuropatie je typické, že AABR vyšetrenie poukáže na poruchu sluchu, ale OAE skríning poukáže na zdravý sluch. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Vyšetrenia sluchu.

Sluchová pamäť

schopnosť zapamätať si zvuky, slová a ich poradie. Viac sa dozviete v kapitole Sluchová výchova.

Sluchová pozornosť

schopnosť upriamovať svoju pozornosť na zvuky. Viac sa dozviete v kapitolách Dieťa s poruchou sluchu, Sluchová výchova.

Sluchová výchova (sluchový tréning)

je špeciálny prístup, založený na využívaní zvyškov sluchu dieťaťa, zameraný na zlepšovanie sluchových schopností dieťaťa s poruchou sluchu. Počas tréningu sa precvičuje uvedomenie zvukov, cielené počúvanie zvukov okolia, hudby a reči, rozlišovanie rôznych zvukov a porozumenie tomu, čo je počuté. Viac sa dozviete v kapitole Sluchová výchova.

Sluchové centrum

sa nachádza na oboch častiach mozgu v temporálnej oblasti. Zvuk z pravého ucha ide predovšetkým do ľavej hemisféry (pologule) a zvuk z ľavého ucha predovšetkým do pravej hemisféry. Existuje spojenie medzi obidvoma hemisférami, ktoré je dôležité napríklad pre smerové počutie. Sluchové centrum spolupracuje z rôznymi inými oblasťami mozgu a prepája sluch a reč s našimi spomienkami a ďalšími zmyslami. Viac sa dozviete v kapitole Porucha sluchu.

Sluchové kostičky

sú tri malé prepojené sluchové kostičky, ktoré spojujú blanku bubienka s vnútorným uchom. Kostičky sa volajú kladivko, nákovka a strmienok.

Sluchové postihnutie

pozri heslo porucha sluchu.

Sluchovo postihnutí

je termín, ktorý sa používa na opísanie ľudí, ktorí majú poruchu sluchu. Niektorí ľudia preferujú pojem „nedoslýchavý“ alebo nepočujúci. Viac sa dozviete v kapitole Kultúra a komunita Nepočujúcich.

Sluchový analyzátor

orgán umožňujúci počutie. Viac sa dozviete v kapitole Porucha sluchu.

Sluchový kanál (vonkajší zvukovod)

úzky priechod z ušnice k bubienku. Viac sa dozviete v kapitole Porucha sluchu.

Sluchový nerv

je VIII. hlavový nerv, ktorý prenáša elektrické impulzy zo slimáka do mozgu. Sluchový nerv takisto prenáša informácie späť (z mozgu do vnútorného ucha). Poškodenie sluchového nervu môže viesť k tzv. sluchovej neuropatii. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Vyšetrenia sluchu.

Sluchový vek

dieťaťa vyjadruje čas, ktorý uplynul od pridelenia efektívnej kompenzácie sluchu (načúvacích prístrojov alebo kochleárneho implantátu). Ak napríklad vaše dieťa s ťažkou stratou sluchu začalo celodenne nosiť dobre nastavené načúvacie prístroje v 8. mesiacoch, tak sa jeho sluchový vek bude počítať od tohto momentu. Keď dovŕši prvé narodeniny (fyzický vek), jeho sluchový vek bude 4 mesiace. Viac sa dozviete v kapitole Sluchová výchova.

Sluchovo postihnutí

je termín, ktorý sa používa na opísanie ľudí, ktorí majú poruchu sluchu a používajú sluch ako hlavný zdroj príjmu informácii z okolia. Niektorí ľudia preferujú pojem „nedoslýchavý“.

Snugfit

je pomôcka na upevnenie kochleárneho implantátu na hlavičke dieťaťa. Viac sa dozviete v kapitole Kochleárny implantát.

Socializácia

osvojovanie si spoločenských zručností a návykov – začleňovanie sa do spoločnosti. Viac sa dozviete v kapitolách Kultúra a komunita Nepočujúcich, Dieťa s poruchou sluchu, Výchova dieťaťa s poruchou sluchu.

