Vy (rodičia) si neviete zvyknúť na to, že by vaše dieťa malo nosiť načúvacie prístroje
Dieťa nosí načúvacie prístroje bez problémov
Dieťa nosilo načúvacie prístroje, ale teraz už nechce
Dieťa toleruje načúvacie prístroje iba krátku chvíľu
Dieťa vôbec nechce nosiť načúvacie prístroje
Ozdoby na načúvacie prístroje

Vy (rodičia) si neviete zvyknúť na to, že by vaše dieťa malo nosiť načúvacie prístroje

Pre niektorých z vás môže byť obdobie, keď dieťa dostane načúvací prístroj, zložité. Ešte stále ste si úplne nezvykli na fakt, že má vaše dieťa poruchu sluchu, ktorá je na začiatku  „neviditeľná“ a zrazu máte dávať dieťaťu načúvacie prístroje, ktoré poruchu sluchu „zviditeľnia“.

Viacerí rodičia zažívajú zmätok medzi vlastnými pocitmi a tlakom odborníkov, ktorí od nich požadujú, aby ich dieťa začalo nosiť oba načúvacie prístroje čo najskôr. Skúste preskúmať svoje pocity. Deti totiž často vycítia postoj rodičov a prístroje odmietajú preto, lebo ich odmietajú samotní rodičia.

Ak sa budete cítiť ohľadne načúvacích prístrojov veľmi negatívne, skúste sa porozprávať s inými rodičmi, ktorí si touto skúsenosťou prešli a pocity „húsenkovej dráhy“ už poznajú. Hľadanie pomoci je znakom sily a silný rodič sa časom naučí uprednostniť potreby dieťaťa pred svojimi vlastnými pocitmi.

  • Skúsenosť rodičov: Chvíľu to dcérke (aj mne) trvalo zmieriť sa s načúvačikmi –  Danielka dostala prístroje, keď mala 6 mesiacov. Ako každé bábo, aj my sme mali „ušká“ v puse veľakrát. Ešteže začali pískať vždy, keď si ich vybrala z uška, čím ma na vybratie prístroja nechtiac upozornila :-). Nevideli sme zo začiatku veľký rozdiel medzi tým, keď ich nosila alebo ich mala vybrané. Zo začiatku Danielka nosila prístroje 2 hodiny, potom 4 hodiny a potom prišlo leto a načúvačiky nenosila vôbec. Problém nebol v nej, ale v tom, že sme sa my sami nevedeli nejako s jej novými uškami stotožniť. Po lete sme začali nosiť prístroje „aktívnejšie“ a v podstate zo dňa na deň celodenne okrem spánku. Danielka si rýchlo zvykla, ale občas boli dni, keď ich odmietala. Okolo roka začala krásne reagovať a rozprávať prvé slovká. Teraz nás prekvapuje stále novými slovíčkami a veľa rozumie. Najviac sa teším z toho, že prvé, čo ráno urobí, je, že povie ham ham a ukazuje na prístroje. Dokonca s nimi aj zaspávame a to má len 1 rok a 5 mesiacov. Zrejme pochopila, že s prístrojmi lepšie počuje.
  • Skúsenosť rodičov: Cesta od odmietania prístrojov k ružovým prístrojom – Áno, priznávam, bola som to hlavne ja, ktorá sa za ušká hanbila. Ostatní to akosi neriešili. Keď bola Julka malá a nemala vlásky (a nemala ich dosť dlho, skoro do roka a pol), tak sa mi stalo veľakrát, že ju ľudia očumovali. Pamätám si, že raz predavačka v potravinách prestala blokovať a pozerala na Julku ako na zjavenie. Bolo leto a Julka nemala na hlavičke nič. Vtedy mi to bolo veľmi nepríjemné, a tak som jej začala dávať rôzne čelenky a skrývala pod nimi aparátiky. Stále som striehla, či niekto na Julku nepozerá. Po lete sa ochladilo a začali sa nosiť čiapky, problém sa akoby stratil, ale mne to stále vŕtalo v hlave. Jedného dňa som sa rozhodla a objednala krásne ružové kryty na aparátiky. Prišlo stretnutie s inými rodičmi a tam sa to myslím zlomilo… Keď som videla toľko úžasných ľudí, toľko zlatých detičiek so špeciálnymi uškami, nejak sa to samo pohlo vpred. Odvtedy si reakcie ľudí nevšímam, respektíve nevšímam si už ani to, či sa niekto pozerá alebo nie. Raz sme boli na kožnom a sestrička si všimla, že má Julka ružové ušká. Povedala mi: „Chúďatko, nepočuje vám?“ Keby ste počuli, čo všetko som jej povedala, samozrejme, v rámci všetkej slušnosti :-). Myslím, že si to zapamätá navždy, že nemá takéto deti ľutovať. Už sa za načúvacie prístroje nehanbím, viem sa ozvať a za svoju dcérku bojovať.
  • Skúsenosť rodičov: S dávaním načúvákov mi pomohlo, keď som uvidel zmenu v správaní dcérky. Kým načúvaky pískali a mal som pocit, že nie je rozdiel medzi tým, či ich naša Tamarka nosí alebo nie, bolo ťažké samého seba presvedčiť, že ich skutočne potrebuje. Okrem toho pískanie nám liezlo strašne na nervy a ľudia sa za nami otáčali. Potom sme si nechali urobiť nové koncovky a zároveň upraviť nastavenie prístrojov. Ukázalo sa, že tie prvé koncovky neboli urobené dobre. Bol to skvelý pocit vidieť, že Tamarka reaguje s prístrojmi čoraz viac a, samozrejme, ani pískanie ma už nerušilo. Veľmi ma to namotivovalo, k častejšiemu nasadzovaniu.

