Ak ste práve zistili, že má vaše dieťa poruchu sluchu, pravdepodobne uvažujete o tom, čo ju mohlo spôsobiť. Určenie príčiny sa občas podobá skladaniu veľkej skladačky. Zistenia lekára, výsledky testov, zdravotná história rodiny – to všetko sú časti väčšej mozaiky. Bohužiaľ, nie vždy dokážeme dať všetky časti skladačky dokopy a príčina poruchy sluchu ostane neznáma.

Záleží na tom, čo spôsobilo poruchu sluchu?

Zistenie príčiny poruchy sluchu:

  • pomôže určiť vhodnú liečbu pre danú poruchu sluchu
  • môže včas upozorniť na pridružené problémy a ochorenia, ktoré sa občas objavujú spolu s poruchou sluchu (syndromická porucha sluchu)
  • môže naznačiť, či sa porucha sluchu dieťaťa bude s postupom času meniť alebo zväčšovať
  • môže napovedať, či sa porucha sluchu môže objaviť aj u ďalších členov rodiny.

Ak poznáte príčinu poruchy sluchu, môžete takisto skúsiť vyhľadávať v literatúre, alebo osobne deti, ktoré majú podobnú poruchu sluchu ako vaše dieťa a na základe týchto informácií sa naučiť predvídať mnohé veci.

Čo sa bude diať počas mojej prvej návštevy u špecialistu?

Odborník sa vás pravdepodobne bude pýtať na mnoho otázok, ale predovšetkým:

  1. Informácie o zdravotnej a sluchovej stránke dieťaťa spiaci novorodenec (všetky dostupné informácie vrátane toho, ako prebiehalo tehotenstvo a pôrod).
  2. Informácie o zdravotnom stave vašej rodiny, partnerovi a vašich príbuzných – z čoho vytvorí tzv. strom rodiny.
  3. Dodatočné testy – genetické (vyžadujú krvné testy alebo testy moču) alebo iné testy a vyšetrenia ako CT alebo MRI scan, vestibulárny test (test rovnováhy) alebo vyšetrenie zraku.

Aj napriek tomu, že sa nedá vždy s presnosťou určiť, čo spôsobilo poruchu sluchu, pomocou týchto vyšetrení sa dá určiť, čo ju nespôsobilo, čo je často tiež prínosné. Váš lekár (pediater) by mal vedieť, kde nájdete foniatra, ORL lekára alebo genetika. Dôležité je spolupracovať s tímom odborníkov, ktorý sa špecializuje na poruchy sluchu u detí.

Z pohľadu genetiky sa dajú príčiny porúch sluchu rozdeliť do troch širokých kategórií:
  1. genetické príčiny – 50 %
  2. negenetické príčiny – 25%
  3. neznáme príčiny – 25 %