Soft band

čelenka, ktorou je upevnený prístroj pre kostné vedenie na hlavičke malých detí, u ktorých ešte nie je možná operácia do kosti. Viac sa dozviete v kapitole Implantovateľné systémy pre kostné vedenie.

Somatický

telesný.

Spätná väzba (akustická)

pískanie, ktoré vzniká, keď sa odrazí zosilnený signál z načúvacieho prístroja od ucha, unikne von a mikrofón načúvacieho prístroja ho znova zosilní. Pískanie môže vznikať, keď sa dieťa opiera o vaše rameno alebo nosí čiapku. Ďalšími dôvodmi pískania je napríklad netesniaca koncovka, ušný maz v koncovke alebo v ušnom kanáli, poškodenie koncovky alebo háčiku na načúvacom prístroji. Viac sa dozviete v kapitole Načúvacie prístroje.

Stapedotómia

chirurgické riešenie otosklerózy, ktoré sa robí v anestézie. Do stredného ucha sa vloží protéza, ktorej úlohou je viesť zvukové vlny do vnútorného ucha.

Stetoskop (stetoclip) na načúvacie prístroje

zariadenie, ktoré umožňuje počujúcej osobe (lekárovi, rodičovi) kontrolovať kvalitu zvuku, ktorá vychádza z načúvacieho prístroja. Viac sa dozviete v kapitole Načúvacie prístroje.

Stereotypy

chorobné opakovanie tých istých pohybov, slov alebo viet.

Sticklerov syndróm

genetická porucha, ktorá sa prejavuje ochorením spojivového tkaniva, problémy s kĺbmi, progresívnou poruchou sluchu, nezvyčajnými rysmi tváre, rázštepom podnebia a problémami so zrakom (krátkozrakosť, katarakt alebo odlupovanie sietnice).

Stipulka (ventilačná trubička)

sa chirurgicky vkladá do bubienka. Jej úlohou je vyrovnávať tlak v uchu. Zároveň umožňuje, aby sa vďaka nej prevzdušnil priestor za bubienkom, kde býva u malých detí často nazbieraná tekutina. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Strata sluchu (porucha sluchu)

je stav, kedy má osoba zníženú schopnosť vnímať a spracovávať zvuky. Stupeň straty sluchu môže byť rôzny – od ľahkej nedoslýchavosti po hluchotu. Iné voľné termíny používané pre stratu sluchu sú porucha sluchu, nedoslýchavosť, hluchota, sluchové postihnutie. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Vyšetrenia sluchu.

Stredné ucho

sa nachádza medzi vonkajším a vnútorným uchom. Skladá sa z bubienkovej dutiny, v ktorej sú uložené 3 sluchové kostičky a 2 drobné svaly, Eustachovej (sluchovej) trubice a pneumatického systému spánkovej kosti (systém vzduchom vyplnených dutiniek v kosti za ušnicou). Ak dôjde k poškodeniu alebo ochoreniu v strednom uchu, hovoríme o prevodovej poruche sluchu. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Príčiny porúch sluchu.

Streptokokus skupiny B

je baktéria, ktorá žije vo vagíne u niektorých zdravých žien. Počas tehotenstva môže spôsobiť predčasný pôrod s rizikom smrti. Ak sa dieťa nakazí počas pôrodu, môže dostať zápal pľúc a celkovú infekciu – sepsu. Ak sa ochorenie objaví u novorodenca neskôr, môže spôsobiť meningitídu, ktorá má za následok poruchu sluchu. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Strmienkový (stapediálny) reflex

reflex spôsobovaný svalom, ktorý sa nachádza v strednom uchu. Objavuje sa pri silnom zvuku a dá sa zmerať. Viac sa dozviete v kapitole Vyšetrenia sluchu.

Stupeň straty sluchu

hovorí o tom, aké silné zvuky musia byť, aby ich dieťa vôbec započulo. Akékoľvek (aj minimálne) zníženie kvantity a kvality zvukov, môže spôsobiť u dieťaťa oneskorovanie vývinu jazyka. Medzinárodná klasifikácia sluchových porúch rozoznáva nasledovné stupne straty sluchu: ľahká strata sluchu (26 – 40 dB), stredná strata sluchu (41 – 55 dB), stredne ťažká strata sluchu (56 – 70 dB), ťažká strata sluchu (71 – 90 dB), veľmi ťažká strata sluchu/praktická hluchota (viac ako 91 dB). Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu a Vyšetrenia sluchu.

