8 dôvodov, prečo je dobré počuť z oboch strán
Bilaterálne počutie pri nosení kochleárneho implantátu je možné zabezpečiť dvomi hlavnými spôsobmi:
8 dôvodov, prečo je dobré počuť z oboch strán
Na tomto mieste uvádzame 8 dôvodov, prečo je potrebné čím skôr zabezpečiť obojstranné počutie u dieťaťa s kochleárnym implantátom. Tieto dôvody sú spracované podľa prednášky Katarzyny Bienkovski (2017) a podľa viacerých zahraničných štúdií porovnávajúcich vývin detí s obojstrannou kochleárnou implantáciou, s kochleárnym implantátom a načúvacím prístrojom a s jedným kochleárnym implantátom.
1. Lokalizácia, smer, priestorové počutie.
Vďaka tomu, že počujeme oboma ušami, vieme určiť, z ktorej strany prichádza zvuk, ktorý počujeme. Priestorové počutie nám pomáha orientovať sa v priestore, odhadovať našu vzdialenosť od vecí a ľudí.
Vďaka bilaterálnemu počutiu napríklad vieme, odkiaľ zvuk prichádza (napr. z pravej strany, vieme rozlíšiť zdroj zvuku (sanitka), dokážeme odhadnúť, ako ďaleko je od nás predmet, ktorý vydáva zvuk (už je blízko). Na základe týchto informácií vieme konať – odchádzam z cesty, dávam prednosť sanitke, ktorá je blízko.
2. Senzorická integrácia.
Zvuky, ktoré počujeme, spracováva náš mozog oboma hemisférami. Niektoré zvukové podnety spracováva pravá a niektoré ľavá hemisféra. Podobne spracováva reč – niektoré informácie sú spracované v jednej, niektoré v druhej hemisfére. Vďaka vzájomnému prepojeniu hemisféry spolupracujú a výsledkom je komplexná informácia.
Pravá hemisféra mozgu spracováva napríklad zvuky reči, hlásky, je zodpovedná aj za vnímanie hudby, melódie, prozodických vlastností; ľavá hemisféra spracováva napr. fonologicko-sémantické poradie, časovú následnosť zvukov, vďaka čomu rozumieme reči. Ľavá hemisféra napomáha aj pri čítaní a písaní.
Obojušné počutie zabezpečuje, že v mozgu dochádza k prepájaniu informácií z pravej a ľavej hemisféry a v spolupráci s ostatnými zmyslami dostávame komplexnú informáciu o zvukovom podnete.
Ideálne je, ak malé dieťa môže vnímať svet všetkými zmyslami: sluchom (oboma ušami), zrakom (oboma očami), vestibulárnym aparátom, hmatom, chuťou. Ak chýba niektorý z týchto zmyslov, nedochádza k takzvanej integrácii (prepojeniu) informácií.
Preto je veľmi dôležité, aby dieťa malo zabezpečenú zvukovú stimuláciu v oboch hemisférach a čím skôr, aby sa tieto mohli „učiť“ spolupracovať pri spracovaní a porozumení čo najlepším spôsobom.
3. Porozumenie reči.
Medzi veľmi dôležité dôvody, prečo treba dieťaťu poskytnúť možnosť počuť čo najskôr z oboch strán, patrí, že bilaterálne počutie výrazne ovplyvňuje porozumenie reči.
Mnohé výskumy vo svete dokazujú, že deti s dvoma kochleárnymi implantátmi alebo s jedným kochleárnym implantátom a na druhom ušku s načúvacím prístrojom rozumejú reči lepšie ako ich rovesníci s jedným kochleárnym implantátom.
Rozdiely sú výrazné v porozumení reči v hluku, šume, ale aj v tichom prostredí. Pri počutí oboma ušami sa znižuje efekt „tienenia“ hlavy a je možné využívať informácie z toho ucha, v ktorom v danom momente poskytuje lepšie využiteľný zvukový signál.
4. Lepšie výsledky v oblasti vývinu jazyka.
Výskumy vo svete dokazujú, že deti, ktoré nosia korekciu sluchu obojstranne, dosahujú lepšie pokroky vo vývine jazyka – nielen v oblasti porozumenia, ale aj v oblasti výslovnosti a používania gramatiky, v oblasti vývinu slovnej zásoby.
Lepšie počutie v hluku, v šume, ktoré sú typické pre detské kolektívy a ihriská, umožňuje dieťaťu zachytávať hlásky, slová, informácie, ktoré by s jedným kochleárnym implantátom nepočulo alebo počulo nejasne.