Dieťa nosí načúvacie prístroje bez problémov

  • Snažte sa ho povzbudiť, aby ich počas dňa nosilo tak dlho, ako sa len dá. Ak si dieťa necháva načúvacie prístroje dobrovoľne a nie je podráždené, nie je dôvod, aby ste mu ich snímali, ak samozrejme neberieme do úvahy čas, keď spí alebo sa kúpe.
  • Nenechávajte dieťaťu prístroje na uškách počas poobedňajšieho spánku. Zvukovod dieťaťa musí „dýchať“, inak sa v ňom môžu začať množiť baktérie. Ak si ich dieťa nechce nechať zobrať pred spánkom, počkajte, kým zaspí a potom ich vyberte. Samozrejme, nič sa nestane, ak občas dieťa poobede aj zaspí s načúvacími prístrojmi.
  • Už 2-ročné deti, ktoré nosia načúvacie prístroje odmala, sú schopné dať najavo, že sa im vybila batéria tým, že ukazujú na uško, alebo si snažia načúvací prístroj na danej strane zložiť. Deti vnímajú, že majú pre nich načúvacie prístroje zmysel, a preto si žiadajú „nápravu“. Ak to vaše dieťatko ešte nevie, môžete sa s ním zahrať jednoduchú hru – vypínajte a zapínajte načúvací prístroj a pýtajte sa dieťaťa, či je prístroj zapnutý alebo vypnutý. Naučte ho, ako vám má dať vedieť, že prístroj nejde alebo nefunguje správne.
  • Všímajte si u 3- až 4-ročného dieťaťa, či sa u neho neobjaví túžba skladať si načúvacie prístroje s koncovkou z uška samo. Nechajte ho, aby pri tom spolupracovalo. Poskytnite mu jasne označenú škatuľku, kam má odložiť načúvacie prístroje. Snažte sa položiť škatuľku na miesto, kde si môže dieťa odložiť načúvacie prístroje samostatne.
  • 4- až 5-ročné dieťa môžete podporiť vo väčšej samostatnosti ešte viac tým, že ho naučíte, ako sa o prístroj starať, ako používať tester batérií alebo v spolupráci s vami vymeniť batériu v prístroji. (Na obrázku si dievčatko samo mení batérie v kochleárnom implantáte).