Subjektívna audiometria

je súbor vyšetrovacích metód, pri ktorých je nutná spoluúčasť vyšetrovaného dieťaťa. Záujem dieťaťa, schopnosť sústrediť sa a jeho momentálne naladenie môže ovplyvniť výsledok vyšetrenia. Viac sa dozviete v kapitole Vyšetrenia sluchu.

Subjektívny

osobný, nevecný.

Surdopéd

je špeciálny pedagóg, ktorý pracuje s deťmi s poruchou sluchu a ich rodinami.Môže to byť poradenský pracovník, ktorý najčastejšie pracuje v Centrách špeciálno-pedagogického poradenstva (tzv. CŠPP) alebo učiteľ, ktorý vzdeláva na školách pre deti so sluchovým postihnutím.V niektorých CŠPP sa stretnete s tzv. terénnym špeciálnym pedagógom (terénnym surdopédom), ktorý sa stretáva s vami a vaším malým dieťatkom priamo vo vašom domove. Viac sa dozviete v kapitolách Rané poradenstvo, Tímová spolupráca rodičov a odborníkov, Dieťa s poruchou sluchu v materskej škole.

Syfilis

pohlavná choroba spôsobená baktériami, ktorá sa dá liečiť penicilínom alebo inými antibiotikami. Syfilis sa môže preniesť na plod z neliečenej tehotnej matky a spôsobiť mu podľa štádia ochorenia matky poškodenia rôznych orgánov (aj poruchu sluchu) až úmrtie. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Symptóm

príznak, prejav ochorenia. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Symptomatická porucha reči

je taká porucha reči, ku ktorej došlo z dôvodu zdravotného znevýhodnenia (poruchy sluchu, mentálneho postihnutia, DMO…)

Syndróm

je súčasný výskyt viacerých príznakov, ktoré spoločne vytvárajú obraz určitého ochorenia. Príznaky môžu byť viditeľné(tvar uší) alebo okom neviditeľné (problémy s obličkami alebo srdcom). Viac sa o syndrómoch, ktoré môžu byť spojené s poruchou sluchu, dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Syndrómová geneticky podmienená porucha sluchu

je porucha sluchu, ktorá sa nevyskytuje izolovane, ale je spojená s inými zdravotnými príznakmi (napr. poruchou zraku, mentálnou retardáciou, poškodením obličiek….). Približne 30 % ľudí s genetickým typom poruchy sluchu má to, čo nazývame „syndrómová“ porucha sluchu. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Syntax

spájanie slov do viet, tvorba viet.

Š

Širokopásmová (širokofrekvenčná) kompresia

je funkcia, ktoré je dostupná u  viackanálových prístrojov, vďaka ktorej je schopný prístroj v rovnakom čase najviac zosilniť najtichšie zvuky, stredne silné zvuky trochu zosilniť a hlasné zvuky vôbec nezosilňovať alebo ich naopak potláčať, aby neprekročili bezpečnú hladinu hlasitosti. Viac sa dozviete v kapitole Načúvacie prístroje.

Škola pre sluchovo postihnuté deti

škola pre deti s poruchou sluchu, pre ktoré by bolo náročné vzdelávať sa v integrovaných podmienkach bežnej školy. Na takejto škole sa zohľadňuje porucha sluchu a jej vplyv na vzdelávanie do čo najvyššej miery tým, že tam pracujú odborníci vyškolení v danom postihnutí, je tam upravené prostredie na vnímanie zvukov, používajú sa špeciálne metódy a pomôcky, ktoré uľahčujú deťom s poruchou sluchu vzdelávanie a výchovu… Viac sa dozviete v kapitolách Dieťa s poruchou sluchu v materskej škole aMožnosti vzdelávanie detí a žiakov s poruchou sluchu – školy pre sluchovo postihnutých a vzdelávanie v  integrovaných/inkluzívnych podmienkach.