Ak dieťa nepočuje dobre v hlučnejšom prostredí, nezachytáva dostatok informácií od iných detí a dospelých, nemá možnosť napodobňovať ich reč a učiť sa, akým spôsobom sa jazyk používa („aha, keď chcem položiť otázku, môžem ju vytvoriť takto…“).
Používanie kochleárneho prístroja obojstranne alebo načúvacieho prístroja a kochleárneho implantátu výrazne uľahčuje porozumenie a vnímanie jazyka a prispieva k ľahšiemu osvojovaniu si jazykových schopností prirodzenou cestou.
Dieťa v rôznych situáciách (na ihrisku, v škôlke, na piesku) počúva vety, ktoré hovoria iní ľudia, a učí sa ich správne používať. Pri obojušnom počutí lepšie počuje výpovede a rozumie im.
5. Sluchová deprivácia.
Medzi negatívne dôsledky poruchy sluchu patrí, že pri nedostatku alebo pri neexistencii zvukových podnetov dochádza k nedozrievaniu, resp. k nedostatočnému dozrievaniu sluchových centier v mozgu.
Sluchový nerv nie je dostatočne inervovaný, príslušným sluchovým centrám v mozgu sa nedostáva dostatok podnetov. Pri stimulácii len z jednej strany môže dôjsť k tomu, že sa nedostatočne vyvíjajú centrá zodpovedné za sluchovú analýzu, syntézu, hudby, suprasegmentálnych prvkov reči (tempo, rytmus, dôraz…).
Počutie jedným uchom teda spôsobuje problémy s porozumením reči v nepriaznivých akustických podmienkach, problémy s lokalizáciou zvuku a vedie k deprivácii sluchu. Ak je sluchový nerv dlhodobo nestimulovaný, postupne prestáva byť funkčný a je ťažké znova ho začať využívať.
Nosenie načúvacieho prístroja na jednom a kochleárneho implantátu na druhom uchu alebo nosenie kochleárneho implantátu obojstranne zabraňuje nestatočnej stimulácii sluchového nervu a sluchových centier v mozgu.
6. Pozornosť, koncentrácia na zvuky.
Počutie z oboch strán umožňuje počúvajúcemu lepšie sa sústrediť na to, čo počuje. Pri počutí dvoma ušami dochádza k lepšiemu potláčaniu šumov v hlučnom prostredí, k lepšej lokalizácii zvukov, k ľahšiemu určeniu zdroja zvuku, k lepšiemu porozumeniu reči. Toto všetko prospieva k tomu, že sa dokážeme lepšie sústrediť (koncentrovať) na to, čo počujeme.
7. Menšia únava pri počúvaní, menej námahy pri porozumení.
S predchádzajúcim bodom súvisí aj ďalšia výhoda obojušného počutia: ak nemusíme vynaložiť toľko námahy pri počúvaní a porozumení, unavíme sa menej, ako keď počujeme iba z jednej strany.
Čím menej sme unavení, tým dlhšie sme schopní sústrediť sa na to, čo počúvame. Mnohé deti s poruchou sluchu hovoria, že počúvanie v prostredí triedy, školy, v rozhovoroch viacerých ľudí, počúvanie výkladu učiteľa je pre ne namáhavou prácou.
Rodičia detí, ktoré majú kochleárny implantát na oboch ušiach, uvádzajú, že ich deti sú po škole alebo škôlke menej unavené, ako uvádzajú rodičia detí s jedným KI. Ak majú možnosť vnímať zvuky v týchto situáciách z oboch strán, je pre ne menším problémom sústrediť sa a vydržia počúvať dlhšie…
8. Lepší životný komfort a menší podiel stresu v živote.
Ak sa pri komunikácii alebo pri počúvaní musíme priveľmi sústrediť, aby sme zachytili hlavnú podstatu toho, čo počujeme, môže to byť veľmi stresujúce. Ak sa obávame, že nezachytíme hlavnú časť rozhovoru alebo sa nebudeme vedieť zapojiť do konverzácie viacerých diskutujúcich, pravdepodobne to nebude príjemný pocit.
Lepšie a bezproblémové počutie zabezpečuje menej stresu pri komunikácii, menej únavy, viac energie na činnosti, ktoré máme radi. Ak sa nemusíme priveľmi sústrediť na to, čo a ako počujeme, môžeme svoju pozornosť venovať príjemnejším veciam.
