Všetky malé deti si pojmy týkajúce sa orientácie v čase osvojujú pomaly. Dieťa v ranom a v predškolskom veku žije predovšetkým v prítomnosti. Ak mu poviete, že babička príde o týždeň a Vianoce sú o dva mesiace, pravdepodobne nebude vedieť, o akom časovom úseku hovoríte.
Dieťa sa učí rozlišovať deň a noc. Postupne mu hovoríme, koľkokrát sa vyspí, kým príde babička alebo Mikuláš. Až vo veku štyroch až piatich rokov sa začne orientovať v pojmoch vyjadrujúcich časové súvislosti.
Ak sa reč dieťaťa vyvíja výrazne oneskorene pre neskorú diagnostiku sluchovej poruchy a neskoré pridelenie načúvacích prístrojov/kochleárneho implantátu, je nutné venovať porozumeniu a používaniu predložiek vyjadrujúcich priestorové a časové vzťahy osobitnú pozornosť.
Vývin schopnosti orientovať sa v čase a v priestore
Trojročné dieťa zvyčajne rozlišuje pojmy hore a dolu.
Postupne spoznáva, či je deň alebo noc – väčšinou podľa toho, či je svetlo alebo tma.
Medzi tretím a štvrtým rokom začína postupne používať predložky: na (na stôl, na lavicu), do (do domu, do škatule), v (v dome, v izbe). Spoznáva pojmy vyššie a nižšie.
Štvorročné dieťa rozumie pojmom vpredu a vzadu, päťročné používa predložky pred, za, nad, pod, vedľa, medzi. Rozlišuje, čo je ďaleko a čo blízko. V rade predmetov alebo ľudí ukáže, kto je prvý a kto posledný. Začína sa orientovať v čase, určí, ktoré činnosti zvyčajne robieva ráno, ktoré na obed a večer. Rozlišuje, čo sa udialo najprv a čo potom.
Päťročné dieťa by malo rozlíšiť pojmy uprostred, prostredný, predposledný. Určuje, čo je hneď pred a čo hneď za predmetom. Zoradí viac obrázkov vyjadrujúcich postupnosť deja. Postupne sa učí rozlišovať pravú a ľavú stranu.
Šesťročné dieťa už lepšie rozlišuje pojmy pravá a ľavá, rozumie, keď mu povieme: „Daj loptu na poličku vľavo, nakresli slniečko vpravo hore. Začína sa orientovať v dňoch v týždni, v pojmoch dnes, zajtra, včera.
V súčasnosti sa čoraz viac stretávame s deťmi, ktorých porucha sluchu bola dodiagnostikovaná okolo jedného roka (aj skôr) a odvtedy nosia správne nastavené načúvacie prístroje, prípadne neskôr kochleárny implantát.
Rodičia s nimi komunikujú primerane k ich sluchovému veku, používajú gramatiku slovenského jazyka (Tam vidím psa. Poď, pozrieme sa na psíka). U týchto detí pozorujeme, že predložkám vzťahujúcim sa k priestoru a času začínajú celkom prirodzene rozumieť a používať ich.
Tým, že od raného veku boli vystavené prirodzenému jazyku, ich mozog sa naučil spracovať gramatiku slovenského jazyka a porozumieť jej.
Orientácia v čase a v priestore – vhodné aktivity
Deťom s poruchou sluchu môžeme pomôcť porozumieť priestorovým súvislostiam napríklad aj takto:
- Použite posunky alebo gestá, ktorými vyjadríte umiestnenie v priestore. Ukázať rukami, kde je hore a kde dolu, je jednoduché. Až keď dieťa rozumie pojmom v priestore, skúste sa ich učiť aj na papieri.
- Ukladajte hračky najprv na poličku, ktorá je hore, a potom na tú, ktorá je dole.
