Občas sa stáva, že obľúbené hračky, knižky, rozprávky v TV stratia svoje kúzlo a vaše dieťa príde s tým, že sa nudí. Je čas povedať „Čo takto, keby som ti povedal príbeh?“.
Príbehy sú skvelé, pretože modelujú (ukazujú) deťom, ako správne skladať slová do viet, ukazujú deťom, že príbehy majú začiatok aj koniec a zároveň prebúdzajú tvorivosť a záujem dieťaťa.
Vravíte si, že nie ste tvorivý typ? Možno si to neuvedomujete, ale bežný život poskytuje nepreberné množstvo príbehov, ktoré môžete deťom rozprávať a nemusíte si často nič vymýšľať:
- vaše osobné príbehy z detstva – deti majú radi príbehy zo života rodičov a starých rodičov. Porozprávajte im, ako ste ako ročný zjedli vianočnú guľu, vyťahovali u babičky zajace z kotercov, vydávali ste sa v škôlke alebo vám vypadol prvý zub zachytený šnúrkou o kľučku.
Zoberte si albumy a ukážte im fotku, ako ste chytili veľkú rybu, keď ste mali 8 rokov. Nevynechajte príbehy, kde ste čosi vyviedli. Deti ocenia, keď priznáte, že nie ste perfektní a zároveň sa naučia, že nezbednosti majú často svoje následky.
- jednoduché príbehy, ktoré ste kedysi čítali v knižkách – malé, 3 ročné deti nepotrebujú veľa deja a postáv. Bude im stačiť príbeh o žirafke Bodke, ktorej deti hodili žuvačku a ona nevie, čo s ňou má robiť. Čím menšie dieťa je, tým jednoduchšie vety a kratšie príbehy hovorte.
- príbehy o deťoch samotných – škôlkari milujú príbehy o tom, akí boli, keď boli malí – čo vyparatili, kde sa schovali, ako sa stratili, čo pomaľovali alebo roztrhali. Deti si radi prezerajú albumy z ich detstva, prerozprávajte krátke príbehy na základe fotiek.
- príbehy o tom, čo ste spolu s deťmi zažili, keď boli menšie – ako ste boli na výlete v ZOO alebo cestovali vlakom k babke na narodeniny. Samotný dej nie je až tak dôležitý. Podstatná je zábava, ktorá bude s príbehom spojená. Deti budú radi robiť zvuky zvierat v ZOO alebo húkať ako lokomotíva.
Neobmedzujte sa iba na rozprávanie príbehu. Príbehy vašich detí alebo príbehy o tom, čo ste spolu s deťmi zažili, si nezabudnite zaznamenať aj do zážitkovej knižky (denníku).
Do denníčku si zakreslite príbeh, pohľadajte obrázky alebo fotky, ktoré môžete vystrihnúť a do príbehu. U starších detí poproste dieťa, aby vám alebo starým rodičom na základe obrázkov prerozprávalo príbeh.
Poproste ho zároveň, aby vám povedalo, čo máte pod jednotlivé obrázky napísať. Ak máte nablízku ostatných členov rodiny, môžete si príbeh znova zahrať. Oblečte si k tomu zaujímavý kostým z papiera alebo starých šiat, použite bábky.
Ak máte energie a tvorivosti viac, skúste:
- vymyslieť príbehy na pokračovanie o obľúbených plyšákoch alebo postavičkách z knižiek – či už je to Macko Pú, Ferdo mravec, krtko alebo Superman, môžete si vymyslieť príbeh, ako išli na výlet do mesta, učili sa bicyklovať alebo neuposlúchli a stratili sa. Môžete zakomponovať do príbehu niečo, s čím bojuje vaše dieťa – napríklad ako sa krtko učil nosiť nohavičky namiesto plienok, alebo Ferdo cvičil s kamienkami, keď ho bolel chrbátik. Deti sa často zvyknú zžiť s obľúbenou postavičkou natoľko, že majú pocit, akoby hlavnou postavou boli oni sami. Dajte pozor, aby mal príbeh vždy dobrý koniec a postavičke alebo plyšáčikovi sa nič vážne nestalo.
- objavovať, čo vidíte na ceste – reálne predmety pomáhajú pri rozprávaní príbehov u malých detí. Môžete na diaľnici sledovať veľké tiráky a vymyslieť si príbeh o tom, ako sa mu pokazilo koleso a pomáhajú mu policajti alebo hovoriť o rozprávajúcom autobuse, ktorý vezie deti do školy a komentuje, čo dobré a zlé sa deje na ulici.
Škôlkari vedia vo väčšej miere zapojiť fantáziu. Počas prechádzky popri rieke hovorte o dievčatku, ktoré zaspalo na lodi a odviezlo sa do krajiny princezien. Spýtajte sa dieťaťa, čo mu pripomínajú oblaky. Možno budete hovoriť o šľahačkovom kráľovstve, ktoré chce rozfúkať nezbedný vietor.