  • Rada rodičov: Upozorňujte dieťa na ľudí s načúvacími prístrojmi – Vždy, keď sme stretli v autobuse alebo na ulici niekoho dospelého s prístrojmi, tak som Lei ukazovala. „Pozri, aj on má načúvačiky a ty máš dokonca dva :-).“ Vyslovene som hľadala príležitosti, aby sa Lea stretla s inými deťmi s poruchou sluchu, ktoré nosili načúvacie prístroje, aby videla, že je to normálne, že sú aj ďalšie deti ako ona. Chcela by som, aby sme sa aj v budúcnosti pravidelne stretávali so šikovnými dospelákmi s poruchou sluchu, ktorí vyštudovali alebo majú šikovné ruky, lebo si myslím, že budú pre Leu super vzorom.
  • Rada rodičov: Načúvačik pre obľúbenú hračku – Keď mala Natálka okolo 1,5 roka, dali sme jej najobľúbenejšej plyšovej hračke staré nepoužívané načúvatká. Ráno sme ich vždy nasadili plyšovému psíkovi a potom aj Natálke. Natálka sa z toho vždy tešila.

Po krátkom čase sa naučila SAMA dávať načúvatká psíkovi a neskôr aj sebe. Počula som, že niektorí rodičia skúšali podobné hry s bábikou. Doma si vymodelovali a namaľovali vlastný načúvací prístroj z rýchlo tvrdnúcej hmoty alebo vo firme poprosili, aby im predali starý obal od iného načúvacieho prístroja. Potom sa doma hrali tak, že ich dieťatko nasadzovalo „načúvací prístroj“ im, bábike alebo plyšákovi. Je skvelé, že niektoré zahraničné firmy predávajú bábiky alebo zvieratká priamo s načúvacím prístrojom alebo kochleárnym implantátom.

  • Rada rodičov: Občas treba hrať divadlo  – Keď mala Nelka druhé narodeniny, dostala svoje uško späť asi po mesiaci a pol, pretože bolo v oprave. Keď som jej ho zakladala, veľmi sa tešila, že ho už má, ale zároveň si uvedomila, že ona uško má a my ostatní nie. Začala menovať, kto všetko v našej rodine uško nemá a ja som musela zahrať veľké divadlo, akí sme smutní, že my ušká nemáme a ona má. Odvtedy sa veľmi teší, keď jej dávam ušká a je pyšná, že ich ona má a my nie :-).

Dieťa nosilo načúvacie prístroje, ale teraz už nechce

Dôvodov môže byť niekoľko:

  • Načúvací prístroj začal vydávať nepríjemné zvuky – zmenený tvar koncovky alebo staršia hadička môžu vážne ovplyvniť kvalitu zvuku.
  • Nová koncovka je vyrobená z materiálu, na ktorý je dieťa alergické (môžete požiadať o hypoalergické koncovky).
  • Koncovka drie o boľavé (zaparené) miesto v uchu.
  • Dieťa má v uchu infekciu a používanie načúvacieho prístroja je preň bolestivé.
  • V uchu dieťaťa sa nachádza stvrdnutý ušný maz, ktorý je dieťaťu nepríjemný.
  • Dieťa má v uchu ventilačnú trubičku (stipulku), ktorá vypadla z bubienka. Deťom zvyčajne nevadí, keď majú trubičky a zároveň nosia načúvací prístroj. Ak však trubička vypadne a leží vo zvukovode, koncovka načúvacieho prístroja môže tlačiť trubičku späť na bubienok, čo môže spôsobovať dieťaťu tlak alebo bolesť. Požiadajte ORL lekára, aby skontroloval trubičky.
  • Ako deti rastú a postupne získavajú viac nezávislosti, viaceré sa pokúsia zneužiť načúvacie prístroje v „boji“ o získanie moci nad rodičmi. Bojovať môžu ohľadne jedla, obliekania, umývania… Deti dobre vedia, že si prajete, aby nosili načúvacie prístroje. Keď si dieťa prístroj vytiahne z ucha von, vždy mu ho pokojne nasaďte späť s tým, že vy rozhodnete, kedy ho dieťa vyberie z ucha von.
  • Ak si dieťa vyťahuje prístroje iba v aute, môže to byť tým, že je tam veľa hluku, ktorý načúvacie prístroje ešte viac zosilnia.
  • Dieťaťu sa zhoršil sluch, a tak mu už súčasný výkon prístroja nepostačuje (dieťa nemá z prístroja úžitok).

