Vyhľadanie ďalšej odbornej pomoci

Dieťa, ktoré dostane kochleárny implantát, samozrejme, nezačne po prvom nastavení ideálne počuť a hneď rozprávať. Ak predtým nepočulo žiadne zvuky alebo počulo len minimálne, musí sa s nastaveným kochleárnym prístrojom začať učiť vnímať zvuky okolo seba.

Po prvom nastavení začína najdôležitejší proces, pre ktorý sa kochleárna implantácia vykonáva: dieťa sa začína učiť sa vnímať zvuky, rozlišovať jeden zvuk od druhého, spoznať ich a porozumieť im. Tento proces je pomerne dlhý, zvyčajne trvá rovnaký čas ako u bábätka od narodenia po porozumenie a začiatok rozprávania alebo aj dlhšie.

Dieťa po prvom nastavení kochleárneho implantátu je v akomsi bode nula, začína sa učiť počúvať zvuky okolo seba. Je to podobné ako s bábätkom tesne po narodení. Aj ono sa najprv zľakne, keď počuje silný zvuk, postupne reaguje aj na tichšie zvuky.

Každodennou skúsenosťou sa učí počúvať a zvukom priraďovať zmysel. Vek od prvého nastavenia kochleárneho implantátu volá sluchový vek dieťaťa. Viac sa o sluchovom veku dočítate v kapitole Sluchová výchova.

Niektorí rodičia deťom pri príležitosti výročia „začiatku počutia“ pripravia aj malú oslavu, akoby šlo o nové narodenie. Narodenie do sveta zvukov. Toto dieťa nosí KI jeden rok.

Tento proces, pri ktorom sa dieťa učí vnímať zvuky, ktoré pomocou kochleárneho implantátu počuje, sa nazýva sluchová výchova.

Čo sa dieťa pomocou sluchovej výchovy učí?

  • upriamovať svoju pozornosť na zvuky, ktoré predtým nepočulo a 
  • reagovať na zvuky,
  • odlíšiť jeden počutý zvuk od iného,
  • reagovať na každý zvuk inak (napríklad na zvuk zvončeka beží k dverám, pri zvuku pesničky tancuje, pri hlase mamy sa upokojí),
  • priradiť každý zvuk k jeho zdroju, naučiť sa ho spoznať medzi inými zvukmi
  • porozumieť zvukom a slovám reči,
  • zapamätať si zvuky – tvorí sa funkčná sluchová pamäť,
  • sluchové podnety využíva pri učení sa rozprávať.
Sluchová výchova po sekvenčnej bilaterálnej operácii

Ak je druhý kochleárny implantát voperovaný dieťaťu po určitom čase (sekvenčná bilaterálna kochleárna implantácia), samozrejme, nastane situácia, keď dieťa s prvým implantovaným uškom má už sluchové schopnosti vyvinuté na určitom stupni (napríklad už rozumie vetám), ale na práve zoperovanom uchu len začína vnímať zvuky okolo seba.

Ako postupovať, ak dieťa dostane druhý kochleárny implantát po určitom čase, teda ide o sekvenčnú bilaterálnu kochleárnu implantáciu? Akým spôsobom viesť sluchový tréning, aby sa dosiahol čo najlepší efekt aj na druhom implantovanom uchu?

Podľa K. I. Bienkowskej (2017) existujú 2 spôsoby vedenia sluchovej výchovy po sekvenčnej bilaterálnej operácii:

1. Simultánne nosenie na oboch ušiach.

Tento spôsob je vhodný, ak časový úsek medzi prvou a druhou kochleárnou implantáciou nie je dlhý (do 6 mesiacov). V tomto prípade dieťa nosí „novší“ procesor na uchu bez špeciálne vedeného tréningu. V centre kochleárnej implantácie prebieha postupné nastavovanie nového kochleárneho implantátu.

V tomto prípade je nutné sledovať, či dieťa napreduje aj s druhým procesorom a či po čase približne 1 rok od aktivovania druhého procesora dokáže rozumieť reči na úrovni sluchového veku.