Šum na pozadí

akýkoľvek nežiaduci zvuk, ktorý negatívne ovplyvňuje to, ako dieťa v určitých podmienkach počuje (hluk dopravy pri otvorenom okne, hrajúci televízor vo vedľajšej miestnosti, rozprávajúce sa deti na školskej chodbe). Viac sa dozviete v kapitole Načúvacie prístroje.

ŠVVP (Špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby)

sú také potreby, ktoré vyplývajú zo zdravotného znevýhodnenia (dieťa napríklad slabšie počuje, vidí, nechodí, má poruchu učenia) a mali by sa zohľadniť pri výchove a vzdelávaní. Medzi špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa s ťažkou stratou sluchu môže patriť napríklad to, že by dieťa malo sedieť v triede vpredu, malo by mať možnosť odzerať, môže mať nehodnotené diktáty atď. Viac sa dozviete v kapitole Dieťa s poruchou sluchu v materskej škole.

T

Tendencia

snaha, úmysel, zámer.

Tichá komora (audiometrická kabína)

je zvukovo izolovaná miestnosť, v ktorej sa vykonáva audiometrické vyšetrenie. Úlohou dieťaťa je počas vyšetrenia stláčať tlačidlo, keď započuje rôzne tóny. Viac sa dozviete v kapitole Vyšetrenia sluchu.

Tinitus (ušný šelest)

zahŕňa zvonenie, vysoké pískanie, hučanie, šumenie, klikanie alebo cvrlikanie v ušiach. Často sa spája s percepčnou poruchou sluchu. Typický je pre starších ľudí alebo ľudí, ktorí majú problémy s krčnou chrbticou, ale objaviť sa môže aj u detí. Viac sa dozviete v kapitole Porucha sluchu.

Titulkovanie pre nepočujúcich

zobrazenie hovoreného slova a zvukov pomocou textu na televíznej obrazovke alebo filmovom plátne, DVD atď. Takéto titulkovanie umožňuje nepočujúcemu alebo nedoslýchavému človeku nielen sledovať text, ale aj chápať, že osoba hovorí, keď je otočená chrbtom a nie je vidieť na jej tvár, alebo že je vo filme mnoho zvukov, ktoré sú dôležité pre pochopenie deja – škripot pneumatík pri brzdení, zvuk výťahu, kvapkanie vodovodu…

Tlmočník posunkového jazyka

osoba, ktorá sprostredkováva komunikáciu medzi počujúcou a nepočujúcou (nedoslýchavou) osobou tým, že prekladá hovorenú slovenčinu do posunkového jazyka, resp. posunkovanej slovenčiny a opačne. Viac sa dozviete v kapitolách Sociálna podpora rodín s dieťaťom s poruchou sluchu, Metódy vzdelávania detí a žiakov s poruchou sluchu.

Totálna komunikácia

filozofia, ktorá tvrdí, že sa majú používať všetky dostupné komunikačné formy a prostriedky, aby sa dieťaťu uľahčila komunikácia. Preferuje simultánne používanie posunkového jazyka s hovorenou rečou a ďalšími spôsobmi prenosu informácií (mimika, obrázky, grafy…). Do pedagogiky nepočujúcich sa dostala aj ako jedna z metód vzdelávania. Viac sa dozviete v kapitole Metódy vzdelávania detí a žiakov s poruchou sluchu.

Toxoplazmóza

je ochorenie, ktoré sa prenáša na ľudí z nakazených zvierat. Väčšina ľudí s toxoplazmózou nemá skoro žiadne príznaky. Získaná forma sa prejavuje zvýšenou telesnou teplotou, zdurením lymfatických uzlín a postihnutím zraku. Vrodená forma býva častou príčinou porúch zraku a sluchu. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Tympanogram

záznam tympanometrického vyšetrenia. Viac sa dozviete v kapitole Vyšetrenia sluchu.

Tympanometrické vyšetrenie (impedančná audiometria)

je veľmi rýchle, bezpečné a pritom spoľahlivé vyšetrenie, ktoré lekára informuje o stave stredného ucha, bubienka a Eustachovej trubice. Vyšetrenie sleduje poddajnosť a celistvosť bubienka a to, čo sa deje za bubienkom v bubienkovej dutine. Viac sa dozviete v kapitole Vyšetrenia sluchu.