Dieťa toleruje načúvacie prístroje iba krátku chvíľu

Zvyknúť si na pravidelné nosenie načúvacieho prístroja môže byť náročné. Niektoré bábätká akceptujú načúvací prístroj ľahko, zatiaľ čo iným sa nepáči, že majú čosi v uchu. Je to podobné, ako keď niektoré deti nerady nosia čiapku, rukavice alebo topánky.

Pozrime sa na to očami dieťaťa. Dieťa si žilo vo svojom svete s minimom zvukov niekoľko týždňov, mesiacov až rokov a naraz mu rodičia vtlačia niečo do ucha, čo spôsobí, že počuje kopu zvukov a hluku (kým sa mozog naučí priradiť „hluku“ zmysel, môže to trvať určitú dobu).

Okrem zvláštneho tlaku v uchu mu  teraz visí za uškom ešte aj samotný načúvací prístroj, ktorý sa neustále dotýka jeho kože, čo tiež nemusí byť príjemné. Reakcia dieťaťa je potom prirodzená, zbaviť sa „toho“ neznámeho a nového.

Bábätká trávia väčšinu času, keď nespia, objavovaním prostredia – a teda aj svojich uší a načúvacích  prístrojov. Pri navykaní dieťaťa na načúvacie prístroje je preto nutné zachovať trpezlivosť. Ak si dieťa prístroje vyberá, nasaďte mu ich späť.

Ak si ich vyberie 100-krát za jeden deň, nasaďte mu ich po 101-krát. Nedajte najavo hnev ani frustráciu. Iba ich nasaďte späť. Ak vidíte, že je dieťa unavené, nechajte ho na 10 minút odpočinúť a potom prístroje opäť nasaďte. Na to, aby malo vaše dieťa z načúvacích prístrojov úžitok, musí ich nosiť celodenne a pravidelne.

Ak už máte opakovaného nasadzovania skutočne „plné zuby“, skúste si stanoviť minimálny cieľ.  Cieľom môže byť, že na začiatku budete dieťaťu opakovane nasadzovať načúvacie prístroje iba vtedy, keď budete na prechádzke alebo iba vtedy, keď sa budete s dieťaťom hrať.

Neskôr, keď tento cieľ splníte, môžete ho posunúť o level ďalej tak, aby ste postupne dosiahli celodenné nosenie. Tento prístup je dobrý vtedy, keď je dieťa extrémne vytrvalé a neustále odmieta nosiť načúvacie prístroje.

Je možné, že si počas prvých dní (týždňov) všimnete na vašom dieťati častejšie známky únavy, podráždenia, nepozornosti alebo plačlivosť. Tieto zmeny nálady môžu byť pre vás znamením, že má už dieťa dosť podnetov a potrebuje si od načúvacích prístrojov na chvíľu odpočinúť.

Pokožka v detskom uchu a okolo neho je veľmi jemná, a preto pravidelne kontrolujte, či nosenie koncovky alebo načúvacích prístrojov nespôsobuje začervenanie pokožky. Nikdy nepredlžujte čas nosenia za cenu, že sa dieťaťu pokožka zapáli. Mohlo by sa stať, že potom budete musieť dlhšie čakať na uzdravenie, čo výrazne spomalí celý proces navykania si na načúvacie prístroje.

Napriek tomu, že je veľmi dôležité, aby dieťa začalo nosiť načúvacie prístroje počas celého dňa čo najskôr, nie je nič dôležitejšie ako zdravý vzťah plný dôvery medzi vami a dieťaťom.