Pri tejto možnosti sa môže stať, že dieťa s „novým“ procesorom síce počuje, ale nedosiahne taký istý stupeň sluchových schopností, ako s prvým procesorom. Ak sa to stane, je potrebné realizovať aj cielené cvičenia zamerané na rozvoj sluchových schopností na „novšom“ ušku (pozri bod 2.).

2. Cielené cvičenia 2x 15 minút denne.

Dieťa nosí oba procesory súčasne, ale raz alebo dvakrát za deň sa po dohode s dieťaťom „prvý“ procesor vypne na približne 15 minút a robia sa cielené aktivity zamerané na zlepšovanie sluchových schopností.

Realizujú sa rovnaké cvičenia ako na začiatku sluchovej výchovy – vnímanie zvukov, detekcia, rozlišovanie hudobných nástrojov, identifikácia zvukov zvierat, slov, porozumenie viet, vetných celkov (konkrétne hry a cvičenia nájdete v kapitole Sluchová výchova).

Dieťaťu je nutné vopred vysvetliť, že procesor, s ktorým už dobre počuje a rozumie, bude na chvíľu vypnutý a že chvíľu sa bude učiť počúvať s novým procesorom. Dieťa by malo s takýmto vypnutím súhlasiť, aby sa nezľaklo a nezačalo odmietať nový procesor.

Dieťa sa s druhým KI musí naučiť počúvať zvuky a rozumieť podobne ako po prvej operácii.

Vyhľadanie ďalšej odbornej pomoci

Ak v čase pred operáciou nemáte pre svoje dieťa zabezpečené služby logopéda a surdopéda, je dobré vyhľadať ich služby ešte pred kochleárnou implantáciou. O tom, kto je logopéd a kto surdopéd, aké služby poskytujú, píšeme viac v kapitole Tímová spolupráca. Spoluprácou s týmito odborníkmi sa môžete lepšie pripraviť na celý proces kochleárnej implantácie.

Pri výbere logopéda a surdopéda sa uistite, že títo už mali predchádzajúcu skúsenosť s prácou s malými deťmi s poruchou sluchu s kochleárnym implantátom.

V čom môže pomôcť logopéd v procese kochleárnej implantácie? Napríklad aj tým, že:

  • diagnostikuje rečový vývin dieťaťa (hodnotí celkové komunikačné schopnosti dieťaťa (používanie gest, posunkového jazyka, zvukovej formy reči dieťaťa),
  • hodnotí vývin jazykových a sluchových schopností pred aj po kochleárnej implantácii,
  • pomáha rodine realizovať sluchovo-rečovú výchovu, usmerňuje rodičov, ako rozvíjať jazykové schopnosti dieťaťa s KI prostredníctvom sluchu,
  • sleduje sluchový a rečový vývin dieťaťa pred aj po KI, informuje rodičov, či tento vývin zodpovedá očakávaniam, schopnostiam dieťaťa,
  • ukáže rodine konkrétne postupy a aktivity na zlepšovanie komunikačných, jazykových a sluchových schopností dieťaťa a usmerní rodinných príslušníkov, ako s dieťaťom pracovať v domácom prostredí,
  • poskytuje podporu rodičovi a usmerňuje ho v prípade, že má rodič nerealistické očakávania v súvislosti s vývinom sluchových, jazykových a komunikačných schopností jeho dieťaťa.

V čom môže pomôcť surdopéd v procese kochleárnej implantácie? Napríklad tým, že:

  • rodine poskytuje informácie o procese KI,
  • sprevádza rodinu procesom vyrovnania sa s faktom, že dieťa má poruchu sluchu, ale aj s faktom, že bude mať kochleárny implantát,
  • pomáha rodine pripraviť dieťa na KI – nácvik spolupráce pri audio vyšetrení, nácvik detekcie – reakcie na zvuky,
  • pomáha rodine zlepšovať komunikačné schopnosti dieťaťa (rôzne hry a cvičenia na rozvoj komunikácie),
  • pomáha rodine zlepšovať sluchové schopnosti dieťaťa (rôzne hry a cvičenia na rozvoj sluchu),
  • pomáha rodine zlepšovať pozornosť dieťaťa a spoluprácu pri cvičeniach zameraných na sluch a reč.