Deti s dvoma kochleárnymi implantátmi vo výskumoch vykazujú väčší pocit istoty, že ak sa im pokazí jeden prístroj, budú počuť aspoň s druhým, tiež menší podiel stresu, že niečomu nebudú rozumieť.
Lepšie počutie zabezpečené počutím z oboch strán tak prispieva k lepšiemu životnému komfortu a k spokojnosti v živote.
ZOPAKUJME SI:
Ak človek počúva len jedným uchom, ľudský mozog má problémy:
- určiť zdroj zvuku, teda nájsť v priestore predmet, ktorý vydáva zvuk,
- určiť smer, z ktorého zvuk prichádza,
- určiť, aká je naša vzdialenosť od predmetu, ktorý vydáva zvuk,
- spoznať zvuk medzi inými zvukmi v hluku, šume, vo väčších priestoroch,
- porozumieť reči iných ľudí v hluku, v šume a vo väčších priestoroch.
Pre deti, ktoré počujú len z jednej strany, to môže znamenať, že:
- môžu horšie rozumieť reči učiteľov a spolužiakov v prostredí triedy materskej alebo základnej školy,
- môžu horšie spoznávať, odkiaľ prichádza zvuk, horšie sa orientovať v prostredí,
- môžu mať znížený prístup k informáciám v hlučnejšom prostredí (ihrisko, väčší hluk v škôlke, prestávka, diskusia v triede, viac diskutujúcich),
- môžu horšie rozumieť reči iných vo väčších priestoroch,
- musia vynakladať viac úsilia, aby rozumeli, sú teda viac unavené zo sústredenia sa na počúvanie,
- môžu byť po vyučovaní, po pobyte v škôlke viac unavené.
Bilaterálne počutie pri nosení kochleárneho implantátu je možné zabezpečiť dvomi hlavnými spôsobmi:
- Kochleárny implantát na nepočujúcom ušku a načúvací prístroj na nedoslýchavom ušku.
- Nosenie dvoch kochleárnych implantátov. Operácia môže prebehnúť súčasne (simultánna bilaterálna implantácia) alebo postupne, s odstupom času (sukcesívna bilaterálna implantácia).
1. Kochleárny implantát na nepočujúcom ušku a načúvací prístroj na nedoslýchavom ušku.
Ak má dieťa na neimplantovanom ušku stratu sluchu, ktorú možno dobre kompenzovať načúvacím prístrojom (zisková krivka z kochleáru aj zisková krivka z načúvacieho prístroja umožňuje dieťaťu počuť celé spektrum reči), malo by skúsiť nosiť obe kompenzačné pomôcky. (O ziskovej krivke sa dočítate viac v kapitole Načúvacie prístroje – zisková krivka).
Naša skúsenosť je, že napriek tomu, že je zvuk z implantátu trocha iný ako zvuk z načúvacieho prístroja, mozog si na 2 rozdielne signály časom privykne a prestane si rozdiel medzi nimi uvedomovať. Pokiaľ je zisková krivka dobrá na oboch ušiach, dieťa načúvací prístroj nezvykne odmietať.
Ako sme už písali vyššie, dobré počutie z oboch strán mu zabezpečí lepšie vnímanie zvukov, lokalizáciu, priestorové počutie aj väčší komfort pri počúvaní reči v nepriaznivých sluchových podmienkach. Okrem toho má to aj ďalšiu výhodu. Sluchový nerv a sluchové centrum, ktoré prináležia k uchu s načúvacím prístrojom budú naďalej stimulované, aby“nezaspali“. Sú to akési „zadné vrátka“ pre prípad, že by sa sluch na tomto uchu zhoršil a bolo by nutné postúpiť druhú implantáciu.
Ucho s načúvacím prístrojom je však nutné opakovane kontrolovať, pretože sa stáva, že sa začne postupne horšiť a zisková krivka na ňom prestane byť ideálna pre porozumenie reči. V takom prípade zvykne foniater navrhnúť druhú implantáciu.
Trocha iná situácia môže nastať, ak dieťa s načúvacím prístrojom počuje iba „torzo“ reči, zatiaľ čo cez kochleár počuje celé spektrum reči a zvukov okolo seba. V takomto prípade môže dieťa začať postupom času odmietať načúvací prístroj, pretože ho „nekvalitný“ zvuk z neho začne rušiť. V takomto prípade dieťa za každú cenu do obojstranného počutia „tlačiť“.