  • Ak vám intuícia hovorí, že je daný moment príliš chaotický a „nervný“ na to, aby ste dieťaťu nasadzovali načúvacie prístroje, tak radšej počkajte, kým budete obaja v pohode.
  • Pochváľte dieťa za čas, keď bolo ochotné nosiť načúvacie prístroje.
  • Skúste nasadiť prístroje dieťaťu počas toho, ako s ním komunikujete alebo sa s ním hráte. Zo začiatku to môže byť na krátku chvíľu, neskôr dĺžku používania pomaly predlžujte.
  • Počas nosenia prístroov na uchu sa dieťa snažte zaujať tým, že mu ponúknete rôzne aktivity, ktoré súvisia s počúvaním – hudba, tanec, rytmické pesničky, zvukové hračky (bubnovanie alebo pískanie). Upozorňujte ho na zvuky v jeho okolí.
  • Skúste mu nasadiť prístroje vtedy, keď sa zaoberá aktivitou, ktorú má rado.
  • Niektorí rodičia odporúčajú odviesť pozornosť detí od načúvacích prístrojov tým, že im zamestnajú  ruky hojdaním na hojdačke, lezením po preliezke, jedením alebo kreslením. Skúste dieťaťu počas týchto aktivít spievať alebo hovoriť rytmické riekanky.
  • Vyhraďte si špeciálne hračky, s ktorými sa dieťa môže hrať iba vtedy, keď má zapnuté načúvacie prístroje. Ak si dieťa prístroje vyberie, hračku mu jemne zoberte. Vysvetlite mu, že „ušká“ potrebuje a po tom, čo mu prístroje v pokoji nasadíte späť, mu hračku vráťte.
  • Niektorým rodičom sa osvedčilo používanie špeciálnych jemných čiapočiek (zmienili sme sa o nich predtým). Čiapočky umožňujú dlhšie a pravidelnejšie nosenie v období, keď sa dieťa výraznejšie zaoberá svojimi uškami. Časom, keď sa dieťa naučí nosiť načúvacie prístroje pravidelne, čiapočka už nebude nutná.
  • So starším dieťaťom, ktoré si nevie zvyknúť na nosenie načúvacích prístrojov, sa môžete skúsiť dohodnúť na konkrétnom čase (začiatok aj koniec), kedy bude musieť prístroje nosiť, napr. TV relácia, obed, prechádzka vonku. Čas si dieťa môže sledovať na kuchynských stopkách alebo vibrujúcom alarme. Postupne tento čas predlžujte, aby ste sa dostali k celodennému noseniu.
  • Skúsenosť rodičov: Trpezlivosť pri nasadzovaní – Začiatky boli veľmi ťažké. Paja mala 10 mesiacov, keď sme načúvačiky priniesli domov. Prvé dva týždne Paja na ne vôbec nesiahla, nosila ich bez problémov. Potom prišlo obdobie, keď jej v ušku vydržali maximálne 10 minút a hneď nato, ako zistila, že má niečo v uškách, tak leteli von… Chvíľu sme počkali a nasadili ich znova. A znova o 10 minút leteli von. Niektoré dni boli naozaj zlé. Najdôležitejšie bolo obrniť sa trpezlivosťou. Snažili sme sa pochopiť Paju, že je to pre ňu asi ťažké a musí si na ne zvyknúť. Chceli sme veriť, že sa postupne prepracuje do fázy, keď si ich obľúbi a nebude ich chcieť dať dole. A tak sa aj stalo. Naša Paja má teraz 23 mesiacov a nechce dať načúvatka dole ani vtedy, keď ide spať. A aj keď už niekedy spinká a pokúsim sa jej ich dať dole, tak z polospánku kričí „moje, moje“ a nechce ich pustiť. Najnovšie si svoje „náčatká“, ako ich sama volá, vypýta aj vtedy, keď sa zobudí o tretej ráno :-). Veľmi vám všetkým držíme palce a prajeme veľa síl.

