Po nastavení kochleárneho implantátu prichádza fáza zvykania si na každodenné nosenie procesora a využívanie kochleárneho implantátu. Každé dieťa si na prístroj privyká iným spôsobom.
Niektoré deti neprotestujú a implantát nosia od prvého dňa. Týmto deťom pravdepodobne vyhovuje spôsob nastavenia do takej miery, že majú hneď od začiatku dobré skúsenosti s počutím zvukov. Veľkou výhodou tiež je, ak dieťa už bolo zvyknuté na celodenné nosenie načúvacích prístrojov.
Oproti tomu veľa detí má s nosením kochleárneho implantátu na začiatku procesu problém, ktorý nemusí súvisieť s prvým nastavením prístroja. Mnohým deťom, najmä tým, ktoré pred operáciou prestali nosiť načúvacie prístroje, vadí na ušku nový predmet, ďalšie potrebujú dlhší čas na privyknutie si novým zvukom.
Mnohé deti si dávajú procesor z hlavičky dole, prípadne ho „odložia“ na neznáme miesto. Celá rodina následne hľadá drahú časť sluchovej pomôcky. Pomôcť vám môžu špeciálne čiapočky, čelenky a šnúrky na kochlárny implantát o ktorých hovoríme v kapitole Udržanie implantátu na hlave dieťaťa.
Fáza privykania si na nosenie prístroja vyžaduje zo strany rodičov poriadnu dávku trpezlivosti a vynaliezavosti. Dieťa je potrebné k noseniu prístroja neustále motivovať, prístroj mu na uško znova a znova zakladať. Dĺžka zvykania si na nosenie kochleárneho prístroja je u každého dieťaťa iná.
Určite sa oplatí vydržať. Netreba dávať dieťaťu najavo vlastnú neistotu a strach. Láskavým prístupom treba pomôcť dieťaťu prekonať prvé chvíle s novou pomôckou, ponúkať mu príjemné zážitky spojené s novými zvukmi, využívať hru a humor. Ak sa dieťa rado hojdá, dajte mu kochleár vtedy, ak rado s vami číta, zoberte si kochleár k čítaniu. Snažte sa mu spojiť nosenie kochláru s príjemnými aktivitami.
Mladšie aj staršie deti ocenia bábiky alebo plyšáky s kochleárom.
Fotky iných detí s kochleárom na stene alebo v albume môžu tiež napomôcť budovaniu identity. Stretávanie sa s inými deťmi s poruchou sluchu, ktoré nosia načúvacie prístroje alebo kochelárne implantáty môže tiež slúžiť ako pozitívna motivácia.
V neposlednom rade sú to:
- rôzne farebné nálepky na kochleáre (Hearoes, Etsy, Medel skins, Smartear…),
- ozdoby,
- šnúrky na uchytenie o oblečenie, ktoré môžu pomôcť budovať identitu dieťaťa, hrdosť, že má dieťa zaujímavú pomôcku.
- Prvé dni boli naozaj ťažké. Nášmu Ferkovi sme dali procesor na uško hádam 100-krát. Nakoniec nám pomohla jednoduchá čelenka z drogérie. Keď má malý čelenku, nosí kochleárik celý deň. Ak ju nemá, nestále si ho dáva dole. Zo začiatku nosil dokonca tenučkú čiapočku.
- Nemali sme problém s nosením, prvé dni fungovali malé úplatky – zapnem Ti rozprávku, ale musíš mať ‚uško‛ (tak voláme kochleárny implantát). To trvalo len krátko, dievčatá si samy začali pýtať ‚uško‛ a párkrát bol aj večer plač, že si nechce Eliška dať kochleárny implantát dole.
- Matejko nosil od 1. dňa tak dlho, ako to bolo možné, na ako dlho dovolil. Keď už bol nervózny, dali sme ho dole a po polhodinke sme to skúsili znova.
- Prvé tri dni nosil KI len pár hodín. Dal si ho dole a nechali sme prestávku, keď bol zaujatý niečím iným, nasadili sme ho znova. Po týždni ho už nosil celodenne, až som sa bála, či to je normálne.
- Ja verím, že už sme na dobrej ceste a nemáme čo stratiť. Reakcie sme opäť videli, aj nám ukazoval takzvaný ‚koláč‛, čiže vieme, že všetko funguje tak, ako má. Presne tak má svoj čas, už sa nikam neponáhľame, veríme, že to príde. Už toto je pre nás zázrak, čo sa deje, a hlavne, že ich chce nosiť. Koľkokrát keď ho prezliekame a zložíme mu ich dole, on si ich sám zoberie a snaží si ich priložiť. Je vtipné sledovať ho, keď si to prikladá k čelu, ale pre nás je pozitívne to, že keď mu ich ukážeme, tak on drží. Nemá z toho nejaký strach alebo nebráni sa, lebo toho som sa najviac bála, keďže tie reakcie tam v nemocnici boli vždy také, že sa rozplakal. Preto radšej naň ideme pomaly.