U

Ucho

je orgán umožňujúci počutie. Ucho má dve základné funkcie. Prijíma zvuk a mení ho na elektrické signály, ktorým mozog rozumie a zároveň pomáha udržovať rovnováhu tela vďaka kanálikom, ktoré sa nachádzajú vo vnútornom uchu. Poznáme vonkajšie, stredné a vnútorné ucho. Viac sa dozviete v kapitole Porucha sluchu.

ÚPSVaR (Úrad práce sociálnych vecí a rodiny)

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad) sú orgánmi štátnej správy, ktoré vykonávajú svoju činnosť v rozličných oblastiach, napr.zamestnávanie, zabezpečenie lekárskej posudkovej činnosť ako podklad na priznanie rozličných príspevkov (napr.  peňažný príspevok na kúpu pomôcky,  peňažný príspevok na osobnú asistenciu atď.)  Osoba/zákonný zástupca  sa obracia na ÚPSVaR v mieste svojho trvalého bydliska. Viac sa dozviete v kapitole Sociálna podpora rodín s dieťaťom s poruchou sluchu.

Usherov syndróm

porucha sluchu, ktorá sa spája s poruchou zraku. Existujú viaceré typy, porucha sluchu môže byť od ľahkej až po hluchotu. U dieťaťa sa môže urobiť genetické vyšetrenie vtedy, ak sa ako príčina poruchy sluchu nepreukáže mutácia pre GJB2 gén alebo CMV vírus a dieťa má oneskorený vývin chôdze.

Ušná koncovka (individuálna)

špeciálne vytvarovaný kus hmoty, ktorý vedie zvuk zo závesného načúvacieho prístroja do zvukovodu. Ušná koncovka sa individuálne vyrába pre každé dieťa. U bábätiek sa musí meniť často, aby načúvacie prístroje ani pri veľkom zosilnení „nepískali“. Ušná koncovka môže byť mäkká, tvrdá, odľahčená, s navŕtaným kanálikom – podľa typu poruchy sluchu a veku dieťaťa. Pri ťažkých poruchách sluchu sa odporúča mäkká, aby dobre tesnila v zvukovode. Viac sa dozviete v kapitole Načúvacie prístroje.

Ušný kanál (zvukovod)

kanál, ktorý spája ušnicu s bubienkom.

Ušný maz (cerumen)

normálna sekrécia (vylučovanie) zo žliaz vo vonkajšom uchu, ktorou úlohou je ochrana pokožky ucha pred infekciou. Občas sa z neho vytvorí zátka, ktorá upchá ušný kanál a vtedy dieťa horšie počuje. Ušný maz môže byť dôvodom pískania načúvacieho prístroja. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Príčiny poruchy sluchy, Načúvacie prístroje.

V

Včasná intervencia

odborné služby, podpora a pomoc rodinám so zdravotne znevýhodnenými deťmi alebo deťmi                      s rizikovým vývinom v ranom veku (0-7).

Vertigo (závrat)

pozri pojem závrat.

Vestibulárny akvadukt

kostený kanál, ktorý spojuje vnútorné ucho s tekutinou, ktorá je okolo mozgu. Ak je zväčšený, môže spôsobovať problémy s počutím. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Príčiny poruchy sluchu.

Viacnásobné postihnutie 

stav, kedy sa u dieťaťa objaví viacero postihnutí alebo ochorení naraz – sluchové, zrakové, mentálne, telesné…

Vibrácia

chvenie, vlnenie, kmitanie zvuku alebo následne predmetu. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Vyšetrenia sluchu.

Vláskové bunky

veľmi malé bunky vo vnútornom uchu (kochlei), ktoré sa podobajú na malé vlásky. Ich úlohou je meniť mechanické zvukové vlnenie na elektrický signál (nervové impulzy), ktorý je posielaný do mozgu. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Príčiny poruchy sluchu.

Vnímanie

podráždenie zmyslov (zrak, sluch, hmat, chuť), ktoré sa spracováva centrálnym nervovým systémom.

Vnútorné ucho

sa skladá zo sluchového orgánu (z kochley) a rovnovážneho (vestibulárneho) orgánu. Ak dôjde k poškodeniu vo vnútornom uchu, hovoríme o percepčnej poruche sluchu. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu a Vyšetrenia sluchu.