Dieťa vôbec nechce nosiť načúvacie prístroje

Ak máte pocit, že vaše bábätko načúvacie prístroje neustále odmieta, je dlhodobo plačlivé a nervózne, skúste zistiť konkrétny dôvod odmietania:

  • Dajte mu do uška iba ušnú koncovku (bez pripojeného načúvacieho prístroja). Mať ušnú koncovku v ušku je pre dieťa nová skúsenosť podobná tej, keď si obulo prvé topánky. Ak dieťa opakovane odmieta koncovku, je možné, že sa neurobil dobre odliatok alebo samotná koncovka teraz tlačí dieťa v ušku. Zároveň sa môže stať, že je vaše dieťatko alergické na materiál, z ktorého je koncovka vyrobená. Niektoré deti odmietajú tvrdé koncovky a znesú iba mäkké koncovky. Skúste sa poradiť s foniatrom alebo vyškoleným akustikom, čo môžete pre vaše dieťa urobiť.
  • Ak problém nebol v tvare alebo materiáli koncovky, pokračujte ďalej. Ku koncovke na oboch ušiach pripojte vypnuté načúvacie prístroje –  nech si dieťa zvykne na ich váhu a umiestnenie. Prvé dni nasaďte dieťaťu načúvacie prístroje na 5 – 10 minút, niekoľkokrát za deň, ale nezapínajte ich. Počas času, keď má dieťa prístroje na sebe, sa s ním nežne hrajte. Ak je to nutné, jemne pridržujte dieťaťu ruky, prípadne mu nasaďte čiapočku.
  • Keď si dieťa zvykne na koncovku aj prístroje, zapnite zvuk. Ak sa problém objaví až teraz, dá sa predpokladať, že je odmietanie prístrojov spojené so zvukom. Ak si ani po niekoľkých dňoch nechce nechať dieťa zapnuté prístroje na uchu, ľaká sa, strháva si ich alebo plače a vy vidíte, že nespokojnosť dieťaťa opakovane a zjavne súvisí so zosilneným zvukom, kontaktujte foniatra. Načúvacie prístroje budú pravdepodobne potrebovať ďalšie nastavenia a stíšenie hlasitosti.
  • Po úprave nastavenia prístrojov sa pokúste dávať dieťaťu  načúvacie prístroje na pol hodiny niekoľkokrát za deň. Upozorňujte dieťa na príjemné zvuky. Ak ich naďalej odmieta a nepomáha ani špeciálna čiapočka, postupujte pomaly a trpezlivo.
  • Ak dieťa prístroje toleruje, zvýšte dĺžku nosenia na hodinu, niekoľkokrát za deň. Ak sú prístroje veľmi stíšené, pravdepodobne vám ich foniater zase trochu zosilní. Naďalej so záujmom upozorňujte dieťa na všetky bežné zvuky v byte. Spievajte mu, keď ho máte v náručí.
  • Nasledujúce týždne zvyšujte dĺžku nosenia načúvacích prístrojov až dovtedy, kým nedosiahnete, že dieťa nosí prístroje počas celého dňa, s výnimkou času, keď spí.

Prístroje každého dieťaťa sa musia nastavovať postupne a individuálne, počas niekoľkých týždňov až mesiacov. Niektorým deťom pomáha, ak sa nastavujú ešte pomalšie ako zvyčajne.

Tento pomalý model môže pomôcť aj pri deťoch, ktoré majú autistické rysy a sú citlivé na nové hmatové aj sluchové podnety a to bez ohľadu na to, či nosia načúvacie prístroje alebo kochleárny implantát (postupujte podobne s tým, že najprv necháte dieťa privyknúť na vypnutý KI na uchu a potom skúsite pokračovať ďalej).

Nebojte sa poradiť s odborníkmi, aký postup by v prípade vášho dieťaťa mohol pomôcť. Cieľom má byť spokojné dieťa, ktoré sa naučí mať z načúvacích prístrojov radosť. Hľadajte riešenia so špeciálnym pedagógom, foniatrom aj akustikom, ako mu nosenie uľahčiť a spríjemniť a nenechajte sa odbiť slovami, že všetky malé deti si prístroje strhávajú.