- zmeniť známe rozprávky – začnite hovoriť rozprávku o troch prasiatkach, ale namiesto stavania domčekov, ich pošlite bývať do paneláku, nechajte Janka a Marienku prísť k perníkovému domčeku a zistiť, že tam namiesto ježibaby býva zakliata princezná…..
- vymyslieť príbeh, kde vaše dieťa zažije nové nečakané dobrodružstvá – skúste sa zamyslieť nad záujmami vášho dieťaťa. Ak má rado hmyz, spravte z neho kúzlom mravca, ktorý objavuje nové mravenisko, ak má rado dinosaury, vymyslite výlet do praveku, ak sleduje seriál o morských vílach, nechajte ho otočením prstienka zažívať podmorské dobrodružstvá, ak sa rado hrá na smetiara, porozprávajte príbeh o všetkých vyhodených veciach, ktoré našiel smetiar položené vedľa smetiakov a rozdal ďalším majiteľom.
- sledovať, aké veci zbiera vaše dieťa na poličke – Možno bude mať na poličke odloženého dinosaura bez chvosta, domček z lega bez strechy alebo bábiku, ktorá nemá podbradník.
Postavte zopár vecí vedľa seba a spýtajte sa dieťaťa, o ktorej veci (hračke), chce počuť príbeh. Môžete vymyslieť príbeh, kde sa bude vyskytovať jedna vec alebo všetky naraz.
- pridať do príbehu hádanky – hádanky môžu dávať v príbehu vojaci, ježibaby alebo obri hlavným hrdinom, aby sa mohli dostať na vytúžené miesto alebo zachrániť krajinu hračiek. Spýtajte sa predškoláka, či by pomohol princovi hádanku rozlúsknuť.
- rozprávať príbehy na pokračovanie – nebojte sa vymýšľať dobrodružstvá na pokračovanie. Podobne, ako je tomu vo filmových seriáloch, aj tu môžete ukončiť príbeh v najnapínavejšom bode. Uvidíte, či sa dieťa chytilo na motúzik a prosí „ešte“.
- vymyslieť dobrodružstvá domácich maznáčikov – pamätáte na film „Príbeh hračiek (Toy story)“, kde hračky zažívali dobrodružstvá počas toho, ako ich chlapec nebol v izbe?
Ďalším vďačným hlavným hrdinom je psík, mačka alebo korytnačka, ktorú máte doma. Vymyslite si skryté dobrodružstvá, ktoré zvieratá zažívajú počas toho, ako nie ste doma.
Zvieratá napríklad môžu objavovať hračky vášho dieťaťa a premýšľajú, čo sa s nimi dá robiť. Nechajte deťom poradiť im, ako sa s hračkami môžu hrať.
- objavovať tiene na stene – ak si chcete príbehy ozvláštniť, zahrajte sa s dieťaťom na tieňohru. Po tom, čo si nastavíte stolovú lampu, sa môžete zahrať s rukami a vyrábať rôzne zvieratká, vyrobiť tiene nasvietením domčeku, lopty alebo čohokoľvek iného.
Či už je to príbeh z vášho života alebo vymyslený príbeh, používajte rôzne hlasy pre jednotlivé osoby (hračky), spomaľte a zrýchlite podľa toho, čo sa deje.
Podobne ako pri čítaní, aj pri rozprávaní príbehov je zo všetkého najdôležitejší spôsob, akým príbeh hovoríte. Prerozprávajte preto príbeh celým vašim telom – rukami, tvárou a hlasom.
Počas príbehu o tom, ako ste chytali zajace, ktoré vám utiekli, ukážte ako sa pomaly prikrádate k zajacom, mávate na priateľov, aby ste ich obkľúčili a naraz zakričíte TERAZ a skočíte dopredu.
Ak hovoríte príbeh o tom, ako ste sa ako malé dieťa báli zvukov na povale, zahrajte, ako spolu s tatom pomaly kráčate hore schodmi s baterkou, ako sa otáčate na každé zavŕzganie a premýšľate, čo ten zvuk je.
Spomaľte vaše tempo reči počas toho, ako hovoríte, že otvárate dvere a svietite dovnútra. Dajte najavo pocit úľavy, keď ste nakoniec zistili, že na povale nie je žiadny strašiak, ale holuby, ktoré sem prileteli cez otvorené okno, aby si urobili hniezdo.
Nebojte sa používať citoslovcia. Prerozprávajte ten príbeh tak, akoby sa odohrával na filmovom plátne priamo pred vašimi očami. Je úžasné, ak vtiahnete dieťa do deja natoľko, že pocítilo napätie, ktoré ste kedysi cítili vy a s uľahčením si vydýchlo na konci príbehu.