Vonkajšie ucho

je zložené z ušnice a vonkajšieho zvukovodu. Ak dôjde k poškodeniu alebo ochoreniu v tejto časti ucha, dieťa má prevodovú poruchu sluchu. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Príčiny porúch sluchu.

VRA (tónová audiometria so zrakovým posilnením)

je subjektívne vyšetrenie sluchu, pri ktorom sa sleduje, či sa dieťa otočí smerom, odkiaľ zvuk započulo. Ak sa dieťa otočí správnym smerom, dostane za to vizuálnu odmenu (roztancuje sa zvieratko, rozsvieti sa balónik). Toto vyšetrenie vyžaduje u maličkých detí viacnásobný nácvik. Začína sa používať u detí od 6. mesiacov. Viac sa dozviete v kapitole Vyšetrenia poruchy sluchu.

Vrodená porucha sluchu

znamená, že príčina poruchy sluchu pôsobila na dieťa ešte pred pôrodom. To však neznamená, že musí ísť o dedičnú poruchu sluchu. Príčinou môžu byť škodliviny, jedy, choroby, ktoré postihli tehotnú ženu a preniesli sa aj na dieťa. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

VÚC (vyšší územný celok)

je samosprávny kraj/župa. Je to najvyššia územná samosprávna jednotka na Slovensku. 

Vzdušné vedenie

proces, počas ktorého sa zvuk šíri cez ušnicu, zvukovod, stredné a vnútorného ucho až do mozgu. Test vzdušného vedenia sa robí pomocou slúchadiel, ktoré má dieťa na ušiach, alebo reproduktorov vo voľnom poli, cez ktoré sú zvuky (tóny) vysielané. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu a Vyšetrenia sluchu.

Vysokofrekvenčná nelineárna kompresia/vysokofrekvenčná lineárna transpozícia

je užitočná funkcia v digitálnych načúvacích prístrojoch, ktorej cieľom je presunúť zvuky reči, ktoré sa normálne nachádzajú na vysokých frekvenciách na nižšie frekvencie. Túto funkciu využijú predovšetkým deti, ktoré majú takú veľkú stratu sluchu na vysokých frekvenciách, že ani pri maximálnom zosilnení načúvacieho prístroja nie sú schopné započuť vysoké a tiché hlásky reči. Viac sa dozviete v kapitole Načúvacie prístroje.

Vyšetrenie sluchu (audiologické vyšetrenie)

pozostáva zo série testov, ktoré sledujúfunkciu sluchovej dráhy. Vďaka nim vie lekár určiť, či má dieťa prevodovú, percepčnú alebo centrálnu poruchu sluchu a zároveň stupeň straty sluchu. Patrí sem napríklad ABR, OAE, tympanometrické vyšetrenie, čistá tónová alebo slovná audiometria. Viac sa dozviete v kapitole Vyšetrenia sluchu.

W

Waardenburgov syndróm

genetická porucha, pre ktorú je charakteristická percepčná porucha sluchu (stredná až ťažká strata sluchu), biela škvrna vo vlasoch alebo svetlofarebné škvrny na koži, dvojfarebné oči (jedno hnedé, druhé modré), dve farby v jednom oku alebo veľmi svetlomodré oči, naširoko uložené oči, zrastené obočie.

Z

Zápal stredného ucha

v dutine stredného ucha, kde sa zvyčajne nachádza vzduch, sa objaví tekutina, ktorá môže spôsobiť kolísavú poruchu sluchu a  oneskorenie vývinu reči u malých detí. U detí, ktoré už majú poruchu sluchu, môže zápal stredného ucha poruchu sluchu ešte zväčšiť. Tekutina môže, ale nemusí byť zapríčinená infekciou. Ak sa zápal stredného ucha nelieči, môže sa stať chronickým problémom. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Príčiny porúch sluchu.

Závrat (vertigo)

porucha rovnováhy. Pocit krútenia hlavy, ktorý je niekedy spojený s pocitom na zvracanie alebo zvracaním. Človek sa cíti, akoby bol na kolotoči alebo člne. Závrat je niekedy spojený s poruchou sluchu, napr. pri Meniérovej chorobe.