Vždy je nutné zistiť, či je za strhávaním zlá koncovka, odrenina, infekcia, nevhodné nastavenie načúvacích prístrojov alebo iba zvedavosť dieťaťa.

  • Rada rodičov: Buďte trpezliví pri staršom dieťati. Prístroje sme dostali, keď mal Radko 3 roky. Radko ich nechcel nosiť. Aby si ich vôbec dal do ušiek, musela som si najprv JA nasadiť naslúchadlo z hands-free súpravy od mobilného telefónu :-) Keď Radko videl, že aj ja nosím slúchadielko, neprotestoval a nechal si svoje načúvacie prístroje nasadiť. Prvé dva dni sme mu ich nechali asi na 2 hodiny nasadené, ale vypnuté, aby si zvykol, že na uškách niečo má. Na tretí deň sme mu ich zapli pri spoločnej hre a nezabudnem na prekvapenie na jeho tvári, keď som naňho prehovorila. Potom ich už začal nosiť zapnuté a postupne sme čas predlžovali. Stále sú dni, keď mu vadia a dáva si ich dolu, ale väčšinou ich už nosí skoro celý deň. Na začiatku hovoril pár slov, ale teraz po roku nosenia sa mu už ústa nezastavia. Veľmi sa z toho tešíme.

Ďalšie rady a tipy:

  • Skúste dávať dieťaťu prístroje v rozličných situáciách. Ak dieťa nechce nosiť načúvacie prístroje vonku, možno ich bude ochotné nosiť doma.
  • Ak sa vám nedarí nasadiť dieťaťu prístroje, skúste požiadať iného člena rodiny. Možno bude mať vhodný „trik“, ktorý na dieťa zaberie a spolu sa naučíte ako „na to“.
  • Ak máte staršie dieťa, položte prístroje na stôl a nechajte dieťa, aby si ich pozrelo, dotklo sa ich, prípadne si ich skúsilo samo nasadiť. Možno potom bude ochotnejšie, aby ste mu s ich nasadením pomohli.

Ozdoby na načúvacie prístroje

Niekedy komentáre iných ľudí spôsobia, že sa dieťa začne za svoje načúvacie prístroje hanbiť. Vysvetlite mu, že načúvací prístroj je podobná pomôcka ako okuliare. Navrhnute mu, či by chcelo, aby ste prístroje spoločne ozdobili.

Deti preferujú rôzne farby a vzory pre ich ušné koncovky. Aj načúvacie prístroje sú dostupné v rôznych farbách a odtieňoch. Zapojenie dieťaťa do výberu preferovanej farby môže zlepšiť jeho ochotu nosiť načúvacie prístroje.

Pamätajte však, že s možnosťami rastie aj chuť a hlavne dievčatá majú tendenciu vnímať načúvacie prístroje ako módny doplnok. Niekedy sa im páčia bodkované vzory, inokedy pruhované. Chlapci zase preferujú rôzne farby a ozdoby s rozprávkovými hrdinami alebo športovými pomôckami. Samozrejme, k načúvaciemu prístroju musí ladiť aj farebná koncovka :-).

Originálne prívesky (obr.vľavo) a farebné vrtuľky – tube twists (obr.vpravo) na načúvacie prístroje nájdete napríklad na webovej stránke mladého dievčaťa s poruchou sluchu Hayleigh, ktoré získalo ocenenia za ozdoby rôzneho druhu. www.hayleighscherishedcharms.com. Dievčina ponúka ozdôbky detské, zvieracie, dospelácke aj so Swarovského elementmi.

Inšpirujúcim nápadom sú aj tzv. „Tube riders“ (obr. pravo) alebo „Initial riders“ (obr.vľavo) – malé ozdôbky, ktoré sa pomocou plastového krúžku pripevnia na hadičku načúvacieho prístroja. V Česku začala ozdôbky a klipy vyrábať mamka nepočujúceho dieťatka a ponúka ich na stránke www.vendsy.cz

Viacerí výrobcovia načúvacích prístrojov ponúkajú farebné nálepky, ktorými si deti môžu ozdobiť načúvacie prístroje.