- Pracujte s predmetmi v reálnom priestore. Dávajte napríklad loptu na stôl, na stoličku, pod stôl. Používajte v bežnej komunikácii predložky vyjadrujúce, kde sa predmety nachádzajú: lopta je na stole, na stoličke, pod posteľou.
- Vety nezjednodušujte. Používajte vety aj predložkami. Dieťa tak získa možnosť vnímať predložky v každodenných situáciách: Chlieb dáme na stôl. Nožík dáme do zásuvky. Bábiku uložíme na postieľku.
- Hrajte sa hru na schovávačku. Schovávajte hračky po byte: bábiku na okno, loptu pod kuchynský stôl, knižku za dvere. Potom ich spolu hľadajte a hovorte, kde ste ich našli.
- Lepte na predmety nálepky: nalepte ich na zem, pod stôl, vedľa postele. Svoju činnosť komentujte: „Nalepíme nálepku na stôl, na okno, pod posteľ.“
- Zahrajte sa na Ťahal dedko repu: ukážte, kto bol v rade prvý, kto posledný.
- V rade na zmrzlinu si ukazujte, kto je prvý, kto je za ním, kto stojí pred vami.
- Nezabúdajte, že dieťa musí slovám najprv rozumieť, až potom ich začne používať. Nečakajte, že dieťa bude predložky hneď používať.
- Už štvorročné dieťa upozorňujte na to, že má pravú a ľavú rúčku, pravú a ľavú nôžku.
- Ak chcete nacvičovať pojmy pravá a ľavá, môžete napríklad na pravú ruku dieťaťu zaviazať červenú stužku. Ľavú ruku nechajte bez stužky. Ak potom dieťaťu poviete: „Kde máš pravú ruku?“, automaticky zdvihne správnu ruku. Bude tiež vedieť, že tá neoznačená je ľavá.
Ak chcete dieťaťu pomôcť porozumieť časovým súvislostiam, môžete využiť niektorý z nasledujúcich nápadov:
- Dieťaťu pomôžete zorientovať sa v režime dňa, keď mu spravíte „režim dňa“. Pre veľmi malé dieťa to môžu byť predmety znázorňujúce denné činnosti – mliečko = prsník alebo fľaša, raňajky = lyžička, topánočky = ideme von, obed = väčšia lyžica, poobedňajší spánok = cumlík , poobedná hra = kocka atď.
- Staršie dieťa už môže mať denný režim znázornený obrázkami alebo napísaný slovami.
- Rovnakým spôsobom môžete dieťaťu ukázať, v akom poradí sa obliekajú jednotlivé časti oblečenia (nohavičky, tielko, pančušky, tričko…).
- Na veľký papier nakreslite kalendár, do ktorého budete zakresľovať hlavné udalosti dní. Napríklad v pondelok ideme na ihrisko, v utorok k pani lekárke, v stredu príde na návštevu stará mama, vo štvrtok chodíme do materského centra a v piatok príde mobilná pedagogička.
- Znázornite v kalendári dni, keď dieťa chodí do škôlky a keď nechodí. Na konci dňa vždy odškrtnite deň, ktorý sa už skončil.
- Večer sa v postieľke môžete rozprávať o tom, čo ste zažili – teda čo už BOLO a čo sa stane zajtra, teda čo BUDE.
- Výbornou pomôckou je tiež denník (viac sa dozviete v kapitole Denník). Ak rodičia spolu s dieťaťom zaznamenávajú do denníka udalosti dní a umožnia mu pravidelne sa k denníku vracať, pomôžu mu lepšie sa orientovať v čase.
- Ďalšou možnosťou je radenie obrázkov, na ktorých sú znázornené udalosti. Dospelý spolu s dieťaťom zoraďuje obrázky, ktoré znázorňujú udalosti, ktoré sa stali „najprv“ a ktoré „potom“. Dieťa sa takto postupne učí zoradiť čoraz viac obrázkov (ráno vstávam, raňajkujem, umývam sa, obliekam sa, idem do škôlky…).