Zisková krivka

vzniká tak, že sa vyšetria všetky frekvencie dôležité pre reč a zaznamenajú sa najtichšie zvuky, ktoré dieťa na týchto frekvenciách započuje počas toho, ako má na uškách načúvacie prístroje. Zisková krivka nám ukazuje, ako dieťaťu pomohli načúvacie prístroje. Zisková krivka by sa mala počas postupného dolaďovania načúvacích prístrojov neustále zlepšovať. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Vyšetrenia sluchu a Načúvacie prístroje.

Získaná porucha sluchu

znamená, že porucha sluchu nebola prítomná pri narodení a vznikla až neskôr počas života dieťaťa. Môže k nej dôjsť napríklad dôsledkom úrazu alebo choroby. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Príčiny porúch sluchu.

Zmiešaná porucha sluchu

sa vyskytuje vtedy, ak má dieťa percepčnú aj prevodovú poruchu sluchu naraz, čiže k problému dochádza vo vonkajšom/strednom aj vnútornom uchu. Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Vyšetrenia sluchu.

Zmyslový (senzorický) orgán

špecializované orgány a bunky (napr. oko, vonkajšie, stredné a vnútorné ucho, chuťové poháriky jazyka, senzorické systémy kože, čuchové bunky nosnej sliznice…), ktoré poskytujú mozgu informáciu o zmenách v prostredí.

Zmysly

zrak, sluch, rovnováha, čuch, chuť, hmat.

Zrozumiteľnosť hovorenej reči

kvalita výslovnosti – nakoľko dobre rozumie hovoriacemu poslucháč.

Zväčšený vestibulárny akvadukt (EVA alebo LVAS)

Vestibulárny akvadukt je kostený kanál, vo vnútri ktorého je trubička, ktorá sa nazýva endolymfatický kanálik (dukt). Jej úlohou je prenášať tekutinu z vnútorného ucha do endolymfatického vaku (štruktúra podobná balónu). Vedci si myslia, že úlohou kanálika aj vaku je zaistiť, aby tekutina vo vnútornom uchu mala správne množstvo iónov, ktoré pomáhajú naštartovať nervové signály, ktoré prenášajú informácie o zvuku a rovnováhe do mozgu. Predpokladá sa, že EVA nie je priamou príčinou poruchy sluchu, je však zodpovedná za jej zhoršenie alebo kolísanie. Približne 1 z 10 detí s percepčnou poruchou sluchu má aj EVA. Viac sa dozviete v kapitole Príčiny porúch sluchu.

Zvuk

neviditeľná vibrácia, vlnenie vzduchu, ktoré sa rozširuje od zdroja. Ak si zapnete veľmi silno reproduktor na rádiu a dotknete sa ho, ucítite ako sa chveje (vibruje). Zvuky sa môžu líšiť v intenzite (vnímame ako hlasitosť) a frekvencii (výške – hlboký, stredný, vysoký). Viac sa dozviete v kapitolách Porucha sluchu, Vyšetrenia sluchu, Výchova sluchu.

Zvukovod (ušný kanál)

kanál, ktorý spája ušnicu s bubienkom.

Zvukový procesor

Niekedy sa používa aj názov rečový procesor. Je to jedna z častí  kochleárneho implantátu, ktorú nosia používatelia za uchom alebo priamo na hlave. Obsahuje špeciálny program, ktorý umožňuje spracovanie zvukov. Technik ho nastavuje podľa potrieb konkrétneho používateľa. Viac sa dozviete v kapitole Kochleárny implantát.

Zvuky okolia

nerečové zvuky, ktoré sa nachádzajú v domácnosti alebo vonku a poskytujú nám informácie o prostredí, v ktorom sa nachádzame – zvonenie telefónu a zvončeka, tečúca voda, štekot psa, siréna sanitky, pískanie vlaku… Viac sa dozviete v kapitolách Vyšetrenia sluchu, Sluchová výchova.

Zvyšky sluchu

použiteľný sluch, ktorý sa dá s pomocou načúvacích prístrojov zosilniť. Zvyšky sluchu je ťažká strata sluchu na úrovni 80 – 90 dB.