Samostatným prípadom sú deti, ktoré napriek tomu, že počujú cez načúvací prístroj iba torzo, chcú nosiť načúvací prístroj, aby po implantácii neostali úplne v tichu. Proces nastavovania implantátu je totiž postupný a od implantácie môže prejsť niekoľko týždňov/mesiacov, kým dieťa bude schopné plne vnímať zvuky okolia a reč. Dovtedy môže byť načúvací prístroj aspoň malým spojením s počujúcim svetom.
- Rada rodičov: „Naša malá s načúvacími prístrojmi nepočula reč, ale otáčala sa za rôznymi zvukmi a reagovala na mnohé zvuky zvierat, domácich spotrebičov. Keď bola po kochleárnej implantácii, nastalo ticho. Malá bola veľmi nervózna, mysleli sme si, že je to normálny stav po operácii. Keď raz bola veľmi nervózna, napadlo mi dať jej na druhé uško načúvací prístroj, ktorý predtým celodenne nosila. Veľmi sa potešila, keď ho videla, odvtedy ho nosila tak ako pred operáciou.“
- Nášmu synovi Matejovi diagnostikovali poruchu sluchu, keď mal 12 mesiacov. Načúvacie prístroje nám dali, keď mal syn 14 mesiacov. Syn mal 6 rokov a 6 mesiacov, keď išiel na operáciu kochleárneho implantátu. Načúvací prístroj na neoperovanom uchu nosil po celý čas, pred operáciou, aj po operácii, pretože sme chceli, aby stále počul, hoci len na jednu stranu. Načúvací prístroj sme ho nechali nosiť aj po spustení KI. Vedeli sme, že obojstranné počutie je lepšie ako jednostranné. Neskôr sme mu zabezpečili kvalitnejší načúvací prístroj a teraz je to ešte lepšie. Sám si zakladá NP aj KI, berie to ako samozrejmosť. Nastavovanie načúvacieho prístroja robí technik firmy, od ktorej sme zakúpili načúvací prístroj. KI nám nastavujú v nemocnici, kde bol syn operovaný. My sme spokojní, že počuje obojstranne, hoci to nie je 100 % počutie.
2. Nosenie dvoch kochleárnych implantátov.
Súčasná implantácia – bilaterálna implantácia.
Pri bilaterálnej operácii sú dieťaťu s obojstrannou veľmi ťažkou stratou sluchu voperované kochleárne implantáty na obe strany súčasne.
Medzi výhody súčasnej implantácie patrí:
- dieťa má od prvého nastavenia možnosť vnímať zvuky obojstranne, teda mozog sa učí spracovať informácie z oboch uší a dostáva úplné informácie o zvukoch okolo neho,
- dieťa nemusí byť dvakrát v narkóze a absolvuje iba jednu operáciu,
- dieťa nemusí dvakrát absolvovať predoperačné vyšetrenia.
Postupná implantácia – tzv. sekvenčná implantácia.
Pri sekvenčnej operácii prebehnú operácie s časovým odstupom. Pri prvej operácii je implantovaný prvý implantát, po určitom časovom odstupe (napríklad po roku) je dieťaťu voperovaný druhý implantát.
Všeobecne platí, že ak chceme, aby bol efekt sekvenčnej implantácie čo najlepší, druhá operácia by pri obojstrannej ťažkej strate sluchu mala nasledovať čím skôr, ideálne do pol roka od prvej operácie. V takom prípade sa darí dosiahnuť najlepšiu synchronizáciu oboch implantátov.
Medzi výhody sekvenčnej implantácie patrí:
- rodina má určitý čas vyskúšať si, ako dieťa bude napredovať s jedným kochleárnym implantátom a na základe týchto skúseností sa rozhodnúť, či dieťa absolvuje aj druhú operáciu alebo nie.
- rodina môže vyskúšať, ako bude dieťa napredovať s kombináciou načúvací prístroj + kochleárny implantát.
V minulosti sa tvrdilo, že druhá kochleárna implantácia po viacerých rokoch (viac ako 5 rokov od prvej implantácie) už neprináša dobré výsledky v oblasti porozumenia na strane druhého implantátu.
Výskumy dnes ukazujú, že aj po dlhšom časovom odstupe od prvej implantácie je možné dosiahnuť dobré porozumenie reči aj pomocou počutia v „novšom“ implantáte. Takáto situácia zvyčajne vyžaduje intenzívnu stimuláciu neskoršie implantovaného ucha. O spôsoboch stimulácie sluchu po sekvenčnej operácii sa dočítate v tejto kapitole v časti Sluchová výchova a pomoc odborníkov.
